Finančné právo - strana 2

ČUNDERLÍK, J., ČUNDERLÍK ČERBOVÁ, V.: Zmluvy o poskytnutí finančnej služby - 1. časť: Spoločné východiská, základné inštitúty pre správu majetku a inštitút úročenia (v súvislostiach rímskeho a kánonického práva)....

V článku autor reaguje na už publikované názory vo vzťahu k (ne)ústavnosti osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcii a jeho nezlučiteľnosti s právom Európskej únie. Autor poukazuje na to, že diskusie k osobitnému odvodu sťažuje aj nedostatočné vymedzenie základných konštrukčných prvkov dane (subjekt, predmet, základ, sadzba), čím sa osobitný odvod stáva do istej miery amorfným inštitútom. Pri kritickom zhodnotení možných metamorfóz osobitného odvodu však vyvstávajú problémy s naplnením kritérií ústavnosti v každej z možných podôb. Navyše sa ukazuje, že problémy spojené s nedostatočným vymedzením jedného zo základných konštrukčných prvkov sú skôr pravidlom než výnimkou pri navrhovaní osobitných sektorových odvodov na Slovensku. 1) In the article the author reacts to already published opinions on the (unconstitutionally of the special levy of selected financial institutions and its conflict with the European Union law. The author points out that the discussions concerning the special levy are difficult due to insufficient specification of essential parts of tax (subject, object, base, and rate) which makes the special levy amorphous to some extent. Upon critical assessment of possible metamorphoses of the special levy there are issues with its fulfilling the constitutionality criteria in each of the possible metamorphoses. If further appears that the problems with insufficient specification of one of the essential parts are more of a rule than an exemption in respect to desgn of sector levies in Slovakia.

Populárna forma požičiavania peňazí cez on-line nástroje umožňujúce rýchle a pohodlné hľadanie si zmluvných partnerov nemá, podľa aktuálne prezentovaných názorov, v aktuálnej právnej úprave (únijnej či národnej) jednoznačné vymedzenie. Je tak daný priestor pre úvahy o potrebe vytvorenia precíznejšej právnej úpravy, ktorá by nastúpený trend pomohla lepšie právne uchopiť, prípadne dokonca osobitného "ďalšieho" režimu. Na tento účel je potrebné vymedzenie základných pojmov, celkovej koncepcie skúmanej otázky, postavenia platformy a jej úloh. Cieľom príspevku je nastoliť niektoré parciálne otázky a objasniť spôsob ich riešenia. Money lending via online platforms is a popular form of contracting which enables fast and comfortable finding contractual partners, however this form does not have a clear definition in the current legislation (union or national). It creates the possibility to think about better - more precise legal rules that would better govern arising trend, alternatively even to create extra regime. Therefore, it is necessary to define key concepts, overall framework of the subject matter, platform status and its role. The aim of this article is to raise some partial questions and to clarify how to solve them.

Príspevok vznikol na základe bilaterálneho programu na podporu spolupráce medzi Rakúskom a Slovenskom v oblasti vysokého školstva, vedy a výskumu Akcia - Rakúsko - Slovensko. Financujúcou organizáciou je OeAD-GmbH/ICM konajúca...

V rokoch 2011 až 2013 nastala zásadná zmena v definičnom vymedzení poistnej kategórie zamestnanca v systéme sociálneho poistenia (čiastočne aj verejného zdravotného poistenia), ktorá spočíva v previazaní tejto poistnej kategórie na daňovú klasifikáciu príjmov zo závislej činnosti. Príspevok sa orientuje a hodnotí dopady tejto zmeny rozširujúcej sa na skupiny osôb (chránených podsystémami sociálneho poistenia) vykonávajúcich závislú činnosť vo vybraných právnych vzťahoch, a to u konateľov a spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným (ďalej aj „s. r. o.“). Príspevok okrem analýzy poistnej participácie týchto dvoch skupín osôb poukazuje aj na nedostatky v systémovom nastavení sociálno-poisťovacích právnych vzťahov, keď sú jeho subjektmi tieto dve skupiny osôb.

