Občianske právo - strana 2

§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky Všeobecný súd, v závislosti od skutkových a právnych okolností konkrétneho prípadu, môže opustiť právny názor o poskytovaní jednorazovej náhrady v prospech poskytovania opakovanej náhrady za užívanie pozemku zákonným vecným bremenom, a to od 27. júna 2025, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 12/2025. Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. PLz. ÚS 1/2026 - upravené na publikačné účely

§ 6 ods. 2 písm. a), § 75 ods. 1, 5, 9, 10, 11, 14 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku Povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby nie je viazaná na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi neverejným poskytovateľom sociálnej služby a obcou v zmysle § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách, ale vzniká priamo zo zákona o sociálnych službách po splnení zákonom stanovených podmienok. Poskytovanie príspevku má verejnoprávny charakter. Preto neuzavretie predmetnej zmluvy zo strany obce nemôže byť samotným dôvodom na vyhnutie sa poskytnutia tohto finančného príspevku. Pasivita strán sporu pri vzniku záväzkového vzťahu v zmysle § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách nemôže vyvolať protiprávny stav, že absencia písomnej zmluvy bez existencie zákonného mechanizmu domôcť sa jej uzatvorenia, má za následok stratu nároku na vyplácanie finančného príspevku podľa § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o sociálnych službách. Zároveň je zrejmé, že zákon nikde neustanovuje sankciu, kde absencia uzatvorenia písomnej zmluvy by bola sankcionovaná nevzniknutím nároku na predmetný finančný príspevok. Uznesenie Najvyššieho súdu SR , sp. zn. 3 Cdo 121/2024

§ 53 ods. 1, § 53 ods. 13, § 53 ods. 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku Účelom zmluvnej pokuty nie je sankcionovať spotrebiteľa za to, že neuzavrie sprostredkovanú kúpnu zmluvu, ale zabezpečiť splnenie povinnosti zdržať sa konania, ktorým by bol zmarený účel sprostredkovateľskej zmluvy. Nevýhoda sprostredkovateľa spočívajúca v tom, že jeho nárok na províziu vzniká až uzatvorením sprostredkúvanej zmluvy, bola vyvažovaná práve povinnosťou žalovanej po dobu trvania sprostredkovateľskej zmluvy neuzatvoriť akúkoľvek zmluvu, v dôsledku ktorej by došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Zmluvná pokuta tak nepredstavuje jednostranný prostriedok zvýhodnenia sprostredkovateľa, ale nástroj vyvažujúci zmluvné postavenie strán v situácii, keď nárok sprostredkovateľa na províziu vzniká až dosiahnutím výsledku, ktorý môže byť konaním záujemcu ľahko zmarený. Záväzok nepreviesť nehnuteľnosť bez súčinnosti sprostredkovateľa počas doby trvania zmluvy je legitímnym prejavom princípu zmluvnej autonómie príznačného pre občianskoprávne vzťahy a nemožno ho bez ďalšieho považovať za neprípustné obmedzenie spotrebiteľa. Rozsudok Najvyššieho súdu SR , sp. zn. 4 Cdo 167/2024

§ 10 ods. 6, § 7b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov § 101 Občianskeho zákonníka § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku V prípade neuhradenia zálohovej platby nejde o dlh vlastníka bytu, pretože tento vznikne až po vyúčtovaní úhrad za jednotlivé plnenia. Dlh predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému plneniu pri dohodnutej alebo určenej splatnosti, samotný dlh ale nemôže vzniknúť len neposkytnutím preddavku, pretože nie je ešte známa výška poskytnutého protiplnenia. Nedoplatok na úhradách tak môže vzniknúť až vyúčtovaním, nie neuhradením preddavku na nich. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9 Cdo 80/2024

On the unification of case law and its pitfalls after ten years of the Civil Procedure Code. The article analyses the development and current role of the Grand Chamber of the Supreme Court of the Slovak Republic (hereinafter referred to as Grand Chamber) as a key mechanism for the unification of case law ten years after the entry into force of the Civil Procedure Code. Building on the author's earlier work on the concept of established case law, the article argues that the normative strengthening of judicial precedents under the new procedural rules has brought not only higher demands for consistency in legal interpretation, but also new systemic risks. The core of the analysis focuses on the relationship between proceedings before the Grand Chamber and the publication mechanisms of the Collection of Opinions of the Supreme Court and Decisions of Slovak Courts, particularly in situations where a decision is published while unification proceedings are still pending. Special attention is paid to the constitutional dimension of the Grand Chamber, including the obligation to refer cases to it and the requirement of its predictable composition in light of the principle of the lawful judge. The article concludes by outlining possible directions for future development, both at the level of internal court regulations and de lege ferenda, with an emphasis on maintaining a delicate balance between the unity of case law and a high degree of judicial specialisation.

Recodification of the Civil Code as an opportunity for the business environment. The article is devoted to the draft Civil Code from the perspective of creating a legal framework for entrepreneurial activity as a legal and political goal of the recodification of private law. Attention is paid to the questions of how the needs of entrepreneurs have changed in relation to the private law framework of entrepreneurship in more than 15 years since the elaboration of the legislative intention of the Civil Code and what impacts the legislative process on entrepreneurs has on the draft Civil Code in the absence of parallel elaboration of the directly affected legal regulation of commercial companies. In the specifics of the draft Civil Code, the article draws attention to the adoption of the concepts of entrepreneurship and entrepreneur, a new definition of the subject of civil law relations in relation to the issue of the application of the legal regulation of property rights to legal objects other than things.

Ministerstvo spravodlivosti SR zverejnilo predbežnú informáciu podľa § 9 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov, týkajúcu sa pripravovaného návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s prijatím nového Občianskeho zákonníka. Cieľom pripravovanej legislatívy je zabezpečiť komplexnú revíziu právneho poriadku v nadväznosti na zásadnú rekodifikáciu súkromného práva.

Významná pro podnikatelskou sféru jsou zejména ustanovení o nájmu prostoru sloužícího k podnikání. O této úpravě pojednáváme. Text se dále věnuje pronájmu věcí movitých k podnikání a o nájmu dopravního prostředku. Obsahem článku je i pacht obecně, zemědělský pacht a pacht závodu.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí pléna 20. decembra 2023 prerokoval návrh prezidentky Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade čl. I, čl. II v časti zodpovedajúcej § 9 ods. 6 vete druhej zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a čl. III zákona č. 239/2023 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a prijal ho na ďalšie konanie.

Článok analyzuje prienik medzinárodného práva súkromného a európskeho systému ochrany ľudských práv v kontexte duševného vlastníctva. Prostredníctvom kľúčovej judikatúry ESĽP verifikuje hypotézu o transformácii práv k nehmotným statkom na autonómny koncept majetku podľa čl. 1 Protokolu č. 1 k Európskeho dohovoru o ľudských právach. Príspevok zdôrazňuje úlohu ľudsko-právnych štandardov ako materiálneho korektívu technických kolíznych a procesných noriem v oblasti medzinárodného práva súkromného.

Skutkový stav Právna predchodkyňa žalobcov sa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 697,93 eur titulom náhrady výdavkov za jej pobyt v zariadeniach sociálnych služieb, ako aj titulom výdavkov...

Z odôvodnenia I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu SR (ďalej aj "ústavný súd") 24. augusta 2023 domáhal vyslovenia porušenia...

Skutkový stav Žalobca sa domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť uzavrieť ako darcovi so žalobcom ako obdarovaným darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bude bezodplatný prevod...

Skutkový stav Okresný súd (ďalej aj "súd prvej inštancie") rozsudkom zo 14. júna 2018 určil, že žalobca v 1. rade je vlastníkom v podiele 1/2 a spolu so žalovanou...

V článku sa venujeme otázke obsahových náležitostí upozornenia veriteľa, obchodníka, podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.10.2024 a oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti dlhu podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Pozornosť sa sústreďuje predovšetkým na judikatórny záver formulovaný v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, publikovanom pod R 34/2025. Cieľom článku je kriticky preskúmať, či uvedený právny záver možno odôvodniť prostredníctvom štandardných výkladových metód, alebo či ide o prípad dotvárania práva. Záverom poukazujeme na praktické dôsledky judikátu R 34/2025 pre aplikačnú prax a na jeho vzťah k novej právnej úprave účinnej od 1. novembra 2024.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 16. apríla 2025 prerokoval sťažnosť sťažovateľov, ktorou namietali porušenie základného práva na súdnu a inú ochranu podľa čl....

Vláda SR schválila návrh nového Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje jednu z najvýznamnejších legislatívnych zmien v oblasti súkromného práva za posledné desaťročia. Návrh predložený Ministerstvom spravodlivosti SR nadväzuje na dlhodobý legislatívny zámer rekodifikácie občianskeho práva a reflektuje aktuálne potreby modernej spoločnosti a ekonomiky.

To obtain evidence from automated vehicles and advanced vehicle assistance systems. The paper deals with the issue of automated vehicles and their relationship to criminal law, particularly in the area of evidence in criminal proceedings. The introduction analyzes the legal and technical definition of automated vehicles within the European Union and the Slovak Republic, based on the SAE J3016 standard, relevant EU legal acts, and Slovak legislation. The following section focuses on defining the relationship between automated vehicles and criminal law. This is followed by an analysis of the possibility of securing evidence from an Event Data Recorder (EDR), which, according to EU legislation, is an advanced driving assistance system, namely for the purposes of criminal proceedings. EDR data can play a key role in reconstructing traffic accidents and proving criminal offenses, particularly in determining liability and the facts of the case. The paper analyzes the legal possibilities of obtaining and securing data from the EDR system through procedural institutions of the Criminal Procedure Code, also with regard to the principles of legality, proportionality, and subsidiarity. In the following section, the paper focuses on the expected problems of obtaining electronic evidence from fully automated vehicles of levels 4 and 5 according to the SAE standard, which use artificial intelligence. It identifies new legal and technological challenges associated with this. Finally, the current legal restrictions on the use of possible future automated vehicle systems in obtaining evidence for profiling or biometric identification of persons are presented. The article also indicates the growing importance of data generated by vehicle assistance systems and automated vehicles, especially their potential as a source of electronic evidence in criminal proceedings. At the same time, it presents the issue of procedural securing of such evidence in criminal proceedings, both in terms of the existing legal framework and potential future challenges. Key words: autonomous vehicles, artificial inteligence, criminal procedure, e-evidence, EDR, criminal liability VOJTUŠ, F., KORDÍK, M.: K získaniu dôkazov z automatizovaných vozidiel a pokročilých asistenčných systémov vozdiel. *) Právny obzor, 109, 2026, č. 2, s. 157 - 190. https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2026.2.04

Bequest: The Sphinx in the New Civil Code? The study critically evaluates the proposed introduction of the bequest (legatum) into the new Slovak Civil Code, which was submitted for public consultation in September 2025. The article aims to elucidate the dogmatic structure of the draft, which blends three historical models: the bequest by damnation (legatum per damnationem), the bequest by vindication (legatum per vindicationem), and the Roman fideicommissum. Using doctrinal legal analysis, the article first examines the internal coherence of the damnation model within the broader framework of the proposed Code. It then explores the functional role of the bequest in Slovak society, its relationship to the modus, and the permissible scope of objects. Further sections address legal and axiological challenges linked to substitute legatees and formal requirements. Findings indicate that the proposal diverges significantly from classical models: it prohibits bequeathing future or third-party property and restricts conditional bequests beyond the moment of delation. Furthermore, a bequest unregistered during creditor convocation, or one exceeding 25 % of the net estate, becomes a natural obligation. These constraints risk undermining testamentary autonomy and complicating practical enforcement. The article concludes that, while the damnation model offers a more sophisticated approach to private autonomy, the current draft may render the bequest overly formalistic and inaccessible. Without targeted revisions, the "Slovak bequest" could fail its intended purpose and depart from historical and comparative traditions. The study advocates a more liberal and dogmatically consistent approach, stressing the need for judicial interpretation and legislative clarity to secure the bequest's viability in Slovak private law. Key words : legatum per damnationem, legatum per vindicationem, obligation, recodification of private law in Slovakia, modus PRÁZNOVSKÝ, T.: Odkaz: sfinga v novom Občianskom zákonníku? *) Právny obzor, 109, 2026, č. 2, s. 191 - 207. https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2026.2.05

The effect of discharge of debts of a natural person of inheritance proceedings. The discharge of debt of natural persons represents a contemporary phenomenon that, by its effects, significantly interferes with legal relations across almost all areas of law, including inheritance law. As a legal institution, the discharge of debt of natural persons also has a substantial impact on probate proceedings, particularly where the discharge concerns either the decedent or one of the heirs. The contribution analyzes the effects of debt discharge on the course of inheritance proceedings, considering both discharge through bankruptcy and discharge through a repayment schedule, with due regard to the legal framework outlined in the Bankruptcy and Restructuring Act and the Non-Contentious Civil Procedure Code. The authors employ a systematic and comparative analysis of legal provisions, as well as interpretative approaches developed in case law and legal doctrine. The conclusion emphasizes the importance of distinguishing between claims that are subject to discharge and those that are excluded from satisfaction. It claims to be unaffected by discharge, as well as the necessity of refining procedural coordination between insolvency and inheritance proceedings. Key words: Discharge of debts of natural person, Bankruptcy, Repayment schedule, Debtor, Testator, Heir, Inheritance proceedings DZIMKO, J., BARANCOVÁ, A., UŠIAKOVÁ, L.: Vplyv oddlženia fyzickej osoby na dedičské konanie. Právny obzor, 109, 2026, č. 2, s. 129 - 156. https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2026.2.03