Pracovné právo - strana 3

Príspevok sa zaoberá problémom identifikácie zamestnanca jeho rodným číslom uvedeným v pracovnej zmluve, resp. niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Autorka analyzuje účel a právny základ spracovateľských operácií týkajúcich sa tohto osobného údaja v kontexte zatiaľ účinných, ale aj pripravovaných nových pravidiel ochrany osobných údajov (GDPR, nový zákon o ochrane osobných údajov).

Hlavným cieľom tohto článku je navrhnúť návod, ako postupovať pri plnení ponukovej povinnosti zamestnávateľa v prípade, ak je zamestnávateľ schopný ponúknuť menej voľných pracovných miest, ako je počet prepúšťaných zamestnancov. Článok prezentuje tri možné spôsoby riešenia: kritérium vhodnosti, kritérium prejaveného záujmu a kritérium náhody, pričom v závere konštatuje, že správne riešenie daného problému bude závislé od citlivej kombinácie uvedených troch kritérií.

Príspevok autora sa odvíja od zásadného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým sa v nemalej miere oklieštila možnosť využitia inštitútu splnomocnenia v pracovnom práve. Autor podrobuje toto rozhodnutie argumentačnej polemike, v rámci ktorej poukazuje na inú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, ako aj postuláty právnej vedy k inštitútom poverenia a splnomocnenia v pracovnom práve.

V poslednej dobe sa v médiách roztrhlo vrece s informáciami o podmienkach zamestnávania cudzincov v slovenských priemyselných podnikoch. Mohli sme sa dočítať či dopočuť o tom, ako sú na Slovensko húfne privážaní bez toho, aby mali pracovné povolenie, alebo ako sa slovenským kmeňovým zamestnancom nepáči, že cudzinci pracujú za nižšie odmeny a podkopávajú tak ich snahu o rast miezd. Ambíciou tohto článku je v stručnosti predstaviť rôzne režimy právnej úpravy zamestnávania cudzincov, poukázať na problémy spojené s ich uplatňovaním, a navrhnúť možné riešenia.

Príspevok sa zaoberá organizáciou súdnej sústavy a vybranými odchýlkami od všeobecného sporového konania, ktoré majú prispieť k zrýchleniu a skvalitneniu práce súdov pri riešení pracovnoprávnych sporov po účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporovvý poriadok. Nová koncepcia pracovnoprávnych sporov spočíva v postavení zamestnanca, ktorý je zo sociálno-ekonomického hľadiska tradične považovaný za slabšiu (zmluvnú) stranu pracovnoprávneho vzťahu, pričom jeho znevýhodnenie možno badať aj pri predpokladanej nižšej miere orientácie v právnych záležitostiach.

V súčasnosti sa vplyv nových technológií premieta aj do existujúcej sociálno-právnej ochrany materstva a rodičovstva. Uvedené skutočnosti majú pre ďalší rozvoj pracovného práva Slovenskej republiky mimoriadny význam najmä v tom zmysle, že predurčujú budúci legislatívny vývoj v sociálnoprávnej ochrane zamestnanca v systéme pracovného práva, ako aj jednotlivé riziká tejto ochrany. Autori sa v príspevku zaoberajú problematikou nových technológií v pracovnom práve a ich dopadom na materstvo a rodičovstvo. V rámci všeobecného úvodu k príspevku riešia, okrem iného, aj problematiku zákazu diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch z dôvodu tehotenstva a otázku predzmluvných vzťahov v súvislosti s prijatím tehotnej ženy do zamestnania. Následne autori analyzujú právo na materskú dovolenku v prípade, ak matka dieťa neporodila, a právo na materskú dovolenku pri porodení dieťaťa náhradnou matkou.

Autor na čiastkovej otázke (úroky z omeškania) analyzuje prípustnosť subsidiárneho použitia Občianskeho zákonníka v pracovnoprávnych vzťahoch s ohľadom na limity ustanovené v § 1 ods. 4 Zákonníka práce. Približuje líniu rozhodovacej činnosti súdov, ktoré napriek uvedenému ustanoveniu priznávajú úroky z omeškania v pracovnoprávnych vzťahoch, ako aj tie prípady, keď súdy úroky z omeškania v dôsledku obmedzenej subsidiarity nepriznávajú. Po sumarizovaní názorov v doktríne navrhuje kritériá, ktoré by mohli rozhodovať o analogickom aplikovaní občianskoprávnych pravidiel aj v pracovnom práve a ponúka argumenty, ktorými by bolo možné odôvodniť prípustnosť úrokov z omeškania aj v pracovnoprávnych vzťahoch.

Predmetom príspevku je rozbor problematiky súbehu pracovnoprávneho a obchodnoprávneho režimu výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu. Nedávne rozhodnutie českého ústavného súdu, vzťahujúce sa ešte na právnu úpravu pred rekodifikáciou českého súkromného práva, prehlásilo doterajšiu ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej nemôže byť funkcia člena štatutárneho orgánu vykonávaná v pracovnom pomere, za protiústavnú. Článok posudzuje možné dopady argumentácie českého súdu aj na slovenské právne prostredie a navrhuje zmenu perspektívy nazerania na problém súbehu výkonu funkcie štatutárneho orgánu.

