Civilné konanie - strana 2

Cieľom článku je prezentovať procesnoprávne úvahy na tému zneužitia práva, ktorého schopnosti korgovať ničím nelimitovaný výkon procesných práv majú potenciál stať sa aktuálnymi v judikatúre súdov Slovenskej republiky. Zákaz zneužitia práva v procesnoprávnom chápaní má schopnosť regulovať akúkoľvek procesnoprávnu situáciu, pričom jeho aplikabilita ukazuje široké argumentačné základy. The aim ofthe presented article is to present the author's thoughts and knowledges about the procedural abuse ofrght, because ofits procedural features to limitation of the unlimited exercise of procedural rghts has potential to be the actual part of the court decisions. The prohibition of abuse of right in it's procedural features has efficiency to regulate whicheverprocedural situation, while it's applicability shows the wide argumentation background.

Autor sa v článku venuje problematike tzv obráteného dôkazného bremena. Cieľom tohto článku je poukázať na prípady, kedy k takejto procesnej situácii dochádza a aký má dosah na procesné strany sporu. The author deals with the issue ofthe so-called the reverse burden ofproof. The aim of this paper is to point out the cases in which such a procedural situation occurs and what effects it has on the procedural parties.

Cieľom článku je prezentovať procesnoprávne úvahy na tému zneužitia práva, ktorého schopnosti korgovať ničím nelimitovaný výkon procesných práv majú potenciál stať sa aktuálnymi v judikatúre súdov Slovenskej republiky. Zákaz zneužitia práva v procesnoprávnom chápaní má schopnosť regulovať akúkoľvek procesno-právnu situáciu, pričom jeho aplikabilita ukazuje široké argumentačné základy. The aim of the presented article is to present the author's thougts and knowledges about the procedural abuse ofrght, because ofits procedural features to limitation ofthe unlimited excercise of procedural rights has potential to be the actual part of the court decisions. The prohibition of abuse of right in it's procedural features has eficiency to regulate whichever procedural situation, while it's aplicability shows the wide argumentation background.

Autori sa v článku zaoberajú otázkou, či je prípustné dovolanie generálneho prokurátora, na ktoré podal podnet iba intervenient. Podľa autorov nie je odpoveď jednoliata. Kým pri nerozlučnom intervenientovi takéto dovolanie považujú za prípustné, pri obyčajnom intervenientovi ho nepripúšťajú. V prvom prípade má totiž intervenient materiálne rovnaké postavenie ako strana sporu, v druhom však podľa autorov nie. V článku sa ďalej autori podrobne zaoberajú aj všeobecnými otázkami intervencie, najmä jej podstatou, funkciami a dôvodmi, pričom osobitnú pozornosť venujú problematike pojmu „právny záujem“.

Základné východiská zvolenej problematiky Treba zdôrazniť, že dieťa je neoddeliteľnou súčasťou prirodzenej rodiny a aby mohli rodiča rozvíjať rodičovstvo a tým dieťa chrániť, musia mať na to priestor. Zákonné právo...

Článok sa zaoberá problematikou zodpovednosti za ujmu, ktorá vznikne v dôsledku nariadenia rôznych druhov opatrení v zabezpečovacích konaniach v civilnom procese. Skúma vybrané teoreticko-právne i aplikačno-právne problémy, ktoré sú spojené s týmto druhom zodpovednosti. V nadväznosti na prvú teoreticko-právnu časť analyzujúcu tento druh objektívnej zodpovednosti, ktorého hmotnoprávna úprava sa nachádza v procesnoprávnom kódexe, sa článok zaoberá zákonom stanovenými predpokladmi – dôvodmi vzniku zodpovednosti. Autor kriticky vníma aktuálnu právnu úpravu dôvodov vzniku zodpovednosti a legislatívnu techniku ich zakotvenia negatívnym výpočtom, ktoré môžu spôsobovať mnohé aplikačno-právne problémy. V závere článok navrhuje konštrukciu legislatívneho riešenia predpokladov vzniku zodpovednosti.

