Obchodné právo - strana 9

Globalizácia v súčasnosti narástla do takých rozmerov, že je kľúčová v cezhraničnom obchodovaní a investovaní. Otvorené hranice, právo slobodne sa usadiť a podnikať v rámci EÚ vytvárajú novodobý fenomén v oblasti podnikania, a to, že spoločníci čoraz častejšie presúvajú registrované sídlo spoločnosti mimo domicilu majiteľa, prípadne sa zoskupujú do medzinárodných holdingov a vytvárajú akúsi sieť spoločností vo viacerých krajinách. Vo svetle insolvenčného práva sa to odráža v tom, že pri riešení úpadku jednej spoločnosti sa musíte vysporiadať s viacerými medzinárodnými prvkami, keďže spoločnosť má administratívny aparát v jednom štáte a majetok s väčšinou veriteľov v druhom štáte. Veľa insolvenčných konaní tak nadobudne cezhraničný charakter. Z dôvodu zvýšenia počtu cezhraničných úpadkov na úrovni EÚ bolo v roku 2015 prijaté nové nariadenie (EÚ) o insolvenčnom konaní1) (ďalej aj "nové nariadenie EÚ"), ktoré nahradilo pôvodné nariadenie (ES) o konkurznom konaní z roku 20002) (ďalej aj "pôvodné nariadenie EÚ"). Hlavným cieľom nového nariadenia EÚ bolo odstrániť problémy pri cezhraničných úpadkoch, najmä v súvislosti s definovaním centra hlavného záujmu spoločnosti a vyriešenia problému s určením jurisdikcie súdu a aplikovateľného práva. Keďže uvedená problematika je veľmi rozsiahla, v článku sme sa zamerali na právnu úpravu určovania comi na úrovni EÚ len pri právnických osobách, s ohľadom na ďalší vývoj riešenia cezhraničného úpadku po prijatí nového nariadenia EÚ.3)

Žaloba spoločníka v mene spoločnosti voči štatutárnemu orgánu (actio pro socio) - Prvá časť. Článok vznikol v rámci riešenia projektu APVV-0809-12. Mgr. Ľubica Gregová Širicová PhD. odborná asistentka na...

Nesplnenie - stav de lege lata Tento príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia projektu VEGA č. 1/0094/15 "Porušenie zmluvných povinnostía nesplnenie dlhu v súkromnom práve a ich následky -...

Informatizácia spoločnosti je globálny trend, ktorý aj v rámci Slovenska ovplyvňuje každodenný život ľudí. Čoraz viac aktivít sa prenáša z reálneho fyzického sveta do sveta virtuálneho, kde dominuje rýchlosť a pohodlie. Tento vývoj je jasne vidieť aj v oblasti maloobchodu, ktorá prešla v období posledných 10 rokov revolučnými zmenami. Z pôvodne jednoduchých webových stránok, ktoré slúžili najmä na propagáciu kamenných predajní, sa vyvinuli robustné konštrukcie - e-shopy, schopné súčasne prijímať a vybavovať obrovské množstvo objednávok. Podiel internetového predaja aktuálne predstavuje v priemere 20 - 30 % z celkového objemu predaja v jednotlivých odvetviach.

Právna regulácia reklamy šírenej prostredníctvom elektronickej pošty JUDr. Ľubomír Zlocha interný doktorand na Katedre obchodného práva a hospodárskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. ZLOCHA, Ľ.: Právna regulácia...

Smluvní autonomie při organizaci obchodních společností Rozšířené zpracování referátu přednesené na konferenci v Smoleniciach dne 30. - 31.3.2016 pod názvem "Akcionárske dohody a ich implikácie na riadenie obchodných společnosti"....

Generálne klauzuly v súťažnom práve Doc. JUDr. Katarína Kalesná CSc. Ústav európskeho práva Právnická fakulta Univerzita Komenského, Bratislava. KALESNÁ, K.: Generálne klauzuly v súťažnom práve. Právny obzor, 99, 2016,...

Nové pravidlá pre zmluvy na jednotnom digitálnom trhu - čo ponúkajú spotrebiteľom a podnikateľom? Doc. JUDr. Monika Jurčová PhD. Právnická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave. Európsky právny inštitút (European...

Prinavrátením právnických osôb do nášho právneho poriadku bola právna teória, no najmä aplikačná prax postavená pred mnohé doteraz pre ňu neznáme právne problémy. Fyzické osoby, ktoré sú tradičným subjektom práva, v zásade nie sú "právne zaujímavé" a koncept ich právnej subjektivity sa ani nemenil. To sa už nedá povedať o právnických osobách, ktoré dlhodobo v právnej teórii a osobitne v právnej praxi vzbudzovali neustálu pozornosť.

1) Je všeobecne známe, že problematika ničotnosti (zdanlivosti) uznesení valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti sa stala za ostatné roky predmetom pestrej judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky. Naopak, slovenská doktrína, ako aj súdna prax sa dosiaľ postavila k tomuto konceptu rezervovane a akcentuje koncept relatívnej neplatnosti uznesenia, a to aj v prípadoch jeho vážneho rozporu s objektívnym právom. Autorka v predkladanom príspevku približuje koncept ničotnosti uznesení valného zhromaždenia najmä cez optiku judikatúry českého najvyššieho súdu. Pozornosť je následne venovaná judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky a ich postoju v otázke určenia relatívnej neplatnosti, prípadne ničotnosti vadných uznesení valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti.

Nasledujúce riadky sú venované problematike žalôb proti konkurzným, resp. reštrukturalizačným správcom pri uplatňovaní nárokov vzniknutých v rámci konkurzného konania z dôvodu, že správca svoju funkciu nevykonával zákonom predpokladaným spôsobom, na základe čoho - či už veriteľovi alebo tretím stranám (či samotnému úpadcovi) - vznikla škoda tým, že správca porušil zákonom alebo súdom uloženú povinnosť. V týchto prípadoch je vždy potrebné uvedomiť si, kto za určitú škodu nesie zodpovednosť a ako daný subjekt žalovať, pričom dlhodobo zostávala otvorená otázka právneho režimu takéhoto zodpovednostného vzťahu vo vzťahu k aplikácii Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Základný režim týchto nárokov sa v dobiehajúcich konkurzoch po­dľa predchádzajúcej právnej úpravy spravuje § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ZKV"), v prípade konkurzov vedených podľa aktuálne účinnej právnej úpravy je to podľa zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ZoS") pri aplikácii zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ZKR"). Spracované prípadové štúdie, založené na právoplatných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, dávajú odpovede práve na naznačené otázky.

V súlade s vládnou koncepciou podpory startupov a rozvoja startupového ekosystému v Slovenskej republike sa navrhuje prijatie novely Obchodného zákonníka, ktorá bude predstavovať výraznú novinku v oblasti práva obchodných spoločností. Plánovaná právna úprava je výnimočná najmä v tom, že do právneho poriadku Slovenskej republiky hlásiacej sa ku kontinentálnej právnej kultúre implementuje priamo, mimo povinnosti implementácie európskeho práva, "cudzorodé", v prostredí anglo-americkej právnej kultúry vzniknuté, klauzuly známe ako drag-along, tag-along a shot-gun. Pozornosť autora sa bude v príspevku zameriavať na vybrané aspekty jednej z týchto klauzúl, ktorou je klauzula drag-along, respektíve jej slovenský ekvivalent v podobe práva požadovať prevod akcií. Cieľom príspevku je podať základnú charakteristiku tohto inštitútu, ako aj poukázať na rámcový charakter prijímanej právnej úpravy, v prípade ktorej došlo k uprednostneniu princípu zmluvnej autonómie strán pred protekcionistickým normovaním ochrany vytesňovaného akcionára.

Azda najvýznamnejšou novelou posledného obdobia v oblasti súkromného práva bola dlhšie pripravovaná novelizácia Obchodného zákonníka. Jej súčasťou bola aj novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, netrpezlivo očakávaná laickou aj odbornou verejnosťou. Vzhľadom na množstvo zmien v konkurznom aj reštrukturalizačnom konaní nie je možné postihnúť v tomto príspevku všetky, preto si autori vybrali jeden nový inštitút z konkurzného a jeden z reštrukturalizačného konania. Cieľom autorov je predstaviť tieto nové inštitúty a očakávania, ktoré boli s nimi spájané, ako aj porovnať možné reálne dopady a následky, ktoré môžu priniesť. Zároveň chcú poukázať aj na možné výkladové problémy a problémy s aplikáciou týchto nových ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii v praxi.

Súčasťou konkurzného konania je tzv. speňažovanie majetku, ktorého účelom je získanie peňažných prostriedkov na uspokojenie veriteľov. Tento proces je priamo upravený v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a zahŕňa tak speňažovanie hnuteľných, ako aj nehnuteľných vecí. Zákon dáva správcovi možnosť výberu spôsobu ako majetok speňažiť. Takúto voľnosť však správca konkurznej podstaty nemá v prípade nehnuteľného majetku, kde všeobecne platí, že nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu možno speňažiť len dražbou. Aj z tohto pravidla však existujú výnimky, ktorými sa práve v tomto článku chcem venovať.

Príspevok sa venuje problematike schvaľovania zmluvy o predaji (časti) podniku, a to konkrétne následkom zmluvy o predaji (časti) podniku, ktorá nebola schválená valným zhromaždením kapitálových spoločností, ako aj problematike, čo sa považuje za časť podniku pre účely § 125 ods. 1 písm. j) a § 187 ods. 1 písm. j)Obchodného zákonníka.

Vplyv novely § 52 Občianskeho zákonníka na aplikovateľnosť Obchodného zákonníka Prof. JUDr. Oľga Ovečková DrSc. Ústav štátu a práva SAV. Príspevok bol spracovaný v rámci projektu VEGA 2/0007/15. OVEČKOVÁ,...

Osobitné majetkovoprávne nároky minoritných akcionárov pri cezhraničných zlúčeniach a splynutiach podľa slovenského práva Dr. iur. Angelika Mašurová MLE senior scientist na Výskumnom inštitúte pre právo strednej a východnej Európy...

Pojem dobré mravy v kontexte generálnej klauzuly nekalej súťaže JUDr. Ľubomír Zlocha Ústav štátu a práva SAV v Bratislave. ZLOCHA, Ľ.: Pojem dobré mravy v kontexte generálnej klauzuly nekalej...

Generálne klauzuly v procese aplikácie práva Mgr. Dominika Zavadová interná doktorandka na Katedre obchodného práva a hospodárskeho práva, Právnická fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. ZAVADOVÁ, D.: Generálne...

Náhrada škody spôsobená porušením zmluvných povinností nie je upravená len zákonom. V prípade, ak zmluvné strany dokážu predvídať možnosť vzniku škody už v čase prípravy zmluvy, stávajú sa jej súčasťou aj ustanovenia o limitácii náhrady škody. Príspevok sa zaoberá rozborom spôsobov formulácie limitačných ustanovení v zmluvách v nadväznosti na ich prípustnosť v zmysle záverov judikatúry.