Rodinné právo - strana 3

Rodina je základnou bunkou spoločnosti, v rámci ktorej dochádza k uspokojovaniu a napĺňaniu základných osobných potrieb jej členov (rodičov aj detí). Vzťah medzi rodičmi a deťmi je zá­kladným rodinnoprávnym vzťahom, ktorý je riadený všeobecnými princípmi, ako napríklad princíp blaha dieťaťa, rovnosti subjektov a princíp solidarity. V živote dieťaťa majú rozhodujúcu úlohu práve jeho rodičia, ktorí sa starajú o jeho výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin, zastupujú ho a spravujú jeho majetok (v čase, keď je dieťa ešte maloleté). Rodičia sú nositeľmi rodičovských práv a povinností, tzv. rodičovskej zodpovednosti. Právu rodičov recipročne zodpovedá aj právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Ideálnym stavom pre dieťa je vyrastať v kompletnej harmonickej rodine, kde rodičia rovnocenne a riadne zastávajú svoju rodičovskú úlohu a zodpovednosť. Rozpad rodiny výrazne zasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností a dotýka sa aj práv dieťaťa. Najmä po rozpade rodiny sa v plnom rozsahu prejaví schopnosť rodičov zvládať rodičovskú zodpovednosť (rodičovské práva a povinnosti) v záujme dieťaťa. Dobrý rodič je ten, ktorý hľadí najmä na blaho dieťaťa, vie sa správať zodpovedne a je schopný na výchove dieťaťa kooperovať s druhým rodičom, nerieši v prvom rade konflikty s druhým rodičom a svoju posadnutosť mať dieťa pripútané výlučne k sebe v presvedčení, že nikto iný mu nemôže poskytnúť viac lásky a starostlivosti. V záujme dieťaťa je byť s oboma rodičmi tak často, ako je to možné, čím možno prispieť k jeho harmonickému a zdravému vývinu po všetkých stránkach - materiálnej, citovej, rozumovej a mravnej.

  MEDZINÁRODNÉ RODIČOVSKÉ ÚNOSY DETÍ A JUDIKATÚRA EURÓPSKEHO SÚDU PRE ĽUDSKÉ PRÁVA Vnútroštátne súdy sú povinné postupovať v konaniach o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní v...

  Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje komplexnú problematiku, v rámci ktorej dochádza k usporiadaniu všetkých majetkových vzťahov medzi manželmi. Zákon pripúšťa viaceré spôsoby vyporiadania, pričom voľba konkrétneho spôsobu je vo väčšine prípadov ponechaná na bezpodielových spoluvlastníkoch (manželoch, resp. bývalých manželoch, ak bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo zánikom manželstva). Vyskytujú sa však aj spôsoby vyporiadania, ktorých účastníkmi nie sú obaja manželia a pri ktorých postup (z dôvodu ochrany záujmov tretích osôb) predpisuje zákon.  

Príspevok poskytuje teoretické zhodnotenie základných inštitútov a právnych mechanizmov súvisiacich s bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov a posúdenie obchodného podielu ako inej majetkovej hodnoty z pohľadu xprávneho poriadku Slovenskej republiky v spojení s právnou úpravou platnou v Českej republike a súdnymi rozhodnutiami a názormi právnych teoretikov týkajúcimi sa danej problematiky.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, najmä jeho zánik a vyporiadanie, je v súčasnosti jednou z najaktuálnejších tém. Širšie sociálne trendy ako stúpajúca rozvodovosť a rozšírenie súkromného podnikania (ktoré zasahuje do majetkovej sféry manželov a často v rámci eliminácie rizika vedie k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu na základe návrhu jedného z manželov) spôsobili, že sa bezprostredne týka práv a povinností podstatnej časti populácie. Vzhľadom na aktuálnosť tejto témy je cieľom autora postupne bližšie ozrejmiť všeobecné, ako aj špecifické hľadiská a spôsoby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov s poukázaním na konkrétne problémy aplikačnej praxe s tým spojené.

Sociálnoprávna ochrana detí kontra právo rodičov na starostlivosť o dieťa doc. JUDr. Bronislava Pavelková PhD. Pan European University - Fac. of Law; email: bronislava.pavelkova@paneurouni.com I. Úvod Štát má vo...

1) V našom príspevku sa snažíme poukázať na aplikáciu aktuálnej právnej úpravy výkonu rozhodnutí o výchove maloletých a pokúšame sa zovšeobecniť princípy, ktoré dané konanie ovládajú. V príspevku analyzujeme okolnosti, ktorým súdy v praxi pripisujú relevanciu a ktorých preukázanie podstatne ovplyvňuje výsledok súdneho konania. Zistenia uvedené v našom príspevku vychádzajú z empirického výskumu postupov a rozhodnutí časti okresných a krajských súdov v Slovenskej republike. Ten bol realizovaný v rámci riešenia projektu VEGA č. 1/0505/14 s názvom "Princípy nadnárodného civilného procesu, ich perspektívy a možnosti inšpirácie slovenskej právnej úpravy de lege ferenda". Z dôvodu, že sa empirický výskum netýka rozhodovacej činnosti všetkých súdov v Slovenskej republike, ale len vybraných súdov, neprivlastňujeme si právo naše zistenia generalizovať ako všeobecné trendy rozhodovacej činnosti súdov v Slovenskej republike. Už čiastočné zistenia však môžu, podľa nášho názoru, byť dostatočným ukazovateľom predbežných spoločných východísk a právnych princípov, ktoré abstrahujú súdy zo svojej rozhodovacej činnosti a ktoré v určitej miere nemajú explicitné vyjadrenia v právnej úprave. Keďže tento príspevok mapuje postupy a rozhodovanie súdov podľa platnej právnej úpravy platnej do 30. júna 2016, v obmedzenej miere, a to tam, kde je to vhodné, poukazujeme na novú právnu úpravu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "Civilný mimosporový poriadok"), ktorý nadobudne účinnosť 1. júla 2016. "Keď jeden rodič odchádza z pojednávacej miestnosti ako víťaz, vtedy jeho dieťa prehralo." (Dr. Jürgen Rudolph, rodinný sudca, zakladateľ Cochemskej praxe)

