Judikatúra - strana 500

10Sža/20/2015 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a z členiek JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: O. A., narodeného X., štátneho príslušníka Sýrskej arabskej republiky (ďalej len „Sýria“), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom v meste H., aktuálne s miestom pobytu na M., zastúpeného Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska na Brečtanovej 21, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-210-32/PO-Ž-2014 zo dňa 22.09.2014 na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/34/2014-49 zo dňa 21.januára 2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/34/2014-49 zo dňa 21. januára 2015 mení tak, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU-210-32/PO-Ž-2014 zo dňa 22. septembra 2014 v časti o neudelení azylu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 580,52 Eur (titulom náhrady trov právneho zastúpenia) do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. Jarmily Vargovej vedený v S., č. ú.: X.. Odôvodnenie I. Predmet konania Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku potvrdil rozhodnutie odporcu ČAS: MU-210-32/PO-Ž-2014 zo dňa 22.09.2014, v časti o neudelení azylu, ktorým odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a súčasne mu poskytol podľa §13a a § 20 ods.4 zákona o azyle doplnkovú ochranu na dobu jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia. Krajský súd v dôvodoch rozsudku uvi

6 ECdo 120/2014 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P. so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., v mene ktorej koná ako konateľ advokát D.., proti povinnej B., bývajúcej v J., o vymoženie 1.712,11 EURs príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 6 Er 385/2009, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. novembra 2013 sp. zn. 41 CoE 321/2013 takto rozhodol: I. Odvolacie konanie zastavuje. II. Návrh na prerušenie dovolacieho konania zamieta. III. Dovolanie odmieta. Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. Odôvodnenie Okresný súd Revúca (ďalej len „exekučný súd“) poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnej na vymoženie sumy 1.712,11 EUR s príslušenstvom v zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom S. z 9. decembra 2008 sp. zn. X. (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Exekučný súd uznesením z 31. mája 2013 č. k. 6 Er 385/2009-26 exekúciu zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. Zastavenie exekúcie odôvodnil nespôsobilosťou rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom, pretože rozhodcovský súd nemal právomoc ho vydať. Rozhodcovský súd totiž odvodzoval svoju právomoc z rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi oprávnenou a povinnou v zmluve o úvere (vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ako súčasti tejto zmluvy) majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka mala podľa názoru exekučného súdu charakter neprijateľnej, a teda neplatnej zmluvnej podmienky, pretože nebola dohodnutá individuálne (ale bola dohodnutá ako súčasť štandardnej formulárovej zmluvy, t. j. zmluvy, ktorej návrh bol obsahom vopred pripraveného a hromad

6 ECdo 199/2014 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P. so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., v mene ktorej koná ako konateľ advokát D.., proti povinnej O., naposledy bývajúcej vo V., zastúpenej opatrovníkom J., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Košice – okolie, o vymoženie 79 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 27 Er 653/2004, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 26. februára 2014 sp. zn. 16 CoE 87/2013 takto rozhodol: I. Odvolacie konanie zastavuje. II. Návrh na prerušenie dovolacieho konania zamieta. III. Dovolanie odmieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. Odôvodnenie Okresný súd Košice I (ďalej len „exekučný súd“) poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnej na vymoženie sumy 79 EUR s príslušenstvom v zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica zo 6. 12. 2003 č. N 5311/2003, NZ 115535/2003. Exekučný súd uznesením z 3. júla 2012 č. k. 27 Er 653/2004-12 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Zastavenie exekúcie odôvodnil nespôsobilosťou notárskej zápisnice byť exekučným titulom, keďže splnomocnenie, ktorým povinná ako dlžník dala advokátovi M. oprávnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia resp. pre exekúciu na celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a príslušenstva, je neplatné. Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) v záhlaví označeným uznesením uznesenie exekučného súdu potvrdil a zamietol návrh oprávnenej na prerušenie k

