Stavebné a pozemkové právo, kataster nehnuteľností - strana 2

Nedôsledné spravovanie pozemkovej knihy na našom území,1) experimentovanie zákonodarcu s právnou úpravou nakladania s nehnuteľnosťami v období od roku 1948 do roku 19922) a v rýchlosti pripravená veľká novela Občianskeho zákonníka z roku 1991 viedli k vytvoreniu stavu, keď zápis vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností (ďalej aj "kataster") je neraz predmetom zdĺhavých súdnych sporov o určenie existencie či neexistencie vecného práva k nehnuteľnosti. Rozhodnutie súdu v takomto spore sa spravidla odvíja v značnej miere od toho, či strana sporu svoje právo k nehnuteľnosti odvodzuje od originárneho alebo derivatívneho spôsobu nadobudnutia príslušného práva, pričom pokiaľ ide o prevod nehnuteľnosti, všeobecné súdy dôsledne vychádzajú zo zásady "nemo plus iuris". Ako signál nesúhlasu so súčasnou rozhodovacou praxou všeobecných súdov vnímane nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16. marca 2016, sp. zn. I. ÚS 549/2015. 3)

Zápis poznámky v katastri má, resp. môže mať závažné dôsledky v katastrálnom konaní a eventuálne aj v oblasti občianskeho práva hmotného (ak bola totiž v katastri vyznačená napríklad poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov katastra, dotknutá osoba sa nemôže odvolávať na to, že je dobromyseľná ohľadom toho, že jej patrí nehnuteľnosť). Napriek tejto skutočnosti odborná verejnosť venuje inštitútu poznámky minimálnu pozornosť. Aplikačnú prax pritom trápia viaceré problémy vyplývajúce z nedostatočnej právnej úpravy tohto inštitútu v katastrálnom zákone. Autori tohto príspevku analyzujú inštitút poznámky, poukazujú na nedostatky jeho právnej úpravy de lege lata a problémy aplikačnej praxe. Zároveň sa autori zmieňujú o úvahách de lege ferenda.

Je, samozrejme, pochopiteľné, že pri spravovaní z hľadiska údajovej bázy tak bohatého informačného systému, akým je kataster nehnuteľností, môže dôjsť k pochybeniu a že sa do tohto informačného systému môžu dostať aj chybné údaje, a to či už chybné údaje o právnych vzťahoch k nehnuteľnosti, alebo chybné údaje technického charakteru. V aplikačnej praxi preto nie sú nijako výnimočné podania, ktorými fyzické a právnické osoby žiadajú opravu zápisu v katastri nehnuteľností. Mechanizmus opravy chyby však nie je tak jednoduchý, ako by sa možno na prvý pohľad mohlo zdať.

 (Dokončenie z predchádzajúceho čísla) Výklad vybraných odsekov právnej úpravy Čl. I, § 4 zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov...

Autori analyzujú otázku, či je orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností povinný pri posudzovaní splnenia podmienok na zápis práva k nehnuteľnému majetku cirkví a náboženských spoločností, resp. cirkevných právnických osôb prihliadať na ich interné predpisy. Osobitne sa autori venujú danej problematike vo vzťahu k Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike a Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. V závere autori konštatujú, že orgány štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností nie sú oprávnené ani povinné prihliadať pri posudzovaní splnenia podmienok na zápis do katastra nehnuteľností na vnútorné predpisy cirkví a náboženských spoločností, resp. cirkevných právnických osôb.

Problematika nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v intenciách súčasnej právnej úpravy v slovenskej republike - 3. časť JUDr. Adam Nociar Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (Dokončenie z predchádzajúceho...

Prevod práv a povinností stavebníka zo stavebného povolenia je témou, ktorá trvalo zaujíma odbornú verejnosť i aplikačnú prax. Otázky súvisiace s možným prevodom práv a povinností zo stavebného povolenia zaujímajú predovšetkým stavebné úrady z pohľadu vlastnej rozhodovacej činnosti, primárne obce, ktoré v rámci preneseného výkonu štátnej správy vykonávajú aj pôsobnosť všeobecného stavebného úradu. Nemenej záujmu však prejavujú súkromní investori na poli investičnej výstavby.