V druhej časti článku sa venujeme povahe a druhom konaní, ktoré upravuje protokol. Konanie o individuálnej procedúre oznámení (sťažností), konanie na základe oznámenia medzi štátmi a vyšetrovanie analyzujeme vo svetle ustanovení protokolu, vnútroštátnych kompetencií slovenských orgánov a ich postupov, ale aj vo svetle konkrétností, ktoré sú upravené v procesnom poriadku výboru. V článku taktiež už uvažujeme o význame a kompetenciách Komisára pre deti, ktorý sa má s účinnosťou od 1. septembra 2015 na základe vládneho návrhu zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov podieľať na ochrane práv detí podporou a presadzovaním práv priznaných dieťaťu medzinárodnými dohovormi. V kontexte konaní podľa protokolu poukazujeme na komisárove oprávnenia a ich význam pre deti.

V prvej časti článku sa venujeme významnej medzinárodnoprávnej udalosti, ktorou je prijatie Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení (sťažností) a jeho ratifikácia Slovenskou republikou. Slovenská republika si v medzinárodnom spoločenstve zapísala prvenstvo tým, že svojou ratifikáciou sa zaslúžila o to, že protokol vstúpil do platnosti. Článok analyzuje princípy konaní a druhy konaní podľa protokolu. Vzhľadom na novosť témy má článok v parciálnych otázkach ambíciu formulovať výzvy slovenskej praxe ochrany práv detí najmä s ohľadom na činnosť súdov a orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže.

Rodinné právo je veľmi dynamické právne odvetvie, no jeho dynamika nie je ako v iných právnych odvetviach odrazom množstva novelizačných zásahov do textu zákona. Autorka sa v uvedenom príspevku venuje práve tomu, čo vyvoláva dynamiku, ktorou sú rodinnoprávne vzťahy charakteristické.

Limity privátnosti výkonu rodičovských práv a povinností (Habilitačná prednáška) Doc. JUDr. Bronislava Pavelková PhD. Ústav súkromného práva Paneurópskej vysokej školy, Bratislava. PAVELKOVÁ, B.: Limity privátnosti výkonu rodičovských práv a...

K mezinárodním maximům právní úpravy osiřelých děl Mgr. Petr Prchal interní doktorand na Katedře občanského práva a pracovního práva Právnické fakulty Univerzity Palackého v Olomouci a advokátní koncipient v...

Právo rodičov na zmenu mena dieťaťa a právo dieťaťa na zachovanie svojej identity JUDr. Bronislava Pavelková PhD. Paneurópska vysoká škola, Právnická fakulta, Ústav súkromného práva, Bratislava. PAVELKOVÁ, B.: Právo...

Otvorené otázky rodinných dávok pri striedavej starostlivosti o dieťa Doc. JUDr. Milena Barinková CSc. Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Mgr. Jana Kakaščíková Právnická fakulta Univerzity Pavla...

K pojmu "rodičovské práva a povinnosti" JUDr. Bronislava Pavelková PhD. odborný asistent Ústavu súkromného práva, Bratislavská Vysoká škola práva, Bratislava. PAVELKOVÁ, B.: K pojmu "rodičovské práva a povinnosti". Právny...

Autorka v príspevku 1) argumentuje, že diskusia o umelom ukončení tehotenstva má nasledovné deficity. 1. V diskusii sa hľadá odpoveď na nesprávne položenú otázku, lebo kľúčovou otázkou nie je to, či plod má alebo nemá právo na život. 2. V skutočnosti pri regulovaní ukončenia tehotenstva nejde o vyvažovanie záujmov plodu, alebo hodnoty ochrany života, iba proti právu na súkromie tehotnej ženy - v stávke je oveľa väčší komplex práv. 3. Záujem tehotnej ženy nie je prioritne opozitný hodnote ochrany života plodu. Tieto nedostatky sa prejavili a posilnili aj vďaka rozhodovacej činnosti súdov. The author claims the discussion on the termination of pregnancy has the following issues. 1. It strives to answer the wrongly posed question. The proper question is not whether the fetus has the right to life. 2. In fact, the legislation on termination of pregnancy does not simply balance the interests of fetus and right to privacy of the pregnant woman - there is much more complex web of rights at stake. 3. The interests of the pregnant woman are not simply in contrast to the value of protection of life. These issues have not been addressed in jurisprudence of courts, quite the opposite, they were mirrored in their case-law.