Obchodné právo - strana 8

Príspevok sa zaoberá vynútiteľnosťou niektorých záväzkov obsiahnutých v akcionárskych dohodách prostredníctvom postihnutia práv akcionára, porušujúceho záväzok, na jeho akcie. Postihnutie práv na akcie, najmä ak má dôjsť k strate akcií v prospech iných účastníkov akcionárskej dohody, sa javí ako efektívny prostriedok zabezpečenia plnenia záväzkov z akcionárskych dohôd. Problém však môže spočívať v tom, či je možné na dosiahnutie tohto cieľa využiť konkrétne legálne právne inštitúty, a ak áno, tak ktoré. Možnosti sa, podľa nášho názoru, líšia v závislosti od toho, voči komu má akcionár konkrétny záväzok, ktorý má byť zabezpečený, či je oprávneným subjektom spoločnosť alebo iní akcionári, alebo dokonca tretia osoba. V príspevku sa snažíme načrtnúť možnosti dohodnúť takýto spôsob zabezpečenia záväzkov priamo v akcionárskych dohodách.

Akcionárske dohody predstavujú v praxi čoraz častejšie využívaný nástroj úpravy vzájomných práv a povinností spoločníkov, ktoré vyplývajú z ich účasti na spoločnosti. Naďalej sú aktuálnou témou, ktorá rezonuje tak v oblasti právnej vedy, ako aj v aplikačnej praxi. Akcionárske dohody majú svoje výhody aj nevýhody. Tieto sú dané ich povahou ako zmluvného nástroja regulácie, ktorý vychádza zo záväzkového práva, no má slúžiť aj na reguláciu vzťahov, ktoré sú typicky korporačného charakteru. Prvá časť príspevku sa zameriava na akcionárske dohody zo všeobecného uhla pohľadu, ako aj na vybrané otázky týkajúce sa kategórií akcionárskych dohôd, úpravy ich obsahu a formy. Druhá časť príspevku sa zameriava na vzájomný vzťah akcionárskych dohôd a základných korporačných dokumentov (spoločenská zmluva, stanovy), ako aj dôsledkov umiestnenia úpravy vybraných otázok týkajúcich sa účasti na spoločnosti do akcionárskej dohody, resp. do spoločenskej zmluvy či stanov.

V obchodnej arbitráži sa postupom času vytvorili rôzne koncepty týkajúce sa priznávania náhrady trov právneho zastúpenia. Cieľom tohto článku je v stručnosti zhrnúť základné aspekty jednotlivých konceptov, poukázať na právnu úpravu na Slovensku a hľadať odpoveď na otázku, či u nás nenastal čas na zmenu prístupu. Na záver sa autori snažia načrtnúť smer, akým by sa priznávanie náhrady trov právneho zastúpenia v obchodnej arbitráži na Slovensku malo uberať

Právo požadovať nadobudnutie akcií. (shoot - out právo) JUDr. Viliam Janáč Ústav štátu a práva SaV, Bratislava. JANÁČ, V.: Právo požadovať nadobudnutie akcií. (shoot - out právo). Právny obzor,...

Zneužitie doménových mien v nekalej súťaži. Príspevok bol napísaný v rámci riešenia projektu aPVV-15-0456: Dlhodobé a recentné tendencie vývoja pozitívneho práva vo vybraných odvetviach právneho poriadku. JUDr. Ľubomír Zlocha...

Systém ochrany hospodárskej súťaže podľa článku 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Mgr. Lukáš Lapšanský PhD. Ústav štátu a práva SaV, Bratislava. LAPŠANSKÝ, L.: Systém ochrany hospodárskej súťaže podľa...

Z aplikačnej praxe je zrejmé, že v súčasnosti väčšina účastníkov záväzkovo právnych vzťahov využíva inštitút zmluvnej pokuty vo forme peňažnej sumy. Peňažná suma je podľa mnohých autorov jediným prípustným predmetom zmluvnej pokuty. Jej využitie v takejto podobe je však limitované solventnosťou dlžníka. Autorka preto v článku analyzuje súčasnú právnu úpravu inštitútu zmluvnej pokuty v Občianskom a Obchodnom zákonníku vo vzťahu k možnosti platného uzatvorenia dohody o zmluvnej pokute, ktorú by si účastníci vymienili v nepeňažnej forme, a to aj použitím metódy vertikálnej a horizontálnej komparácie. Zároveň poukazuje na problémy, ktoré sa spájajú s nepeňažnou formou zmluvnej pokuty, a navrhuje možné riešenia týchto problémov.

