Pracovné právo - strana 2

Príspevok sa zameriava na rozbor rezonujúcej otázky v prípade konkurencie dohody o zrážkach zo mzdy a exekúcie zrážkami zo mzdy, a to z hľadiska prednosti. Táto problematika v právnej úprave rozhodujúcich právnych predpisov nie je konkrétne riešená, pričom názory publikované na jej zodpovedanie sú skôr konštatujúce, bez bližšieho objasnenia záveru. Autori sa pokúšajú o riešenie predmetnej otázky aj z hľadiska účelu právnej normy obsiahnutej v tom-ktorom predpise, a to aj s akcentomna ochranu veriteľa v odlišnompostavení, a princíp proporcionality.

Autor sa v článku zaoberá často sa vyskytujúcim porušením niektorých povinností v oblasti ochrany osobných údajov, ako aj návrhmi na zlepšenie ochrany osobných údajov. V článku je poukázané na porušenie ochrany osobných údajov, týkajúce sa súhlasu so spracúvaním osobných údajov v pracovnej zmluve, školení poverených osôb o ochrane osobných údajov a tiež povinného zverejňovania informácií. The author in the article deals with frequently occurred breach of some oblgations in the area of data protection as well as proposals on how to improve data protection. There is pointed out to the breach of data protection relating to a consent with data processing in an employment agreement, trainings of authorized persons on data protection and also oblgatory publishing of information.

Príspevok sa pod vplyvom rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-344/18 zaoberá pre slovenské právo netradičným právnym riešením, ktoré spočíva v rozdelení práv a povinností vyplývajúcich z jednej pracovnej zmluvy na pracovné pomery na kratší pracovný čas u viacerých nových zamestnávateľov.

ŽUĽOVÁ, J.: Používanie umelej inteligencie pri výbere zamestnancov z perspektívy GDPR; Justičná revue, 73, 2021, č. 1, s. 30 - 39. I Úvod JIM, MYA, WATSON, VERA. Nie, nejde...

ZLOCHA, Ľ.: Nekalosúťažné konanie zamestnancov, Právny obzor, 103, 2020, č. 6, s. 440 - 452. Unfair competition of employees . The author analyses the different types of unfair competition...

Cieľom tohto článku je priblížiť si právnu úpravu, ktorá upravuje problematiku zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín. Druhým cieľom je pozdvihnúť nutnosť sociálno-poisťovacích vzťahov v rámci pracovného pomeru vo všeobecnosti, ale aj v prípade zamestnania cudzinca. Ďalším cieľom je vymedziť okruh sankcií, ktoré nastúpia v dôsledku porušenia, resp. nesplnenia si určitej povinnosti vyplývajúcej zo zákona. V závere článku sa budem zaoberať dôležitou otázkou (ne)potrebnosti pracovnej sily, ktorá má prísť na naše územie z krajín tretieho sveta. The aim of this article is to approximate the legislation governing the employment of third-country nationals. The secondary objective is to raise the need for social-insurance relations in the context of employment in general, but also in the case of employment of foreigners. Another objective is to define the range of sanctions that will be incurred as a result ofa violation or violation failure to comply with a legal oblgation. At the end of the article, you may be interested in forces to come to our territory from a third world country.

Príspevok je zameraný na lekársky posudok, ktorý je podkladom pre posudzovanie zdravotnej spôsobilosti v pracovnoprávnych vzťahoch. Autor porovnáva lekárske potvrdenie kontra lekársky posudok, popisuje formálne náležitosti posudku a na podklade rozhodovacej činnosti všeobecných súdov poskytuje výklad správneho formálneho postupu pri uplatnení zákonných dôvodov skončenia pracovného pomeru pre dlhodobú stratu zdravotnej spôsobilosti, resp. pre vážne ohrozenia zdravia.

Autor sa zamýšľa nad možnosťami uplatnenia inštitútu obchodného vedenia na pracovnoprávne vzťahy. Na podklade konkrétnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov posudzuje, do akej miery je aplikácia tohto obchodnoprávneho inštitútu možná v pracovnom práve a aké má porušenie pravidiel obchodného vedenia následky na platnosť právnych úkonov. The author considers the means of applying a company's management as the legal institute to the employment relations. On the ground of the relevant court decisions, he assesses the possible extent of the application of this commercial law institute in labourlawas well as the consequences ofabreach of company's management rules on the validity of legal acts.

BARANCOVÁ, H.: COVID-19 a renesancia domáckej práce. Právny obzor, 103, 2020, č. 4, s. 243 - 257. COVID-19 and renaissance homeoffice. The current situation creates an optimal legal space...