6 ECdo 203/2014 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., v mene ktorej koná ako konateľ advokát D.., proti povinnému J., bývajúcemu vo Z., o vymoženie 760,07 EURs príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 11 Er 4646/2006, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. novembra 2013 sp. zn. 43 CoE 390/2013 takto rozhodol: I. Odvolacie konanie zastavuje. II. Návrh na prerušenie dovolacieho konania zamieta. III. Dovolanie odmieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. Odôvodnenie Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy 760,07 EUR s príslušenstvom v zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom S. a.s. z 3. 4. 2006 sp. zn. X. (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Exekučný súd uznesením zo 6. 11. 2012 č. k. 11 Er 4646/2006-33 exekúciu zastavil a rozhodol aj o jej trovách. Zastavenie exekúcie odôvodnil nespôsobilosťou rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom, pretože rozhodcovský súd nemal právomoc ho vydať. Rozhodcovský súd totiž odvodzoval svoju právomoc z rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi oprávnenou a povinným v zmluve o úvere (vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ako súčasti tejto zmluvy) majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka mala podľa názoru exekučného súdu charakter neprijateľnej, a teda neplatnej zmluvnej podmienky, pretože nebola dohodnutá individuálne (ale bola dohodnutá ako súčasť štandardnej formulárovej zmluvy) a spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinn

3 Tdo 27/2015 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Aleny Šiškovej v trestnej veci obvineného A. A. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 20. mája 2015 v Bratislave, o dovolaní obvineného A. A., ktoré podal prostredníctvom obhajcu JUDr. O. V., proti uzneseniu Krajského súdu Banská Bystrica z 15. decembra 2011, sp. zn. 4To 106/2011, takto rozhodol: Podľa § 382 písm. d/ Tr. por. dovolanie obvineného A. A. sa odmieta . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 26. júla 2011, sp. zn. 5T 20/2011, bol obvinený A. A. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe , že dňa 7. septembra 2008 v čase okolo 16.00 hod. v obci T., okres K. v záhrade za domom č. p. X. úmyselne napadol poškodenú J. V., nar. X., trvalé bytom T. č. X., okres K. tak, že ju strčil rukou zozadu do oblasti chrbta následkom čoho poškodená spadla na zem na pravú ruku, čím týmto konaním jej podľa znaleckého posudku MUDr. J. G. spôsobil zranenia, a to zlomeninu dolného konca vretennej kosti s posunom úlomkov, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia 12 týždňov a dobu práceneschopnosti 8 týždňov a spoločnosti D., so sídlom E., IČO: X. spôsobil škodu vo výške 220,40 €. Za to bol obvinenému A. uložený podľa § 156 ods. 1, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej J. V. škodu vo výške 802,63 € a poškodenej organizácii D., škodu vo výške

3 Tost 12/2015 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Aleny Šiškovej v trestnej veci odsúdeného M. V. , pre pokračovací trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a iné na neverejnom zasadnutí 20. mája 2015 v Bratislave, o sťažnosti odsúdeného M. V. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica zo 16. februára 2015, sp. zn. BB-3T 25/2012, takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného M. V. sa zamieta . Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica uznesením zo 16. februára 2015 podľa § 432 ods. 2 Trestného poriadku nariadil u odsúdeného M. V. výkon náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok, ktorý mu bol uložený rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 23. januára 2014, sp. zn. BB-3T 25/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2014, sp. zn. 4To 5/2014. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto uzneseniu podal ihneď na verejnom zasadnutí sťažnosť odsúdený M. V. (č.l. 3678), ktorú doplnil podaniami z 20. februára 2015 (č.l. 3738) a 14. apríla 2015 (č.l. 3743). V sťažnosti sťažovateľ namietal uloženie peňažného trestu vo výmere 100 000 €, ktorý je podľa neho nesprávny a nezákonný, pretože nezískal trestnou činnosťou neoprávnený majetkový prospech. Podľa sťažovateľa neboli splnené podmienky uloženia náhradného trestu odňatia slobody. Pričom poukázal na rozpor s eurokonformným výkladom judikatúry SD EÚ v oblasti DPH (aj dani z príjmov), Smernicou Rady 2006/112 ES zo dňa 28. novembra2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a ďalšími prameňmi komunitárneho práva (práva EÚ). Z uvede

10Sžo/29/2015 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: B. M., bytom D., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina, Národná 34, 011 00 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 2953/2014-KaZA zo dňa 11.03.2014, konajúc o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23Sp/27/2014-16 zo dňa 18.06.2014, jednomyseľne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23Sp/27/2014-16 zo dňa 18. júna 2014 mení tak, že rozhodnutie odporcu sp. zn. 2953/2014-KaZA zo dňa 11. marca 2014 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva . Odôvodnenie Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporcu sp. zn. 2953/2014-KaZA zo dňa 11.03.2014, ktorým odporca nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci, pretože navrhovateľka vzhľadom na svoj príjem napĺňala jednu z podmienok uvedených v zákone č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 327/2005 Z. z.“ alebo „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) na poskytnutie právnej pomoci, nakoľko sa nenachádza v stave materiálnej núdze. Čistý započítateľný príjem žiadateľky predstavoval v posudzovanom období starobný a vdovský dôchodok v júli 2013 až decembri 2013 vo výške 401,90 € mesačne a v januári 2014 a vo februári 2014 vo výške 413,20 €. Príjem žiadateľky v mesiac