Materiálna publicita katastra nehnuteľností, ktorej posilnenie by malo byť jedným zo základných cieľov rekodifikácie občianskeho práva hmotného, je prakticky nemožná bez formálnej publicity katastra nehnuteľností. Napriek tejto skutočnosti je problematika formálnej publicity katastra nehnuteľností prakticky mimo záujmu odbornej verejnosti. Autori v predmetnom príspevku upriamujú pozornosť na problémy, ktoré aplikačnej praxi spôsobuje právna úprava práva na prístup k informáciám katastra nehnuteľností de lege lata. Autori si všímajú vzťah právnej úpravy verejnosti katastrálneho operátu v katastrálnom zákone a zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

Problematika nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v intenciách súčasnej právnej úpravy v slovenskej republike - 2. časť Výklad právnej úpravy § 1 a § 2 zákona č. 140/2014 Z. z....

Dňa 16. mája 2014 schválila Národná rada Slovenskej republiky, prostredníctvom 79 hlasov zo 127 prítomných poslancov, vládny návrh zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetný právny predpis, zverejnený v Zbierke zákonov SR dňa 31. mája 2014 a následne v novelizovanej podobe 10. júna 2015, predstavuje významnú legislatívnu zmenu v oblasti pozemkového práva, prakticky zasahujúcu do práv a povinností vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov, ale aj záujemcov o ich nadobudnutie, a to predovšetkým v rámci procesu scudzovania takýchto nehnuteľností. Cieľom tohto príspevku je predostrieť podrobnejší právny, ale aj vecný pohľad na aktuálnu právnu úpravu nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v Slovenskej republike.

Ak listinu o právnom úkone vyhotovili fyzické alebo právnické osoby (účastníci právneho úkonu) samostatne, tzv. "súkromná" listina, je pre splnenie podmienky, aby išlo o spôsobilú listinu na zápis do katastra nehnuteľností prostredníctvom elektronického vkladového konania nevyhnutné, aby takúto listinu o právnom úkone v elektronickej podobe podpísali účastníci právneho úkonu svojím vlastným zaručeným elektronickým podpisom, navyše čo sa týka prevodcu, tak zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou. Ak však listinu o právnom úkone (zmluvu) vyhotovil notár vo forme notárskej zápisnice alebo advokát vo forme autorizovanej zmluvy, tak postačuje, ak túto listinu o právnom úkone v elektronickej podobe podpíše konkrétny vyhotoviteľ (notár alebo advokát) svojím vlastným zaručeným elektronickým podpisom. Takáto listina o právnom úkone v elektronickej podobe opatrená zaručeným elektronickým podpisom konajúcej osoby (resp. osobou oprávnenou na spísanie a vydanie listiny o právnom úkone) je spôsobilou listinou na zápis práva do katastra nehnuteľností. Nevyhnutnou skutočnosťou na zastupovanie účastníkov právneho úkonu v elektronickom vkladovom konaní fyzickou, resp. právnickou osobou, notárom alebo advokátom je udelenie plnomocenstva, ktoré musí byť prílohou v elektronickej podobe k elektronickému návrhu na začatie konania o povolení vkladu. Plnomocenstvo musí byť podpísané konajúcou osobou (splnomocniteľom), pričom pri elektronickej forme sa vyžaduje, aby plnomocenstvo bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a v prípade prevodcu, zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou, inak ide o absolútne neplatný jednostranný právny úkon. Ak účastníci právneho úkonu majú v úmysle uskutočniť vkladové konanie elektronickou formou, no nedisponujú zaručeným elektronickým podpisom, je, podľa názoru súdu, možné na zastupovanie účastníkov právneho úkonu v elektronickom vkladovom konaní udeliť plnomocenstvo v písomnej forme notárovi, pričom opäť nie je rozhodujúce, kto listinu o právnom úkone vyhotovil. V takom prípade notár podľa okolností legalizuje podľa § 58 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Notársky poriadok") podpis prevodcu na plnomocenstve, ďalej prostredníctvom vidimácie podľa § 57 Notárskeho poriadku notár osvedčí správnosť odpisu plnomocenstva a nakoniec vyhotoví z plnomocenstva v listinnej podobe plnomocenstvo v elektronickej podobe, ktoré môže výnimočne opatriť vlastným zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou, čím dochádza k platnému a účinnému zastúpeniu účastníkov právneho úkonu v elektronickom vkladovom konaní na základe plnomocenstva.