Rovnosť ako základné ľudské právo v systéme práva vyjadruje požiadavku, aby sa s nositeľmi ľudských práv zaobchádzalo rovnako v tých istých situáciách a odlišne zaobchádzalo v odlišných situáciách. Rovnosť je potrebné vnímať prioritne ako rovnosť pred zákonom. Nositeľmi práva na rovnosť pred zákonom sú fyzické osoby. S princípom rovnosti veľmi úzko súvisí zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch (zásada zákazu diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch). Uvedená zásada nie je príkazom zákonodarcu vo vzťahu k zamestnávateľovi, aby sa ku všetkým zamestnancom správal úplne rovnako. Ide však o zákaz rozdielneho správania zamestnávateľa, ak nemá k takémuto rozdielnemu správaniu vecný dôvod. Absencia vecného dôvodu pre rozdielne správanie zamestnávateľa voči zamestnancovi svedčí najčastejšie o porušení zásady rovnakého zaobchádzania, a teda dochádza k zjavnému diskriminačnému správaniu v pracovnoprávnych vzťahoch. Cieľom príspevku je poukázať na diskrimináciu v podmienkach pracovného práva a jej všeobecnú charakteristiku so stručným historickým vývojom. Autori sa následne v príspevku zaoberajú vymedzením pojmov priama a nepriama diskriminácia a analyzujú tieto pojmy v zmysle antidiskriminačného zákona a Zákonníka práce v podmienkach Slovenskej republiky.

Pracovný čas sa čím ďalej stáva spornejšou oblasťou pracovného práva a začína sa čoraz viac objavovať v rozhodovacej činnosti súdov. Po dlhotrvajúcich diskusiách o pracovnej pohotovosti dostal Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako "Súdny dvor") príležitosť rozšíriť svoju analýzu o reflexiu pracovného času zamestnancov bez stáleho alebo obvyklého pracoviska.

Zásada rovnakého zaobchádzania sa v práve európskej únie považuje za ústredný princíp primárneho práva, z ktorého je následne odvodené sekundárne právo. Medzi viacerými významnými odborníkmi sa protidiskriminačné právo označuje za "najobľúbenejšie a najviac milované dieťa" práva Európskej únie (ďalej len "Eú"). Pokiaľ ide o vek ako diskriminačný dôvod, zákaz diskriminácie z dôvodu veku, ako aj kontrola pri uplatňovaní výnimiek zo zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu veku je dôležitou súčasťou napĺňania cieľov eú pri uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania podľa veku. Cieľom príspevku je objasnenie podstaty veku ako diskriminačného dôvodu v pracovnom práve, ako aj dôsledná analýza vybratých inštitútov viažucich sa k spomínanej problematike s poukazom na judikatúru súdneho dvora eú. Súčasťou príspevku je aj charakteristika dôležitých pojmov súvisiacich s diskrimináciou a so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch.

Druhý januárový týždeň bolo pomerne značne medializované rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Barbulescu proti Rumunsku, sťažnosť č. 61496/08. Rozhodnutie vzbudilo veľký záujem nielen v laickej, ale predovšetkým v odbornej verejnosti. Európsky súd pre ľudské práva sa v predmetnom prípade zaoberal otázkou konfliktu práva na rešpektovanie súkromného života a korešpondencie zamestnanca so záujmom zamestnávateľa na tom, aby zamestnanci v pracovnej dobe plnili svoje úlohy súvisiace s výkonom práce a nepoužívali prostriedky zamestnávateľa na súkromné účely. V príspevku priblížime čitateľom uvedené rozhodnutie a tiež vybrané rozhodnutia slovenských a českých súdov týkajúce sa ochrany súkromia.

Právo na súkromný život a jeho ochranu je základným ľudským právom. Zároveň sa uvedené právo zaraďuje medzi základné práva a slobody v pracovnom práve. K zásahom do práva na súkromný život môže dochádzať aj v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Autori sa v uvedenom príspevku venujú analýze obsahu práva na súkromný život v systéme pracovného práva. Následne sa v príspevku rozoberá uvedené právo podľa aktuálnej právnej úpravy v Zákonníku práce a nechýba ani problematika oprávnených zásahov do práva na súkromný a rodinný život.

Odmeňovanie zamestnancov kapitálovou účasťou v akciovej spoločnosti JUDr. Viliam Janáč Ústav štátu a práva SAV, Bratislava. JANÁČ, V.: Odmeňovanie zamestnancov kapitálovou účasťou v akciovej spoločnosti. Právny obzor, 98, 2015,...

Whistleblowing a jeho ochrana v kontexte práva na slobodu prejavu vo vybranej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva JUDr. Eva Puškárová externá doktorandka, Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta....

Aktuálne zmeny v sociálnom poistení týkajúce sa osôb v právnom vzťahu založenom na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru Vedecký príspevok bol vypracovaný v rámci výskumného projektu...

Simulovaný právny úkon ako actus contra legem v pracovnom práve Vedecký príspevok bol vypracovaný v rámci výskumného projektu APVV - 0068 - 11 s názvom "Dôstojnosť človeka a základné...

Záruky zaistenia sociálnej úrovne jednotlivca Autor spracoval príspevok s finančnou podporou projektu Agentúry na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č.APVV-0024-12 a názvom projektu "Verejná správa a ochrana...

Reformné prístupy k legálnej definícii pojmu zamestnanec a pojmu pracovný pomer Prof. JUDr. Helena Barancová DrSc. vedúca Katedry pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v...

Právna úprava nadnárodného štrajku ako nevyhnutná podmienka globálneho trhu práce JUDr. Marek Švec pôsobia ako interní doktorandi na Katedre pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia Právnickej fakulty Trnavskej univerzity...