Občianske právo - strana 4

Príspevok sa zaoberá problematikou nejednoznačnosti právnej úpravy v súvislosti s uplatňovaním prostriedkov procesného útoku a obrany, predovšetkým v súvislosti s navrhovaním dôkazov. Z právnej úpravy jednoznačne nevyplýva, či strana, ktorá má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, môže kedykoľvek počas konania zobrať svoj návrh na vykonanie dôkazu späť, a či je súd takýmto späťvzatím viazaný. Inými slovami, či môže súd dôkaz vykonať aj po tom, čo strana súdu oznámila, že na vykonaní dôkazu netrvá a svoj návrh na vykonanie dokazovania zobrala späť. Táto nejednoznačnosť má za následok rozdielny prístup súdu a nerešpektovanie „späťvzatím“ návrhu na vykonanie dôkazov, a to ani v prípadoch, ak je späťvzatie návrhu logicky odôvodnené zmenou pomerov v prebiehajúcom konaní.

Príspevok sa zaoberá nedostatkami spojenými s prijatím zákona č. 181/2023 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Autorka článku poukazuje na aplikačné následky časového pôsobenia zákona, ktoré negatívne vplývajú na rodičov, resp. zákonných zástupcov, ktorým mala prijatá zákonná úprava pomôcť. 1)

Uznanie nároku v civilnom sporovom konaní žalovaným zásadným spôsobom vplýva na jeho ďalší priebeh, keďže odpadá základný predpoklad jeho ďalšieho vedenia, ktorým je spor o právo. Za splnenia podmienok normovaných v § 282 CSP je súd oprávnený aplikovať osobitný procesný postup a vydať rozsudok pre uznanie. V štandardnom konaní premlčanie nároku bez ďalšieho nebráni tomu, aby súd mohol tento rozsudok vydať. V prípade spotrebiteľských nárokov je však ich vymáhateľnosť v súdnom konaní osobitne upravená v § 54a OZ. Autori sa v príspevku zamýšľajú nad kvalitatívnymi a časovými aspektmi uznávacieho prejavu spotrebiteľa, dosahom tohto prejavu na obnovenie vymáhateľnosti premlčaného nároku, a s tým súvisiacu možnosť vyhovieť žalobe vydaním rozsudku pre uznanie.

V predloženom článku sa autorka zaoberá povahou generálnej klauzuly bezdôvodného obohatenia, pričom prevládajúcu mienku, ktorá má pôvod ešte v socialistickom občianskom práve, podrobuje kritickej analýze. Na podklade domácej a zahraničnej doktríny aj výsledkov rozhodovacej praxe sa autorka snaží objasniť, aké teoretické, no najmä praktické problémy spôsobuje súčasná prevládajúca mienka, a snaží sa zdôvodniť, prečo by mala byť generálna klauzula bezdôvodného obohatenia aj podľa slovenského práva považovaná za priamo aplikovateľnú normu.

Stav non liquet sa týka zisťovania skutkového stavu a predstavuje stav, kedy súd už vyčerpal všetky možnosti pre objasnenie skutkového stavu a napriek tomu sudca nenadobudol vnútorné presvedčenie o pravdivosti...

Príspevok sa zaoberá inštitútom správcu dedičstva všeobecne, v kontexte úpravy hmotnoprávnej a procesnoprávnej, s následným detailným zameraním na správcu časti dedičstva v prípade, ak je touto časťou dedičstva obchodný podiel. Otázka, ktorá prežaruje z pozadia skúmania, je, či sa v súčasnej právnej úprave de lege lata môže v praxi presadiť dedičská sukcesia, a teda riešiť problém medzigeneračného nástupníctva v spoločnosti s ručením obmedzeným tak, aby sa v plnej miere presadil hmotnoprávny účinok nadobudnutia dedičstva k momentu prejavenia sa právnej udalosti, ktorou je smrť poručiteľa ako spoločníka i konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným. V ktorých situáciách je možné zodpovedať na túto otázku kladne a v ktorých situáciách nie, závisí od viacerých podmienok, ktoré sa podrobne analyzujú. Výsledok analýzy má významnú súvislosť aj s verejnoprávnou úpravou samotného dedičského konania, ale aj nadväznosť na zápisy v obchodnom registri, do ktorých by sa zmeny mali premietnuť, alebo naopak, nemali by sa premietnuť. Závery analýzy vychádzajú z doktríny i judikatúry všeobecných súdov a ústavného súdu, pričom rozvíjajú doterajšie názory v nich prezentované a ustálené s prezentovaním nových právnych riešení.

Úvod Je notorietou, že tzv. vymožiteľnosť práva je v podmienkach Slovenskej republiky dlhodobým a pretrvávajúcim problémom. Dôvodom je, že počet premenných, ktoré sa podieľajú na vytváraní stupňa a miery...

Úvod Umelá inteligencia (AI) podľa štúdie spoločnosti PwC prinesie do roku 2030 zvýšenie HDP vo svete v priemere o 14 %. 1) Pre Európu by využívanie umelej inteligencie malo...

Úvod Vynález a rozvoj internetu za ostatných 50 rokov bol určite jedným z najdôležitejších technologických vynálezov dvadsiateho storočia. Jeho vznik a fungovanie výrazne ovplyvnilo množstvo aspektov každodenného života, najmä komunikáciu,...