Autori sa v tomto príspevku venujú problematike spoločnej nehnuteľnosti v katastrálnej praxi v nadväznosti na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 97/2013 Z.z. Predmetom ich záujmu je vymedzenie inštitútu spoločnej nehnuteľnosti v zákone č. 97/2013 Z.z., jej evidovanie v katastri nehnuteľností, ako aj možnosť oddelenia novovytvoreného pozemku od pozemku alebo pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť. Ďalej sa autori vyjadrujú k právnej úprave prevodu podielu na spoločnej nehnuteľnosti, prevodu oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti, nájmu pozemku alebo pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť, ako aj k možnosti zriadenia vecného bremena k takýmto pozemkom. Napokon sa autori venujú dôsledkom zrušenia a zániku pozemkového spoločenstva z hľadiska katastra nehnuteľností.

V druhej časti príspevku venovaného problematike neplatnosti právnych úkonov z hľadiska katastra nehnuteľností sa autori zameriavajú na ďalšie čiastkové otázky ako napríklad vymedzeniu nehnuteľnosti v právnom úkone, ktorým sa nakladá s nehnuteľnosťou. Ďalej autori prezentujú svoje stanovisko k dôsledkom porušenia obmedzení pri nakladaní s nehnuteľnosťami podľa niektorých osobitných predpisov. Následne sa pozornosť autorov obracia k otázkam posudzovania platnosti právneho úkonu v rámci katastrálneho konania.

Prístup aplikačnej praxe k posudzovaniu (ne)platnosti právnych úkonov so zreteľom na § 39 Občianskeho zákonníka je neraz poznačený nadmerným formalizmom. Autori tohto príspevku nachádzajú jednu z príčin tohto javu v stave legislatívno-technického vyjadrenia (ne)platnosti právnych úkonov. Vo svetle právnych názorov prezentovaných v judikatúre a odbornej literatúre sa autori zamýšľajú nad dôsledkami rozporu právneho úkonu so zákonom, a to s osobitným zreteľom na právne úkony, ktorými sa nakladá s nehnuteľnosťami. Autori sa zamýšľajú nad problematikou spísania viacerých právnych úkonov na jednej zmluvnej listine a otázkou práva rozhodného pre posúdenie platnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou.

Prípadová štúdia vychádzajúca z veci právoplatne skončenej rozsudkom Okresného súdu v Lučenci zo 17. júna 2008, č. k. 14 Cb 130/2007-184 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. decembra 2008, č. k. 41 Cob 182/2008-206.

Autor v tomto príspevku poukazuje na ustanovenia Občianskeho zákonníka a niektorých ďalších právnych predpisov upravujúcich záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré aplikačnej praxi spôsobujú problémy, resp. ktorých interpretácia sa javí byť pomerne problematická. Osobitný dôraz kladie autor na právnu úpravu zriadenia a vzniku záložného práva k nehnuteľnostiam, a to aj vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá patrí k podniku, a vo vzťahu k nehnuteľnosti ako zálohu, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti. Predmetom výkladu autora je aj zriadenie a vznik záložného práva k nehnuteľnosti v súvislosti so zabezpečením budúcej pohľadávky či dohoda o zmene poradia záložných práv. Následne sa autor venuje niektorým aspektom výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam a výmazu záložného práva k nehnuteľnostiam z katastra.

Stavba ako predmet občianskoprávnych vzťahov v rozhodovacej činnosti súdov JUDr. Lívia Tóthová interná doktorandka Katedry občianskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach TÓTHOVÁ, L.: Stavba ako predmet občianskoprávnych vzťahov...