21/2015 I. ÚS 49/2015 ZBYTOČNÉ PRIEŤAHY V KONANÍ O URČENIE VÝŽIVNÉHO NEEFEKTÍVNOSŤ KONAJÚCEHO SÚDU PO NÁLEZE ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ak okresný súd napriek jeho očakávanej a vzhľadom na predmet konania (určenie výživného) priam žiaducej aktivite vystupuje v konaní zväčša iba ako štatista návrhov účastníkov konania a sám iniciatívne nevykonáva žiadne dokazovanie k meritu veci a reaguje iba na procesné návrhy účastníkov, a to napriek tomu, že Ústavný súd Slovenskej republiky už v minulosti prikázal nálezom postupovať v konaní bez zbytočných prieťahov, opätovne porušuje základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. mája 2015 I. ÚS 49/2015 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. mája 2015 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť Ľ. P., zastúpeného advokátkou Mgr. Zuzanou Neuschlovou, AK Neuschlová, s. r. o., Dostojevského rad 5, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj prijatú sťažnosť N. M., zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Gavalcom, Advokátska kancelária Teodora Tekela 23, Trnava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v období po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 56/08-24 z 10. apríla 2008, a to postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 28 P 2/07 a takto rozhodol: 1. Základné právo Ľ. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej l

10Sža/17/2015 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: A. S. B., narodeného X., štátneho príslušníka Ruskej federácie (ďalej len „Rusko“), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom: P., aktuálne s miestom pobytu P., právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-145-23/PO-Ž-2014 zo dňa 27.06.2014, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/27/2014-51 zo dňa 14.01.2015, jednomyseľne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/27/2014-51 zo dňa 14.01.2015 mení tak, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU- 145-23/PO-Ž-2014 zo dňa 27.06.2014 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva . Odôvodnenie I. Predmet konania Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) preskúmavané rozhodnutie odporcu ČAS: MU-145-23/PO-Ž-2014 zo dňa 27.06.2014, ktorým odporca podľa § 12 ods.1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle") zamietol žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného opravného prostriedku a dospel k záveru, že rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nebola dôvodná. Každé konanie o žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany v podstate prebieha v jeho dvoch fázach. Prvou je

10Sža/15/2015 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: V. H., narodeného X., štátneho príslušníka Ukrajiny, podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom: R., aktuálne s miestom pobytu v S., právne zastúpený: Mgr. Juraj Köllner, advokát, so sídlom Koceľova 14, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-414-33PO-Ž-2013 zo dňa 09.09.2014, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/31/2014-24 zo dňa 17.12.2014, jednomyseľne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/31/2014-24 zo dňa 17.12.2014 v časti, ktorou potvrdil rozhodnutie odporcu č. ČAS: MU-414-33PO-Ž-2013 zo dňa 09.09.2014 o neudelení azylu potvrdzuje a rozsudok krajského súdu v časti, ktorou potvrdil rozhodnutie o neposkytnutí doplnkovej ochrany mení tak, že rozhodnutie o neposkytnutí doplnkovej ochrany zrušuje a v tejto časti vracia vec odporcovi na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. Odôvodnenie I. Predmet konania Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) preskúmavané rozhodnutie odporcu ČAS: MU-414-33PO-Ž-2013 zo dňa 09.09.2014, ktorým odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a súčasne neposkytol mu doplnkovú ochranu. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku v rozsahu podaného opravného prostriedku uviedol. K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumi

2Sžo/51/2014 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Evy Babiakovej, CSc. v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, IČO: 313 03 862, právne zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia SR, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/1751/12-93 zo dňa 27. novembra 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/1751/12-93 zo dňa 27. novembra 2013 mení tak, že žalobu zamieta . Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva . Odôvodnenie Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/1751/12-93 zo dňa 27. novembra 2013 podľa §250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie ministra životného prostredia SR zo dňa 21. augusta 2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 161,75 € na účet právnej zástupkyne žalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil tým, že podľa jeho názoru napadnuté procesné rozhodnutie o zastavení rozkladového konania bez meritórneho prejednania námietok žalobcu uplatnených v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu o povolení výnimky ukracuje žalobcu na jeho právach a oprávnených záujmoch na ochrane prírody. Ďalej uviedol, že zastavenie konania o rozklade by za danej situácie prakticky vylúčilo žalobcu z možnosti účinne obhajovať práva a oprávnené záujmy, ktoré v správnom konaní reprezentoval a viedlo by k porušeniu jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu. Uplynutie doby, počas ktorej mala byť výnimka z podmienok ochrany zrealizovaná, nemožno p

