JUDr. Samuel Marr, LL.M.

Predkladaným príspevkom jeho autori analyzujú pomer špeciality medzi ustanovením § 117 a § 114 Trestného poriadku v tom kontexte, či je použitie informačno-technických prostriedkov (ďalej len "ITP") agentom v obydlí možné bez vydania osobitného, (ďalšieho) príkazu podľa § 114 Trestného poriadku. Predmetný príspevok je pokračovaním skôr publikovaných článkov.

Príspevok sa venuje problematike ukladania trestov v súvislosti s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v konaní pred súdom. Uvedená téma reflektuje na pomerne aktuálny okruh aplikačných problémov súdov, upriamujúc pozornosť aj na špecifiká dokazovania v tzv. v "super rýchlom" konaní. Osobitná pozornosť je venovaná ukladaniu trestu prepadnutia veci (motorového vozidla). Autori vo svojom príspevku polemizujú nad tým, či uloženie uvedeného trestu nie je neprimerane prísne, vzhľadom na nižšiu typovú závažnosť označeného prečinu. V neposlednom rade, predmetom príspevku je i negatívne vnímanie ukladania podmienečného odkladu výkonu trestu s probačným dohľadom pri dotknutom prečine. Predmetom článku je, okrem iného, aj problematika spojená s ukladaním trestu zákazu činnosti. Článok je voľným pokračovaním článku, ktorí autori zverejnili Justičnej revue v č. 4/2024 s názvom "Vybrané právno-aplikačné aspekty trestného činu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky".

Článkom reflektujeme na právno-aplikačný problém opakovaného predĺženia lehoty na použitie agenta/ov v tej istej trestnej veci, pričom bližšie glosujeme § 117 ods. 7 Trestného poriadku. Neopomíname pripojiť výkladový oblúk smerom k proporcionálnosti dôvodov predĺženia pôvodnej zákonnej šesťmesačnej lehoty na použitie agenta a tieto bližšie popisujeme. V reťazci príčinnej chronologickej súvzťažnosti venujeme pozornosť taktiež zákonným dôvodom opakovaného vykonania predstieraného prevodu pri nákupe a/alebo predaji omamnej alebo psychotropnej látky agentom.

V článku reflektujeme pozbavenie výkonu štátnej služby policajtov zo strany súčasného ministra vnútra Mgr. Matúša Šutaja Eštoka (ďalej len "minister") s detailnou akcentáciou podporenou výkladovým oblúkom na daný prípad prostredníctvom určenia pomeru špeciality medzi dvomi osobitnými právnymi predpismi (ďalej len "OSPP") normatívne reglementujúcimi uvedený postup. In fine sa dostávame k prezentovaniu nášho subjektívneho právneho názoru k otázke zákonnosti takéhoto postupu na strane ministra bez opomenutia korektného reflektovania a posteriori glosovania argumentačnej línie názorových oponentov.

Úvod Bez zbytočného pátosu uvádzame, že problematika ohrozovania pod vplyvom návykovej látky je vždy aktuálnou a preto na ňu možno reflektovať hĺbavými právnymi analýzami, čomu svedčia aj početné, roky...

Otázka pozmeňovania chemických vzorcov omamných a psychotropných látok uvedených v jednotlivých prílohách osobitného zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, motivovaná primárnym cieľom vyhnúť sa trestnoprávnym postihom v častom kumulatívnom spojení s akýmsi nižšie nákladovým "upgreatom" drogy, je spojená s problematikou klasifikovania takýchto látok ako drog. Uvedené nás podnietilo k hĺbavejšiemu glosovaniu už anticipovaného s osobitným akcentom na nadnárodný boj proti drogám a s tým súvisiacu otázku kooperácie príslušných orgánov aplikácie práva, vrátane reflektovania aktuálnej Národnej protidrogovej stratégie Slovenskej republiky.

V príspevku reflektujeme imperfektné trestné oznámenia Sociálnej poisťovne, týkajúce sa neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona a nezaplatenia dane a poistného v zmysle ustanovenia § 278 uvedeného zákona. Následne poukazujeme na nejednotné postupy orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len "OČTK") v otázke začínania trestných stíhaní uvedených deliktov s osobitným upriamením pozornosti na problematiku "alternatívneho" preukazovania solventnosti ako obligatórneho znaku skutkových podstát uvedených trestných činov (ďalej len "SPTČ").

V článku autori venujú pozornosť inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní z hľadiska jeho charakteristiky a poznatkov z jeho uplatňovania v aplikačnej praxi. Na základe analýzy tohto trestno-procesného inštitútu charakterizujú jeho vzťah k uplatňovaniu ďalších inštitútov. Pozornosť tiež autori zameriavajú na nedostatky jeho právnej úpravy a uplatnenie návrhov na jeho legislatívne zmeny pro futuro.

Úvod Anglosaský trestný právny systém, tiež označovaný ako common law, ponúka niekoľko terminologických vymedzení kontradiktórnosti. Demonštratívne možno spomenúť jednu z projektu Corpus Juris, v ktorej zmysle možno za kontradiktórne...

V prvej časti predmetného článku jeho autor reflektuje na všeobecnú problematiku postavenia a pôsobnosti prokuratúry, osobitne na otázku prokurátorského dozoru v trestnom konaní, prostredníctvom ktorej v druhej časti tejto spisby poukazuje na aktuálne problémy identifikované v aplikačnej praxi imanentné najmä prokurátorom, avšak nemenej významné pre advokátov, orgány činné v trestnom konaní a v neposednom rade aj pre sudcov rozhodujúcich v tomto kontexte o zákonnosti dôkazov prípravného konania, pričom k uvedeným problémom vyjadruje svoje subjektívne právne názory, niektoré inštitúty podrobuje ostentatívnej kritike a ponúka návrhy z hľadiska de lege ferenda.

V článku autor reflektuje na najčastejšie pochybenia policajtov „prvého kontaktu“, policajtov v postavení orgánu činného v trestnom konaní a operatívnych pracovníkov vo vzťahu k drogovej trestnej činnosti, pričom hĺbavo analyzuje relevantné právne aspekty imanentné právnej úprave z hľadiska de lege lata a poukazuje na jej značné nedostatky identifikované aplikačnou praxou, ktoré následne podrobuje kritike, vyjadruje k nim svoje subjektívne právne názory a ponúka návrhy de lege ferenda.