Hlavným cieľom článku je priblížiť konštrukciu tzv. negatívneho zmluvného záujmu, ktorý môže mať svoje uplatnenie predovšetkým pri zodpovednosti za škodu spôsobenú neplatnosťou zmluvy, ako aj zhodnotiť možnosti jej uplatnenia v slovenskom práve. Zásadnou otázkou tu je, či má mať strana poškodená neplatnosťou právo na náhradu škody, ktorá by ju priviedla do takého stavu, v akom by sa ocitla, keby bola zmluva platná, alebo len do stavu, v akom by bola, keby nikdy nepodnikala kroky smerujúce k uza­vretiu zmluvy.

V príspevku sa pokúšame formulovať odpovede na niektoré otázky, ktoré rezonujú v praxi v súvislosti s ustanoveniami Obchodného zákonníka o spoločnosti v kríze. Obchodný zákonník sa obmedzuje pritom len na pravidlá financovania spoločnosti v kríze a na právnu úpravu, ktorá určité plnenia v prospech spoločnosti v kríze majúce povahu poskytnutia cudzích zdrojov, ktoré majú byť vrátené, preklasifikuje, resp. prekvalifikuje na vlastné zdroje, ktoré naopak nesmú byť počas krízy vrátené. Osobitná pozornosť je venovaná určeniu rozsahu osôb, ktorých plnenia sa preklasifikujú, následkom porušenia zákazu vrátiť preklasifikované zdroje a taktiež postaveniu zabezpečených veriteľov obchodnej spoločnosti v kríze. Formulované sú návrhy na posudzovanie vlastností jednotlivých nárokov, ktoré za daných okolností vznikajú, možností ich realizácie a aj ich premlčania. V neposlednom rade sa pod vplyvom nedávneho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ skúma aj rozsah, v akom je možné pravidlá Obchodného zákonníka o financovaní spoločnosti v kríze aplikovať aj na zahraničné obchodné spoločnosti alebo na iné situácie s cudzím prvkom.

V článku sa zaoberáme prostriedkami ochrany veriteľa obchodnej spoločnosti, ktoré mu poskytuje zákonná úprava pri zakázanom vrátení vkladu a ich vzájomnou interakciou. Z pozície veriteľa obchodnej spoločnosti ide o zákonné ručenie štatutárneho orgánu, odporovateľnosť právneho úkonu a zodpovednosť štatutárneho orgánu za škodu, pričom zákonná úprava výslovne nerieši, v akom sú vzťahu. Pokúšame sa vymedziť situácie, kedy dochádza k ich prieniku a či je možné ich súčasné použitie. Zamýšľame sa tiež nad efektívnosťou jednotlivých prostriedkov ochrany veriteľa a snažíme sa poukázať na skutočnosti, ktoré môžu byť určujúce pri rozhodovaní veriteľa o tom, ktorý prostriedok svojej ochrany použije.

Vyvrátiteľná domnienka dobrej povesti právnickej osoby. Tento príspevok vznikol v rámci projektu APVV-15-0456 Dlhodobé a recentné tendencie vývoja pozitívneho práva vo vybraných odvetviach právneho poriadku. JUDr. Ľubomír Zlocha PhD....

Generálna klauzula nekalých obchodných praktík a praktiky nekalé podľa generálnej klauzuly - ďalšia normatívna mačka vo vreci? Mgr. Dominika Zavadová Interná doktorandka, Katedra obchodného práva a hospodárskeho práva, Právnická...

  Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 1 Obdo 52/2015 z 20.9.2016 zrušil uznesenie krajského aj okresného súdu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutia boli vydané v konaní podľa § 200e ods. 1 písm. a) OSP (v súčasnosti zodpovedajúce úprave podľa § 304 Civilného mimosporového poriadku), kedy súd prvej inštancie ex offo začal konanie o zrušenie akciovej spoločnosti, túto z dôvodov podľa § 68 ods. 6 písm. b) a g) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov(ďalej aj "OBZ") zrušil a odvolací súd odvolanie právnych nástupcov pôvodného akcionára odmietol, pričom medzičasom došlo k výmazu obchodnej spoločnosti z obchodného registra. Na základe dovolania právnych nástupcov (dedičov) pôvodného akcionára, ktorí boli takýmto postupom prvoinštančného aj odvolacieho súdu z konania vylúčení, rozhodoval najvyšší súd, pričom dovolanie pripustil a rozhodnutia zrušil pre procesnú vadu nezákonného vylúčenia akcionárov z konania pred súdmi.  

Kolektívne žaloby v spotrebiteľských veciach - terra incognita v Slovenskej republike? Kolektívne žaloby a podmienky konania - 1. časť. Mgr. Marek Maslák Interný doktorand na Katedre občianskeho a obchodného...

Autorka sa v predkladanom príspevku venuje problematickým otázkam, ktoré súvisia s použitím mena fyzickej osoby v obchodnom mene právnickej osoby, konkrétne obchodnej spoločnosti. Meno fyzickej osoby ako súčasť obchodného mena spoločnosti môže predstavovať individualizačný znak a garančný prvok, ktorý pôsobí vo vzťahu k zákazníkom alebo obchodným partnerom. Pozornosť je venovaná nielen použitiu mena osoby, ktorá ma s obchodnou spoločnosťou určitý vzťah, napríklad ako zakladateľ alebo spoločník, ale taktiež mena inej osoby, či už verejne známej, potenciálne existujúcej, alebo imaginárnej. Navyše, sú priblížené možnosti ochrany, prostredníctvom ktorých sa dotknutá fyzická osoba môže domáhať nápravy proti neoprávnenému použitiu svojho mena. Napriek tomu, že tvorba obchodného mena je postavená na zásade nezameniteľnosti a zákaze vyvolania klamlivej predstavy o osobe podnikateľa, slovenské registrové súdy náležitú kontrolu obchodného mena pred zápisom do obchodného registra nevykonávajú, čím sa výrazne odkláňajú od zásad tradičného firemného práva.

Vzťah občianskeho a obchodného práva z aspektu právnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Príspevok bol vypracovaný v rámci projektu VEGA 2/0007/15. Prof. JUDr. Oľga Ovečková DrSc. Ústav štátu a práva SAV....

Zákonný článok XXXVII/1875 a jeho vplyv na vývoj slovenského obchodného práva. Prof. JUDr. Ján Husár CSc. Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta, vedúci Katedry obchodného práva a...

S účinnosťou od 1. januára 2017 je možné na Slovensku založiť novú formu kapitálovej obchodnej spoločnosti - jednoduchú spoločnosť na akcie (j. s. a.). Autorka v príspevku približuje základné charakteristické znaky jednoduchej spoločnosti na akcie, ktorej úprava sa nachádza v § 220h až § 220zl zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Pozornosť upriamuje najmä na porovnanie jednoduchej spoločnosti na akcie s inými obchodnými spoločnosťami, ktoré sú na Slovensku najčastejšie využívané, a to spoločnosťou s ručením obmedzeným (s. r. o.) a akciovou spoločnosťou (a.s.). Nová forma obchodnej spoločnosti má uľahčiť investovanie do spoločností s inovatívnym potenciálom (tzv. startupové projekty). Medzi najdôležitejšie novinky, ktoré zákonodarca do právnej úpravy zavádza, môžeme zaradiť napríklad stanovenie symbolického minimálneho základného imania, upustenie od zásady numerus clausus druhov akcií, umožnenie vylúčenia prevoditeľnosti akcií spoločnosti v stanovách, explicitnú úpravu viacerých exitových mechanizmov a následkov ich porušenia alebo zavedenie verejného registra akcionárov a registra práv akcionárov.

Žaloba spoločníka v mene spoločnosti voči štatutárnemu orgánu. (actio pro socio) - Druhá časť. Článok vznikol v rámci riešenia projektu APVV-0809-12. Mgr. Ľubica Gregová Širicová PhD. Odborná asistentka na...

Ochrana základných práv v súťažnom práve. Doc. JUDr. Katarína Kalesná CSc. Ústav európskeho práva, Právnická fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava. KALESNÁ, K.: Ochrana základných práv v súťažnom práve. Právny obzor,...