Cieľom tohto článku je analyzovať inštitút rozsudku pre zmeškanie v právnej úprave podľa zák. č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016, ako aj poukázať na aktuálne aplikačné problémy a spôsob, akým sa s nimi vysporiadava súdna prax. The aim of this article is to analyse the judgment by default in legal regulation n. 160/2015 Z.z. enacted as of 1st July 2016 as well as to point out the main issues which are currently occurring and the way they are dealt with by the judiciary bodies.

Svetová zdravotná kríza súvisiaca so šírením choroby COVID–19 zasiahla nielen život každého z nás, ale aj naše práva a povinnosti v právnom slova zmysle. Práve preto na túto situáciu reagoval aj zákonodarca prijatím zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii (ďalej aj „zákon o mimoriadnych opatreniach“), v ktorom sa snaží upraviť práva a povinnosti ich nositeľov. Zákonodarca touto legislatívnou zmenou smeruje jednak k ochrane zdravia nositeľov týchto povinností, ale zároveň sleduje tým aj to, aby splnenie určitých povinností nebolo pre ich nositeľov príliš veľkou záťažou, resp. aby aktuálna situácia nemohla byť zneužitá na úkor spravodlivého a rozumného výkonu práva. Článok sa zaoberá tými ustanoveniami nového zákona, ktoré súvisia s civilným právom procesným. Podrobuje ich analýze, upozorňuje na výkladové problémy, prípadne ponúka výkladové možnosti.

Článek pojednává o rozhodčím řízení u obecných rozhodčích soudů v České republice. Závěrem upozorňuje, že ustanovení o vztazích, jež se týkají uplatnění práva u soudu, soudního řízení nebo soudního rozhodnutí, se použije přiměřeně i pro uplatnění práva před rozhodčím soudem (rozhodcem), pro rozhodčí řízení nebo rozhodčí nález, jestliže se opírají o platnou rozhodčí smlouvu (rozhodčí doložku). Article discusses the Arbitration Proceeding in general arbitration courts in Czech Republic. Notes that the provisions on obligational relations which concern the application of rights before court, court proceeding or court decisions, shall apply as appropriate to the application of rights before an Arbitration Court (arbitrator), to arbitration proceedings or to the award if they based on a valid arbitration agreement.

Procesné kódexy na Slovensku a aj v Českej republike už viac ako sto rokov obsahujú jednoduché zákonné ustanovenie, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Ustálený výklad vedie k záveru, že žalobca, ktorý sa domáhal zaplatenia 1 000 eur a bol sčasti o 750 eur úspešný a sčasti o 250 eur neúspešný a ktorému vznikli trovy konania 100 eur, dostane náhradu trov konania 50 eur s tým, že žalovaný bez ohľadu na to, či mu vôbec nejaké trovy vznikli, nedostane žiadnu náhradu. Tento ustálený výklad vedie aj k záveru, že ak by žalobcovi v rovnakom konaní nevznikli žiadne trovy, no žalovanému vzniknú trovy 100 eur, žalovaný nedostane žiadnu náhradu svojich trov konania. Predmetom tohto príspevku je pomenovanie prameňa a preskúmanie správnosti tejto nepochybne ustálenej, nie však nedotknuteľnej, súdnej praxe.

PAVELKOVÁ, B.: Rímskoprávne princípy v súčasnom civilnom procese. Právny obzor, 103, 2020, č. 1, s. 42 - 52. Principles of Roman law in contemporary civil proceedings. The contribution evaluates the...

Callistratus: „Si de interpretatione legis quaeratur, inprimis inspiciendum est, quo iure civitas retro in eiusmodi casibus usa fuisset“1 (Ak sa hľadá, akým spôsobom vykladať zákon, najprv sa musí skúmať, ako bolo právo skôr používané v obdobných prípadoch).

Nenápadná, no podstatná zmena v rámci rekodifikácie civilného procesu priniesla spolu s medzitýmnym rozsudkom, ako sme ho poznali doteraz, aj jeho nový variant. Obidve podoby medzitýmneho rozsudku sú priblížené v historickom a komparatívnom kontexte a sú načrtnuté niektoré otázky, ktorých zodpovedanie si nová právna úprava nevyhnutne bude vyžadovať.

Predkladaný príspevok sa zaoberá problematikou procesných spoločenstiev, a to tak z pohľadu súčasnej úpravy, ako aj z komparatívneho pohľadu a z pohľadu legislatívneho vývoja. Autor v príspevku poukazuje na nedostatky právnej úpravy, ale aj na nekritické preberanie judikatúrnych a doktrinálnych záverov z obdobia socializmu, ktoré neraz vedie k nesprávnemu vnímaniu procesných spoločenstiev.

Podobne ako v iných konaniach pred súdom, aj v konaní o dedičstve má maloletý účastník postavenie "slabšieho subjektu", ktorého práva je potrebné chrániť. S ochranou najlepšieho záujmu dieťaťa sú úzko prepojené participačné práva dieťaťa a na účely zistenia najlepšieho záujmu dieťaťa musí byť v procese výkonu rodičovských práv a povinností súčinné i samotné dieťa. Participačnými právami dieťaťa rozumieme právo dieťaťa byť informované o veci, ktorá sa ho týka, právo dieťaťa vyjadriť svoj názor vo veci, ktorá sa ho týka, a právo dieťaťa byť vypočuté vo veci, ktorá sa ho týka. V prípade, že nebude vyhovené názoru či prianiu dieťaťa, musí byť postup či rozhodnutie vo veci dieťaťa presvedčivo odôvodnené. Súd (súdny komisár) právny úkon maloletého schváli, ak je schválenie právneho úkonu v záujme maloletého dediča.

Podstata a účel inštitútu premlčania de lege lata a de lege ferenda. Príspevok vznikol v rámci riešenia projektu APVV-15-0456 Dlhodobé a recentné tendencie vývoja pozitívneho práva vo vybraných odvetviach...

Autor sa v článku zaoberá otázkou vymedzenia predmetu súdneho konania, v ktorom sa žalobca domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V tejto súvislosti analyzuje právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v judikáte publikovanom pod č. R 32/2011, v zmysle ktorého je konanie o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, z hľadiska predmetu konania konaním o určenie vlastníckeho práva poručiteľa. Autor ponúka viaceré argumenty, ktoré správnosť tohto judikovaného názoru spochybňujú, a v závere článku ponúka vlastný pohľad na vymedzenie predmetu takéhoto súdneho konania.

Autori v príspevku analyzujú súčasnú právnu úpravu rozsudku pre zmeškanie zakotvenú v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP") a rozoberajú, či je možné rozsudok pre zmeškanie považovať za formu procesnej sankcie. Hlavným cieľom príspevku je zodpovedanie otázky, ako sa majú v praxi vykladať ustanovenia Civilného sporového poriadku o rozsudku pre zmeškanie pri čiastočnej procesnej aktivite strany sporu a či je súčasná právna úprava rozsudku pre zmeškanie v súlade s Ústavou SR. Autori na záver prezentujú vlastný názor, ako by sa mala novelizovať právna úprava rozsudku pre zmeškanie.

Autorka v svojom príspevku analyzuje historicky prvé rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré je uverejnené pod sp. zn. 1 V Cdo 2/2017. Rozhodnutie nepripúšťa kumuláciu dôvodov prípustnosti, z čoho následne vyvodzuje ďalšie závery. Príspevok je rozdelený podľa jednotlivých argumentov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sú následne analyzované. Ku každému z nich je predložená oponujúca argumentácia. Autorka pri hodnotení súdneho rozhodnutia pracuje so súdnou judikatúrou (slovenská, česká, európska), literatúrou, porovnáva právnu úpravu v Českej republike. Dospieva k záveru, že rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je správne.

Zabezpečovacie opatrenia v novom civilnom sporovom procese - vybrané problémy. JUDr. Ľubomír Džačár Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava. JUDr. Richard Földeš Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava. DŽAČÁR, Ľ. - FÖLDEŠ, R.:...