Obchodné právo - strana 2

Štúdia sa venuje problematike vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti členov štatutárnych orgánov. Autor najskôr v stručnosti predstavuje jej základné hmotnoprávne aspekty, ale venuje sa aj vybraným procesným súvislostiam jej vyvodzovania, kde uvádza základné rozdiely medzi civilným a trestným procesom, ako aj niektoré parciálne otázky trestného konania (súhlas poškodenej korporácie s trestným stíhaním, konanie v mene poškodenej korporácie v trestnom konaní či rozhodovanie o náhrade škody).

Nedávna rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu priniesla nové impulzy pre výklad a aplikáciu pravidiel o zodpovednosti konateľov za škodu spôsobenú porušením ich povinností. Tento článok upriamuje pozornosť na tieto rozhodnutia, ich význam z hmotnoprávneho a procesnoprávneho hľadiska, na ich sporné časti a aj na otvorené otázky, ktoré ostávajú nezodpovedané. Oba prípady sa týkajú zodpovednosti konateľov za škodu, ktorú mali spoločnosti spôsobiť porušením povinností pri výkone svojej funkcie.

Vzdanie sa práva 1. Existujú ustanovenia, ktoré majú mystickú silu. Fascinujú generácie, vždy nanovo otvárajú otázky a mätú adresátov. Jedným z takých je všeobecný zákaz vzdania sa práva vopred...

Novela poľského Zákonníka obchodných spoločností z 9. februára 2022 zaviedla do poľského práva po prvýkrát úpravu koncernov (skupín spoločností). Komplexne sú tak upravené korporačné vzťahy medzi materskými a dcérskymi spoločnosťami. Kľúčovým nástrojom na zabezpečenie koherentnosti politiky skupiny spoločností, v ktorej existuje vzťah dominancie a závislosti, sa podľa novej právnej úpravy stáva inštitút záväzných pokynov. Cieľom tohto článku je priblížiť slovenskému čitateľovi novú právnu úpravu, systematizovať podmienky a obmedzenia možnosti materskej spoločnosti vydávať záväzné pokyny svojej dcérskej spoločnosti.

V poslednom čase sa množia prípady, keď aj slovenskí občania majú záujem o založenie svěřenského (zvereneckého) fondu podľa českého práva. Ide pritom o právny inštitút, ktorý je kontinentálnemu právnemu vnímaniu cudzí, predpokladá totiž vloženie majetku zakladateľa do zvereneckého fondu, čím sa tento majetok stáva účelovo určeným vlastníctvom bez vlastníka, spravovaným správcom. Následne vzniká celý komplex právnych vzťahov súvisiaci so zvereneckým fondom a správou majetku v tomto fonde. Aplikovanie českého právneho inštitútu aj za jeho hranicami komplikuje, že v medzinárodnom práve súkromnom niet osobitných kolíznych noriem pre zverenecké fondy, resp. trusty či im podobné inštitúty na správu majetku. Príspevok sa snaží identifikovať to, ktorým právnym poriadkom sa spravujú rôzne otázky týkajúce sa českého zvereneckého fondu, aké sú limity a riziká ich zakladania zo Slovenska, resp. vkladania majetku nachádzajúceho sa na Slovensku do týchto fondov. Autori v ňom dospievajú k záveru, že nie je možné vecnoprávne priradiť predmet právnych vzťahov nachádzajúci sa na Slovensku do českého zvereneckého fondu.

Úvod Súčasné obdobie digitalizácie a globalizácie ekonomiky prináša pre súťažné právo, pochopiteľne, nové výzvy. Nové podmienky inovácie a technologických zmien, charakteristické pre tzv. novú ekonómiu 1) , menia súťaž...

Autor sa v príspevku zaoberá otázkou, či môže byť aj uznesenie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti považované za právny úkon. Približuje pohľady súdnej praxe, ako aj právnej náuky, pričom dospieva k záveru, že za určitých okolností aj takéto uznesenie môže byť právnym úkonom. To podľa autora znamená, že nie je vylúčené, aby sa aj na uznesenia valných zhromaždení obchodných spoločností aplikovali niektoré ustanovenia všeobecnej úpravy neplatnosti právnych úkonov obsiahnutej v Občianskom zákonníku.

Úvod Pandémia vírusu COVID-19 mala v Európskej únii vážne negatívne dôsledky nielen v oblasti verejného zdravia, ale aj v oblasti hospodárstva. Zamedzenie šírenia pandémie si vynútilo prijatie prísnych a...

Autori v predkladanom príspevku analyzujú možnosť poberania odmeny poslancom mestského zastupiteľstva, ktorý súčasne vykonáva mandát (funkciu) v obchodnej spoločnosti s majetkovou účasťou totožného mesta (komunálna obchodná spoločnosť). V tomto zmysle sa zaoberajú právno-aplikačne nejednotnými prístupmi a snažia sa formulovať uspokojivé riešenie de lege lata aj de lege ferenda.

V článku analyzujeme rozsah vylúčenia akcionára zo spoločnosti podľa súčasnej právnej úpravy. Vzhľadom na závery formulované v tomto článku sa prikláňame k názoru, že k vylúčeniu akcionára zo spoločnosti môže dôjsť (maximálne) v rozsahu tých akcií, ktorých emisný kurz nebol (hoci len čiastočne) splatený. K vylúčeniu akcionára zo spoločnosti v celom rozsahu jeho akcionárskej účasti môže dôjsť výlučne v prípade, že sa omeškanie akcionára so splácaním emisného kurzu týka všetkých jeho akcií.

Prolegomena "The law has treated corporations as what some lawyers call metaphysical persons. That is, they're persons for some purposes, and they're not persons for others." 1) John Witt...