10Sža/25/2015 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a z členiek JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: A. A., nar. X., štátna príslušnosť Sýria, adresa posledného pobytu v zahraničí B., bez cestovného dokladu, toho času miesto pobytu Útvar policajného zaistenia pre cudzincov, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, zastúpený Advokátskou kanceláriou Škamla, s.r.o., Makovického 15, Žilina, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice, Trieda SNP 35, Košice, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. s. PPZ-HCP-PO6-ZVC-26-014/2015 zo dňa 17.03.2015, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sp/18/2015-18 zo dňa 15. apríla 2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sp/18/2015-18 zo dňa 15. apríla 2015 potvrdzuje . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva . Odôvodnenie I. Predmet konania Krajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku tohto potvrdil rozhodnutie č. s. PPZ-HCP-PO6-ZVC-26-014/2015 zo dňa 17.03.2015, ktorým odporca zaistil navrhovateľa podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dňom 17.03.2015, najviac do 17.09.2015 na účel výkonu administratívneho vyhostenia navrhovateľa a podľa § 88 ods.5 zákona o pobyte cudzincov umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach. V dôvodoch rozsudku uviedol, že navrhovateľ namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci a následne jeho nesprávne právne posúdenie a zároveň nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, čo malo za následok čiastočnú nepreskúmateľnos

2Sžr/71/2014 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov JUDr. Eleny Kováčovej a Evy Babiakovej CSc., v právnej veci žalobcu: M. R., nar. X., bytom Č., zastúpeného Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dobšinského 12, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov (ako právny nástupca pôvodne žalovaného Krajského pozemkového úradu v Bratislave), Trenčianska 55, Bratislava, za účasti: Centrop, s.r.o., IČO: 36 710 148, Svätoplukova 30, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bukovinský & Chlipala, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Svätoplukova 30, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Krajského pozemkového úradu v Bratislave č.: 684/2012/222/2012 z 13. apríla 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/190/2012-49 z 25. septembra 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/190/2012-49 z 25. septembra 2013 potvrdzuje . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva . Odôvodnenie Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/190/2012-49 z 25. septembra 2013 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.: 684/2012/222/2012 z 13. apríla 2012 vydaného v konaní podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových úpravách“), ktorým žalovaný (pôvodne Krajský pozemkový úrad v Bratislave – od 1. októbra 2013 Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov) zamietol odvolania účastníkov konania a potvrdil, podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „správny poriadok“), rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor pozemkový a lesného hospodárstva (pôvodne

6 Cdo 12/2015 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., v mene ktorej koná ako konateľ advokát D.., proti žalovanej S., za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12 C 184/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. októbra 2014 sp. zn. 16 Co 1154/2013 takto rozhodol : Dovolanie odmieta. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Zvolen žaloby, ktorými sa voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). V žalobách medziiným uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Zvolen, preto jeho sudcovia nemôžu žiadnu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o prikázaní každej z týchto veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O. s. p.). Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvého stupňa“) uznesením z 28. januára 2013 č. k. 12 C 184/2012-15 spojil veci sp. zn. 12 C 184/2012, 12 C 185/2012, 12 C 186/2012, 12 C 187/2012, 12 C 188/2012, 12 C 189/2012, 12 C 190/2012, 12 C 191/2012, 12 C 199/2012 a 12 C 200/2012 na ňom vedené na spoločné konanie pod sp. zn. 12 C 184/2012. Následne súd prvého stupňa uznesením z 6. mája 2013 č. k. 12 C 184/2012-17 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 10 x 66 EUR, t. j. 660 EUR za vznesenú námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“). Krajský súd v Ba