BUJŇÁK, V.: Osobitná ochrana poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v pracovných vzťahoch. Právny obzor, 103, 2020, č. 2, s. 98 - 118. Members of the National Council of the Slovak...

Príspevok sa venuje otázke, či má zamestnávateľ nárok na náhradu toho, čo vyplatil zamestnancovi počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti z titulu náhrady príjmu, voči osobe, ktorá civilnoprávne zodpovedá zamestnancovi za stratu na zárobku podľa § 446 Občianskeho zákonníka. Príspevok sa zároveň zaoberá výkladom uvedeného zákonného ustanovenia, teda otázkou, ktoré náhrady podľa osobitných predpisov sa majú započítavať na náhradu škody. The article deals with the question whether the employer is entitled to compensation of what she paid to the employee during his temporary incapacity for work in the form of income compensation against the person who is civilly liable to the employee for the loss of earnings according to § 446 of the Civil Code. The article also deals with the interpretation of the said legal provision, i.e. the question of which compensation under special regulations should be counted towards damages.

Príspevok sa zaoberá praxou zamestnávateľov a súdov pri uplatňovaní náhrady škody spôsobenej zamestnancom pri používaní firemných platobných a tankovacích kariet.

BARANCOVÁ, H.: Crowdworking a perpektívy digitálnej práce v budúcnosti alebo (Crowdworking – práca budúcnosti)? Právny obzor, 102, 2019, č. 4, s. 291 – 302. Crowdworking and perspectives of digital work...

Pojem zamestnanec v európskej digitálnej perspektíve. Prof. JUDr. Helena Barancová DrSc. Vedúca Katedry pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, Právnická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave. BARANCOVÁ, H.: Pojem zamestnanec...

Príspevok sa z pohľadu teórie a judikatúry venuje § 75 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej aj "Zákonník práce" alebo "ZP"), pričom zohľadňuje poslednú novelu kódexu pracovného práva účinnú od 1. mája 2018. Okrem pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní sa zaoberá aj osobným spisom, ktorému je v zákone venovaná iba jediná stručná veta. Napriek tomu, že na prvý pohľad ide o bezproblémové inštitúty, existujú praktické problémy vyplývajúce z nedostatočnej či nejasnej úpravy, ktorým sa odborná literatúra aj súdna prax dosiaľ nevenovali v dostatočnej miere. Situáciu neuľahčuje ani potreba komplementárnej aplikácie niektorých ďalších právnych predpisov.

Účasť zamestnanca na štrajku ako prekážka v práci. Príspevok bol spracovaný v rámci riešenia grantového projektu APVV-16-0002 Duševné zdravie na pracovisku a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca a v rámci...

V praxi nie je ničím výnimočná situácia, keď zamestnávateľ nezíska novú zákazku, stratí strategického obchodného partnera alebo sa len rozhodne (či už z objektívnych, alebo subjektívnych dôvodov), že naďalej bude pokračovať v doterajšej činnosti sám, bez zamestnancov. Zamestnávateľ z tohto dôvodu už nie je schopný voči zamestnancom plniť svoju základnú povinnosť, a to prideľovať im prácu podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve. Nemožnosť prideľovať prácu môže byť vo vzťahu k všetkým zamestnancom alebo len k niektorým zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu v určitej prevádzke, samostatnej časti zamestnávateľa.

Príspevok sa zaoberá problémom identifikácie zamestnanca jeho rodným číslom uvedeným v pracovnej zmluve, resp. niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Autorka analyzuje účel a právny základ spracovateľských operácií týkajúcich sa tohto osobného údaja v kontexte zatiaľ účinných, ale aj pripravovaných nových pravidiel ochrany osobných údajov (GDPR, nový zákon o ochrane osobných údajov).

Hlavným cieľom tohto článku je navrhnúť návod, ako postupovať pri plnení ponukovej povinnosti zamestnávateľa v prípade, ak je zamestnávateľ schopný ponúknuť menej voľných pracovných miest, ako je počet prepúšťaných zamestnancov. Článok prezentuje tri možné spôsoby riešenia: kritérium vhodnosti, kritérium prejaveného záujmu a kritérium náhody, pričom v závere konštatuje, že správne riešenie daného problému bude závislé od citlivej kombinácie uvedených troch kritérií.

Príspevok autora sa odvíja od zásadného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým sa v nemalej miere oklieštila možnosť využitia inštitútu splnomocnenia v pracovnom práve. Autor podrobuje toto rozhodnutie argumentačnej polemike, v rámci ktorej poukazuje na inú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, ako aj postuláty právnej vedy k inštitútom poverenia a splnomocnenia v pracovnom práve.