Slovné 1) spojenie "konanie dovnútra" obchodnej spoločnosti sa v hovorovej reči právnikov niekedy používa ako zjednodušujúca skratka na vysvetlenie rozdielu a vzťahu obchodného vedenia a konania v mene obchodnej spoločnosti....

V článku analyzujeme otázku (ne)prípustnosti existencie pracovnoprávneho vzťahu člena štatutárneho orgánu právnickej osoby. S ohľadom na absenciu znakov závislej práce sa prikláňame k záveru o nemožnosti vzniku pracovnoprávneho vzťahu člena štatutárneho orgánu, a to aj v prípade, ak dohodnutá náplň práce je odlišná od činnosti štatutárneho orgánu a obchodného vedenia. Avšak vzhľadom na určité osobitné prípady, keď člen štatutárneho orgánu je v podriadení zriaďovateľa a podlieha jeho pokynovej právomoci, sa pripustenie existencie pracovnoprávneho vzťahu javí ako opodstatnené, pričom špecifikácia týchto prípadov by, podľa nášho názoru, mala byť regulovaná v osobitných predpisoch.

Nielen právnická osoba, ale aj fyzická osoba sa počas svojej existencie, ako aj výkonu podnikateľskej činnosti môže dostať do negatívnej ekonomickej, resp. hospodárskej situácie. Dôvody pre vznik tejto nepriaznivej situácie...

V nadväznosti na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 došlo k rekodifikácii verejného súťažného práva. Zákon č. 136/2001 Z. z. bol nahradený zákonom č. 187/2021 Z. z. Nový zákon so sebou priniesol niekoľko zmien zaužívaných inštitútov a viacero noviniek. Celkovo malo rekodifikáciou dôjsť k zlepšeniu vymáhania súťažného práva. Nový zákon síce k tomuto cieľu smeruje, avšak nevyužíva plný potenciál, ktorý rekodifikácia mohla ponúknuť.

Autori príspevku sa venujú aktuálnemu vývoju problematiky cezhraničných premien spoločností v práve Európskej únie a čiastočne aj v kontexte slovenského právneho poriadku. Harmonizačný proces sa v tejto problematike obnovil po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Polbud. Cieľom príspevku, ktorý je rozdelený na dve časti, je priniesť analýzu rozsudku vo veci Polbud (1. časť) a kľúčových aspektov prijatej smernice, ako aj dôsledkov tohto rozsudku a prijatej smernice na aktuálnu úpravu cezhraničných premien spoločností v Slovenskej republike a transpozičných výziev pre slovenského zákonodarcu (2. časť).

Otázka, či sa financujúci subjekt (banka) musí obávať, že by sa vzhľadom na zmluvné dojednania mohol dostať do postavenia spriaznenej osoby úpadcu, a teda jeho pohľadávka by bola v konkurze považovaná za podriadenú pohľadávku, je aktuálne predmetom diskusií v súvislosti s krízovým financovaním podnikov. Táto otázka má ale vzhľadom na používanie obdobnej formulácie kvalifikovanej účasti v korporačnej úprave (krízové financovanie, zákaz vrátenia vkladu, významná obchodná transakcia) zásadný dopad aj nad rámec konkurzného práva. V článku sú ponúknuté argumenty, prečo spriaznenou osobou nie je, ak má pri trhovo štandardných formách zabezpečenia zmluvne dojednanú možnosť ovplyvňovať konanie dlžníka alebo spoločníka s účasťou presahujúcou 5 % podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach.

Autori príspevku sa venujú aktuálnemu vývoju problematiky cezhraničných premien spoločností v práve Európskej únie a čiastočne aj v kontexte slovenského právneho poriadku. Harmonizačný proces sa v tejto problematike obnovil po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Polbud. Cieľompríspevku, ktorý je rozdelený na dve časti, je priniesť analýzu rozsudku vo veci Polbud (1. časť) a kľúčových aspektov prijatej smernice, ako aj dôsledkov tohto rozsudku a prijatej smernice na aktuálnu úpravu cezhraničných premien spoločností v Slovenskej republike a transpozičných výziev pre slovenského zákonodarcu (2. časť).

Príspevok sa zaoberá inštitútom dočasnej ochrany podnikateľských subjektov, ktorý zaviedol „zákon č. 62/2020 Z. z.“ počas pandémie, v komparácii so „zákonom č. 421/2020 Z. z.“, ktorý prináša tento inštitút už ako univerzálny nástroj na prekonanie dočasných problémov pri prevádzkovaní podniku. Autor sa snaží predovšetkým zistiť, či obmedzenia veriteľov pri vymáhaní pohľadávok počas dočasnej ochrany sú dostatočne vyvážené k obmedzeniam dlžníka a teda, či sledujú záujem veriteľov.

Príspevok analyzuje problematické právne aspekty vyplývajúce z deklaratórnych účinkov zápisu zníženia základného imania s.r.o. do obchodného registra. Podľa názoru autorov ide o dlhodobo pretrvávajúci legislatívny lapsus v Obchodnom zákonníku. Okrem návrhu de lege ferenda sa autori snažia nájsť praktické odporúčania pre konateľov pri riešení právnej dilemy, kedy je potrebné vyplatiť spoločníkom plnenie zo zníženia základného imania. The article analyses the problematic legal aspects arising out of declaratory effects of registration of the registered capital decrease in LLC with the Commercial Register. The authors consider this as a long-term legislative lapsus in the Commercial Code. In addition to de lege ferenda proposal the authors try to find the recommendations for executives dealing with legal dilemma when they shall provide the shareholders with payments out of the registered capital decrease.