6 Tost 28/2014 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 20. mája 2015 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného Ing. K. S. a spol. pre zločin podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné, o sťažnosti svedka Ing. M. P. takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť svedka Ing. M. P. sa zamieta. Odôvodnenie Predseda senátu Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica uznesením z 28. apríla 2014, sp. zn. BB-4T 57/2013, podľa § 70 ods. 1 Tr. por. uložil svedkovi Ing. M. P. poriadkovú pokutu v sume 250 €. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uvedený svedok sa nedostavil na hlavné pojednávanie a svoju neúčasť síce ospravedlnil, no nie riadne a najmä včas. Proti tomuto uzneseniu podal dotknutý svedok sťažnosť v zákonnej lehote. V jej písomných dôvodoch, rovnako ako v písomnom ospravedlnení neúčasti na hlavnom pojednávaní, poukázal na skutočnosť, že hlavného pojednávania sa nemohol zúčastniť, lebo ako spoločník a konateľ svojej firmy musel byť prítomný, a to v rovnakom termíne, na výberovom konaní na dodávateľa výrobkov a tovaru, ktorý je predmetom podnikania ich spoločnosti. Žiadal preto, aby nadriadený súd zrušil napadnuté uznesenie o uložení poriadkovej pokuty. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako nadriadený orgán preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť svedka nie je dôvodná. Plne sa stotožnil so záverom predsedu senátu súdu prvého stupňa, že svedok mal dostatočný časový priestor zariadiť si svoje osobné i pracovné veci tak, aby sa na hlavné pojednávanie riadne a včas dostavil. V podrobnostiach odkazuje na dôvody napadnutého uznesenia. Navyše zdôrazňuje, že osobná účasť svedka na hlavnom pojednávaní je nezastupiteľná v záujme riadneho zistenia skutkového stavu a zabezpeč

1 Tdo 22/2015 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Viliama Dohňanského, na neverejnom zasadnutí s verejným vyhlásením rozsudku 20 mája 2015 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému R. T. pre spolupáchateľstvo pokusu prečinu krádeže podľa §§ 20, 14, § 212 ods. 2 písm. a/, 3 písm. b/ Tr. zák., o dovolaní obvineného R. T., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 23. októbra 2014, sp. zn. 7To 97/2014, podľa §§ 382a, 386 ods. 1, 2 a 388 ods. 1, 2 Tr. por., z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. e/, g / Tr. por. v znení neskorších predpisov, takto rozhodol: Uznesením Krajského súdu v Košiciach z 23. októbra 2014, sp. zn. 7To 97/2014 a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach §§ 319, 126 ods. 1, Tr. por. a § 212 ods. 2 písm. a/, 3 písm. b/ Tr. zák. v neprospech obvineného R. T.. Napadnuté uznesenie zrušuje . Z r u š u je aj rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo 14. februára 2014, sp. zn. 6T 194/2012. Zrušu je aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmeny, ku ktorým došlo zrušením, stratili podklad. Okresnému súdu Košice - okolie prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol a nariaďu je , aby ju rozhodol iný sudca. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo 14. februára 2014, sp. zn. 6T 194/2012 bol obvinený R. T. uznaný za vinného zo spolupáchateľstva k pokusu prečinu krádeže podľa § § 20, 14, 212 ods. 2 písm. a/, 3 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v okrese K., v K., 12.4.2012 v čase o 23.00 hod. po vzájomnej dohode spolu s už právoplatne odsúdenými S. S. a R. S. vlámali sa v budove železničnej stanice do prenajatých priestorov bufetu T., ktorý má v prenájme A. M. tak, že vyliezli na okno budovy, kde nezisteným spôsobom vyrazili krídlo okna o rozmeroch 0,65 x 0,85 cm, vnikli do objektu, kde následne

3 To 13/2014 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Aleny Šiškovej na verejnom zasadnutí v Bratislave 20. mája 2015 v trestnej veci obžalovaného E. C. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b/ Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona v súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b/ Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona, vedenej na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn. BB-4T 32/2014, o odvolaní prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 12. novembra 2014, sp. zn. BB-4T 32/2014, takto rozhodol : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sazrušuje . Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaný E. C., nar. X. v K., bytom H.H. ., sa podľa § 285 písm. f/ Trestného poriadku oslobo dz u je spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 25. augusta 2014, sp. zn. VII/2 Gv 187/13/1000-44, pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b/ Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona v súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že najmenej od 29. októbra 2013 potom, čo bol prepustený z