Digitálna platforma ako stála prevádzkareň. JUDr. Ing. Tomáš Cibuľa LLM. Externý spolupracovník Katedry finančného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Mgr. Tibor Hlinka Interný doktorand Katedry finančného práva,...

Porovnanie vybraných aspektov procesnoprávnej úpravy zákona o dohľade nad finančným trhom a Správneho poriadku. JUDr. Andrea Slezáková LLM. PhD. Odborná asistentka, Katedra obchodného práva, Obchodná fakulta, Ekonomická univerzita v...

Vývoj právnej úpravy vedúci k integrácii regulácie finančného sprostredkovania a finančného poradenstva. JUDr. Andrea Slezáková LLM. PhD. Odborná asistentka, Katedra obchodného práva, Obchodná fakulta, Ekonomická univerzita v Bratislave. SLEZÁKOVÁ,...

Pravidlá vo vzťahu ku klientom pri realizácii finančného sprostredkovania a finančného poradenstva v sektore kapitálového trhu JUDr. Andrea Slezáková LL. M. je poslucháčkou doktorandského štúdia na PrafUK v Bratislave...

Právna povaha bankových vkladov v kontexte spoločenského vývoja JUDr. Vladislav Mičátek PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Katedra finančného práva. JUDr. Katarína Lenhartová PhD. Univerzita Komenského v Bratislave,...

Autorka sa v príspevku zameriava na aktuálne otázky spojené s výkonom sprostredkovateľskej činnosti v oblasti poisťovníctva. Tie spôsobujú v aplikačnej praxi nemalé problémy, o čom svedčí, okrem iného, aj pestrá a argumentačne nejednotná judikatúra. Príspevok sa venuje najmä otázke splnenia podmienok pre zánik nároku finančného agenta na províziu zo sprostredkovanej poistnej zmluvy a jeho povinnosti vyplatenú províziu zastúpenému vrátiť.

Zmluvu je zásadne možné meniť dohodou jej zmluvných strán. Môžeme ale uvažovať o rôznych situáciách, v ktorých aktivita iba jednej strany vedie k zmene obsahu zmluvy. Rozlišujme napríklad medzi jednostrannou zmenou zmluvy, ktorú by mala právo vykonať jedna zo zmluvných strán, a medzi modifikáciou kontraktačného procesu o zmene zmluvy (napr. fikcia súhlasu so zmenou zmluvy). Na účely tohto článku budeme pod pojmom jednostranná zmena zmluvy rozumieť takú situáciu, pri ktorej aktivita jednej strany: používateľa všeobecných obchodných podmienok (alebo inej formy štandardizovaného zmluvného dojednania), prípadne aj v spojení s pasivitou druhej strany, vedie k zmene obsahu právneho vzťahu medzi týmito osobami.

K nedostatkom právnej úpravy nútenej správy (nielen) nad bankou JUDr. Ľubomír Čunderlík PhD. prodekan, Katedra obchodného, finančného a hospodárskeho práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. ČUNDERLÍK, Ľ.: K...

Trust, fiducia a slovenské právo (časť II.) JUDr. Milan Jančo PhD. odborný asistent na Katedre občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. (Pokračovanie z predchádzajúceho čísla)...

Tendencie oslabovania daňovej právomoci obcí pri dani z nehnuteľností JUDr. Jakub Ulaher Mestský úrad v Žiline. 1. Úvod do problematiky Dňa 29.12.2010 bol v Zbierke zákonov publikovaný zákon č.527/2010...

Trust, fiducia a slovenské právo (časť I) JUDr. Milan Jančo PhD. odborný asistent na Katedre občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. JANČO, M. Trust, fiducia...

Zmluva o faktoringu Prof. Dr. Miroslav Vitéz profesor obchodného práva, Ekonomická fakulta v Subotici, Univerzita v Novom Sade, Srbsko - Vojvodina. VITÉZ, M.: Zmluva o faktoringu. Právny obzor, 94,...

Preskúmanie rozhodnutí daňových JUDr. Ing. Ľuboš Maxina Právnická fakulta, Katedra správneho práva, práva životného prostredia a finančného práva, Trnavská univerzita v Trnave 1. Sústava daňových orgánov V konaní a...