Úvod Katedra občianskeho práva Univerzity Komenského v Bratislave v poslednom čase značnou mierou prispela k rozvoju právnej náuky v oblasti dedičského práva. Dva zborníky v redakcii prof. Ficovej, dr....

Dokazovanie je proces, v ktorom sa v súdnom konaní preukazujú sporné a pre spor významné skutočnosti. V procese dokazovania je nevyhnutné určiť, ktoré skutočnosti má preukazovať ktorá strana. Inak povedané,...

Nová právní úprava znaleckého zákona z roku 2004 mění pohled nejen na výkon znalecké činnosti, ale i na odpovědnost znalce ve vztahu výkonu a výsledkům znalecké činnosti. Již více než dvacet let se tak ustaluje právní a soudní praxe v této oblasti. Článek přináší dosavadní hodnocení takové praxe a přináší shrnující závěr na to, jak je odpovědnost znalce za výkon znalecké činnosti chápána a jak je riziko vzniku negativních dopadů výkonu znalecké činnosti posuzováno a z pohledu společenských dopadů eliminováno.

Príspevok sa zaoberá prípadom nepoužitia ochrannej prilby cyklistom počas jazdy na bicykli a otázkou, ktorá vzniká vtedy, keď pri dopravnej nehode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a/alebo vedením motorového vozidla, utrpí cyklista úraz hlavy – spoluzavinil cyklista takúto škodu? Príspevok poukazuje na to, ako bol tento prípad rozhodnutý nemeckými súdmi. Venuje sa slovenskej právnej úprave de lege lata a prístupom slovenských a českých súdov v tejto oblasti. Uvádza riešenie prípadu podľa slovenskej právnej úpravy a úvahy de lege ferenda.

1 Úvod Hneď na úvod je vhodné uviesť, že ambíciou tohto príspevku nie je a ani nemôže byť holistický prístup k problematike prieťahov v odvolacom konaní, ktorého výsledkom by...

Úvod Rekodifikačná komisia pod vedením prof. Lazara pripravila v roku 2009 legislatívny zámer Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), ktorý v sebe zahŕňal právnu úprava oblasti dedičského práva. V nadväznosti...

Autor sa v príspevku venuje otázke, či možno vydržať vlastníctvo nehnuteľnosti, ktorú držiteľ nadobudol na základe ústnej kúpnej zmluvy. Ide o otázku, ktorá sa v judikatúre najvyššieho súdu a ústavného súdu rozhoduje rozdielne. Autor v príspevku postupne analyzuje pojem "dobromyseľnosť", dôvody znovuzavedenia inštitútu vydržania do Občianskeho zákonníka v roku 1982, ďalej dôvody, pre ktoré nebola do nášho právneho poriadku prevzatá požiadavka platného právneho titulu ako podmienky vydržania, a napokon aj argumenty, ktorými najvyšší súd odôvodňuje záver, že vydržanie v takýchto prípadoch možné nie je. Na základe analýzy uvedených skutočností autor dospieva k opačnému názoru, teda že vydržanie v takýchto prípadoch nie je a priori vylúčené.

Úvod Dedením, ktoré predstavuje univerzálnu sukcesiu, vstupujú osoby, ktorým svedčí subjektívne dedičské právo, do práv a povinnosti poručiteľa, pričom nie vždy je dedičstvo tvorené len aktívami. V prípade, ak...

Občianskoprávna zodpovednosť poslanca za výroky prednesené pri výkone funkcie na pôde parlamentu, alebo na pôde jeho orgánu bola, najmä po prijatí ústavného zákona č. 140/2004 Z. z., ktorý tento rok oslavuje svoje okrúhle výročie, opakovane predmetom odborných polemík, avšak doposiaľ, bez všeobecne akceptovanej odpovede. Táto štúdia sa zameriava najmä na hľadanie argumentov v prospech takého výkladu historicky zaužívanej výrokovej indemnity, ktorý by zodpovedal súčasným spoločenským podmienkam.

Podnetom pre príspevok bola publikácia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 70/2023, v ktorom bol vyslovený názor, že žalobca sa v dôsledku premlčania záložného práva môže domáhať určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným v právom. Cieľom autoriek bolo na základe pomerne komplexného preskúmania záverov právnej vedy a praxe ponúknuť prehľad spôsobov, akými možno docieliť výmaz premlčaných záložných práv a vecných bremien z katastra nehnuteľností, prípadne iných registrov. S ohľadom na podobné východiská pri premlčaní týchto vecných práv k cudzej veci odporúčajú zjednotenie prístupu súdnej praxe pri ochrane záujmov osôb zaťažených zápisom premlčaného práva. Na skúmanú problematiku nadväzujú súvisiace otázky a v mnohom závisí od ďalšej praxe alebo normotvorby, aké bude ďalšie smerovanie tejto problematiky.    

V oblasti sociálnoprávnej ochrany detí sa stretávame s rôznymi výzvami a konfliktnými situáciami, ktoré vyžadujú citlivý prístup a efektívne riešenia. Jedným z nástrojov, ktorý môže v tomto kontexte poskytnúť hodnotné riešenia, je mediácia. Mediácia ako odborná metóda ponúka priestor na konštruktívny dialóg a spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami, ktorých konfliktné väzby sa týkajú najbližšieho rodinného kruhu.