4 Tdo 28/2015 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a členov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného S. D. pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. o dovolaní obvineného S. D. proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 23. mája 2013, sp. zn. 4 T 61/2012 na neverejnom zasadnutí 20. mája 2015 takto rozhodol: Podľa § 382 písm. d/ Tr. por. dovolanie obvineného S. D. sa odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 23. mája 2013, sp. zn. 4 T 61/2012 bol obvinený S. D. uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1/ dňa 4.2. 2011 v čase okolo 13.00 hod. v P. na ul. S. prevzal od Z. H. finančnú hotovosť vo výške 300 € a následne v rôznych dňoch na rôznych miestach v P. prevzal od menovanej vo viacerých čiastkach sumu 200 €, pričom podľa ústnej dohody mal peniaze použiť na zaplatenie školného pre menovanú na Vysokej škole M.P., čo však neurobil, peniaze použil pre seba, čím takto spôsobil Z. H. škodu v celkovej výške 500 €, 2/ dňa 11.4. 2011 v presne nezistenom čase prevzal v P. na ul. S. č. 60 od konateľa spol. E. – S. M. ako zálohu na prepravu tovaru sumu 150 €, kde podpísal príjmový doklad s tým, že tovar podľa dohody mal previezť zo Španielska na Slovensko v priebehu mesiaca apríl 2011, k preprave tovaru však nedošlo a peniaze do dnešného dňa nevrátil, čím takto svojím konaním spôsobil spol. E. škodu vo výške 850€, 3/ dňa 8.8. 2011 a dňa 12.8. 2011 prevzal v P. v prevádzke zlatníctva s názvom D. K. – G. na ul. L., ako zálohu na zabezpečenie kamerového systému do tejto prevádzky, prsteň zo žltého kovu v hodnote 116 €, retiazku zo žltého kovu v hodnote 111 € a prsteň zo žltého kovu v hodnote 325 €, kde podpísal doklad ako zmluvu o prebratí a dodaní tova

4 Tdo 19/2015 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a členov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného O. K. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. o dovolaní obvineného O. K. proti rozsudku Okresného súdu Revúca zo 17. októbra 2011, sp. zn. 7 T 37/2011 na neverejnom zasadnutí 20. mája 2015 takto rozhodol: Podľa § 382 písm. a/, písm. d/ Tr. por. dovolanie obvineného O. K. sa odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Revúca zo 17. októbra 2011, sp. zn. 7 T 37/2011 bol obvinený O. K. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že - v presne nezistené dni v mesiaci október roku 2010 v R. na Ulici M., vo svojom rodinnom dome prechovával metamfetamín (pervitín) v množstve nepresahujúcom tri obvykle jednorazové dávky, ktorý si najprv na základe telefonického hovoru objednal a neskôr aj najmenej dvakrát zakúpil od M. S., nar. XY a nebohého K. M., nar. XY, pričom metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, - od presne nezisteného dňa do 11. marca 2011 v R. na Ulici M., vo svojom rodinnom dome prechovával polyetylénové vrecko s uzatváracou lištou s obsahom 3,08 gramu rastlinného materiálu rodu Cannabis – konope so zastúpením tetrahydrokanabinolu (THC) 13 % hmotnostných, čo zodpovedá 13 až 31 obvykle jednorazovým dávkam, vysušené listy rastliny rodu Cannabis – konope o hmotnosti 0,37 gramu so zastú

4 Tdo 16/2015 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného M. J. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. M. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 25. júla 2014, sp. zn. 4 Tost 76/2014 na neverejnom zasadnutí 20. mája 2015 Tr. por. takto rozhodol: Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. J. sa odmieta. Odôvodnenie Uznesením Okresného súdu Nitra z 26. mája 2014, sp. zn. 3 PP 5/2014, bol obvinený M. J. podľa § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 415 ods. 1 Tr. por. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený v trvaní tridsať mesiacov rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 1 T 143/2007, zo dňa 10. októbra 2013, pre § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a iné. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. bola obvinenému stanovená skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. súd nad obvineným nariadil probačný dohľad vo výmere 2 (dvoch) rokov. Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. súd ustanovil obvinenému povinnosti: - strpieť nad sebou dohľad probačného a mediačného úradníka, pravidelne sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi príslušného súdu v termínoch a za podmienok ním stanovených, - dostaviť sa do 15-tich dní odo dňa podmienečného prepustenia k probačnému a mediačnému úradníkovi príslušného súdu, - oznámiť súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu. Na podklade sťažnosti Okresného prokurátora, Krajský súd v Nitre uznesením z 25. júla 2014, sp. zn. 4 Tos 76/2014 rozhodol tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil a podľa § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. žiadosť obvineného M. J. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného s