Občianske právo - strana 1

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2025 prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava"), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len "Listina") a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len "okresný súd") sp. zn. 7Pc 36/2021 z 20. septembra 2022, rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len "krajský súd") sp. zn. 8CoP 27/2022 zo 4. mája 2023 v spojení s dopĺňacím rozsudkom krajského súdu sp. zn. 8CoP 27/2022 z 1. júna 2023 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 6CdoR 1/2024 z 28. novembra 2024 a v časti proti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu ju prijal na ďalšie konanie.

Cieľom príspevku je zodpovedať otázku, či majú byť neprijateľné zmluvné podmienky skúmané v exekučnom konaní exekučným súdom, alebo je možná iná procesnoprávna alternatíva v právnom poriadku Slovenskej republiky, ako napríklad v rámci podanej žaloby na obnovu konania. Má exekučný súd byť skutočne tým subjektom, ktorý až v nútenom vykonávacom konaní preskúmava neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách a exekučnom titule?

Autor analyzuje právne aspekty držby a vlastníctva v sledovanom právnom období, pričom sa zameriava na ich spoločný základ, ako aj na aspekty, v ktorých sa od seba navzájom odlišovali. V ďalšej časti autor analyzuje typy jednotlivých držieb, najmä z hľadiska následných právnych účinkov vo forme nadobudnutia vlastníckeho práva. Právo počas analyzovaného obdobia rozlišovalo držbu nehnuteľností podľa toho, či držiteľ bol alebo nebol zapísaný v pozemkovej knihe. Nemenej dôležitý bol princíp materiálnej publicity pozemkovej knihy, ktorý zásadne menil postavenie držiteľa zapísaného v pozemkovej knihe, najmä pokiaľ ide o dĺžku nadobúdacej lehoty a ochranu takéhoto držiteľa pred nárokmi tretích osôb.

Príspevok predstavuje tematické pokračovanie a myšlienkové nadviazanie na príspevok Stále živí duchovia slovenského pozemkového vlastníctva: Problematika neznámych a nezistených vlastníkov pozemkov, uverejnený v skoršom čísle tohto časopisu, v ktorom sme komparatívne predstavili základné východiská slovenských a českých legislatívnych snáh vyrovnania sa s nezisteným vlastníctvom. V tomto príspevku sa venujeme in concreto predstaveniu možností právnej úpravy de lege ferenda, ktoré posudzujeme s ohľadom na ústavnú ochranu základných ľudských práv. Jednotlivé návrhy riešení sú prirodzene vnímané citlivo zo strany spoločnosti, keďže sa týkajú súkromného vlastníctva ako dôležitej ústavnej hodnoty pre autonómiu každého jednotlivca, a práve tento intervenčný charakter, často smerujúci do samotnej podstaty jedného zo základných práv, sa posudzuje v ústavnom prieskume o súladnosti právnej úpravy s ústavou.

Skutkový stav Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností. Svoju žalobu odôvodnili tým, že po nebohom poručiteľovi prebehlo dedičské konanie. Po predbežnom vyšetrení boli k...

Skutkový stav Súd prvej inštancie uznesením z 21. januára 2023 konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom zastavil a žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal nárok na náhradu trov...

Článok sa zaoberá elektronickým doručovaním v civilnom konaní so zameraním na "konkurenciu" medzi formálne chápanou fikciou doručenia a materiálnou požiadavkou reálnej informovanosti adresáta. Analyzuje vzťah Civilného sporového poriadku a zákona o e-Governmente, pričom poukazuje na kogentnú povahu doručovania do aktivovanej elektronickej schránky a na význam § 32 a § 33 zákona o e-Governmente pre vznik a prelomenie fikcie doručenia. Na základe judikatúry Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR rozpracúva kritériá, za ktorých je uplatnenie fikcie doručenia ústavne akceptovateľné, a zaoberá sa otázkou, ako majú súdy pristupovať k tvrdeniam o technických výpadkoch systému elektronických schránok. Pozornosť venuje aj situáciám, keď procesná strana (príp. účastník) taktizuje pri preberaní elektronických zásielok alebo sa s obsahom rozhodnutia oboznámi nahliadnutím do elektronického spisu, pričom formálne prevzatie odkladá. V komparatívnej rovine článok vychádza zo skúseností Českej republiky s fikciou doručenia pri dátových schránkach a zdôrazňuje potrebu rovnováhy medzi právnou istotou, efektívnosťou konania a ochranou práva na spravodlivý proces. V závere formuluje návrhy de lege ferenda smerujúce k lepšiemu prepojeniu Civilného sporového poriadku a zákona o e-Governmente, k precizovaniu pravidiel pre technické výpadky a k obmedzeniu procesného taktizovania pri elektronickom doručovaní.

Článok sa zaoberá problematikou právnej možnosti zabezpečovania nárokov poškodených osôb prostriedkami podľa Civilného sporového poriadku, a to v situáciách, kedy si poškodení svoje nároky uplatnili v adhéznom konaní, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou trestného konania. Autor tak reaguje na právne závery vyplývajúce z recentnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, konkrétne z rozhodnutia R 4/2025. Autor prostredníctvom článku vymedzuje povahu adhézneho konania a nárokov, ktoré sú v ňom uplatňované, a následne analyzuje, či civilná procesualistika umožňuje tieto nároky zabezpečovať inštitútom zabezpečovacieho opatrenia. Autor sa napokon v článku venuje aj porovnaniu efektivity a právnych účinkov zabezpečovania nárokov poškodeného prostriedkami civilného a trestného práva.

"Ak sú predmetom vydania dedičstva nehnuteľnosti, potom žaloba o vydanie dedičstva (§ 485 OZ) ako osobitná žaloba na plnenie môže obsahovať žalobný návrh (petit) znejúci na určenie vlastníctva."

Katedra občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Spoločnosť pre súkromné právo organizujú pravidelné Trnavské právnické debaty, ktoré sú zamerané na aktuálne otázky súkromného práva. 1)...

Takto o rok na decembrových večierkoch: "Čítal si už, že predkupné právo spoluvlastníkov je skoro úplne zrušené?" alebo pub-kvízovo: "Vymenuj aspoň tri nové zmluvné typy!". Pri vianočnom stromčeku sa...

ÚVOD Súdny dvor Európskej únie (ďalej aj "SD EÚ" alebo "Súdny dvor") vyniesol 5. júna 2025 rozsudok vo veci C-280/24 Malicník, v ktorom zodpovedal tri prejudiciálne otázky položené Krajským...

OBLASŤ OBČIANSKEHO PRÁVA C-280/24 - Malicník (A.B. proti Slovenskej sporiteľni, a.s.) Dátum podania návrhu 23. apríla 2024 Dátum rozhodnutia 5. júna 2025 Právna oblasť - ochrana spotrebiteľov - aproximácia...

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2024 prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len "Listina"), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor"), práva na ochranu spotrebiteľa podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len "Charta") a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len "okresný súd") sp. zn. 26Ek/576/2021 z 15. januára 2024 a prijal ju na ďalšie konanie.

Tento článok skúma, ako súdy interpretujú geografické označovanie, aký vplyv mali podobné prípady - napríklad švajčiarska čokoláda, Parmigiano Reggiano či Champagne - na medzinárodné potravinové právo a čo to znamená pre podniky a spotrebiteľov v budúcnosti.

Úvod Na jar roka 2022 sa malý spravodajský portál zameraný na lokálne dianie náhle ocitol v situácii, keď jeho webová stránka prestala byť prístupná väčšine používateľov. Dôvodom bolo rozhodnutie...

Názov príspevku môže znieť prekvapivo, avšak v roku 2021 bola pripravovaná novela Civilného sporového poriadku, ktorá plánovala presunúť konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako aj ďalšie konania, pri ktorých z hmotného práva vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami, do Civilného mimosporového poriadku. Nielen táto legislatívna iniciatíva svedčí o tom, že špecifikám tejto skupiny konaní nemusí rámec klasického civilného sporu celkom dobre vyhovovať. Nasledujúcim textom sa pokúsime prispieť do diskusie, či a v akej miere sú pravidlá sporového konania vyhovujúce aj pre konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

1. Predstavme si, že majiteľ motorového vozidla spôsobil neprimeranou jazdou škodu. Jej náhrady sa poškodený môže v takomto prípade domáhať hneď na základe dvoch právnych noriem. Jednak na základe §...

Článok sa zaoberá hľadaním hraníc medzi nájmom bytu ako pasívnou správou vlastného majetku a nájmom bytu vykonávaným ako zárobková činnosť, ktorá môže nadobudnúť charakter podnikania. V kontexte slovenského právneho poriadku článok analyzuje podmienky, za ktorých sa nájom bytu považuje za podnikanie podľa Obchodného zákonníka, živnostenského zákona a judikatúry. Právna úprava nájmu bytu je konfrontovaná s ustanoveniami o zmluve o ubytovaní, ako aj s českou právnou úpravou. Osobitná pozornosť je venovaná problémom spojeným s využívaním digitálnych platforiem na sprostredkovanie krátkodobého ubytovania (napr. Airbnb). Cieľom článku je kriticky zhodnotiť právnu úpravu nájmu bytu a navrhnúť možné riešenia de lege ferenda.

V predchádzajúcom vydaní časopisu Súkromné právo sme otvorili sériu na seba nadväzujúcich článkov, ktoré sa zaoberajú riešeniami základných otázok medzinárodného práva súkromného a procesného pri súkromnoprávnych vzťahoch s cudzím prvkom, ktorý sa viaže na Ukrajinu. Prvý zo série článkov poskytol základný prierez prameňmi právnej úpravy, ktoré odpovede na tieto otázky ponúkajú, a vysporiadal sa so vzájomnými vzťahmi medzi týmito predpismi.