Súdnictvo - strana 2

Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) s názvom Sloboda prejavu má každý právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. Čl. 10 v ods. 2 Dohovoru spresňuje, že výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Anotace Tato publikace se zabývá porovnáním nejzásadnějších rozdílů české a slovenské právní úpravy odposlechu a záznamu telekomunikačního provozu. Práce analyzuje obě právní úpravy a kriticky hodnotí, která právní úprava je vyspělejší a více reflektuje ochranu práva na soukromí. Annotation This publication deals with comparation the most important differences between Czech and Slovak legislation on wiretapping and recording of telecommunication traffic. The publication analyses both legal systems and critically assesses which legal system is more advanced and more reflective of the protection of the right to privacy.

Príspevok sa venuje vymedzenej časti okruhu právnych otázok spojených s úpravou štátnej pomoci v práve Európskej únie (ďalej len „EÚ“), ktorou sa Všeobecný súd zaoberal v skrátenom súdnom konaní, týkajúcich sa interpretácie zlučiteľnosti individuálnej pomoci poskytnutej v rámci opatrení prijatých Európskou komisiou na prekonanie krízy vyvolanej pandémiou COVID-19. V článku autor analyzuje základný interpretačný problém riešený v dvoch rozhodnutiach rôznych komôr Všeobecného súdu, týkajúcich sa tej istej otázky, a to, či existuje povinnosť Európskej komisie vykonať vyváženie priaznivých účinkov pomoci, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov predpokladaných čl. 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) s jej nepriaznivými účinkami na podmienky obchodu a zachovania neskreslenej hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti autor analyzuje dve protichodné riešenia, ku ktorým dospeli v krátkom časovom odstupe dve odlišné komory Všeobecného súdu. Podstatná časť príspevku je venovaná sporu vo veci Ryanair proti Komisii, T-388/20, v ktorej bol vyhlásený rozsudok 14. apríla 2021 a ktorá bezprostredne súvisela s pomocou poskytnutou na prekonanie následkov pandémie COVID-19.

Aplikácia trojstupňového testu zavedeného v prípade Guðmundura Andri Ástráðssona na voľbu a uvedenie do funkcie sudcov poľského ústavného súdu. Preukázanie ústavnoprávnej životnosti možnosti zásahu účastníkov súdneho procesu do kreácie sudcovských funkcií prostredníctvom čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalší krok pre aktívne zapojenie občianskej spoločnosti do ochrany právneho štátu nielen v Poľsku. Application of the ‘three-step test’ introduced in the Guðmundur Andri Ástráðsson case for the election and the appointment of the of judges of the Polish Constitutional Court.Demonstration of the constitutional viability for the participants of the court proceedings to intervene in the creation of judicial functions through Art. 6 par. 1 of the Convention for the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms. Another step towards the active involvement of civil society in the protection of the rule of law, not only in Poland.

Využívanie mediácie súdmi je najmä v poslednom období často diskutovanou otázkou. Mediátori považujú mediáciu za jeden z najefektívnejších nástrojov pre sudcov. Nielenže môže skrátiť dĺžku súdneho konania, ale dáva šancu na vyriešenie prípadu zmierom. Mediácia sa na Slovensku využíva najmä pri rodinnoprávnych prípadoch, predovšetkým pri sporoch rodičov o maloleté deti, či už v konaniach o rozvod, alebo o úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Vy­užívanie multidisciplinárneho prístupu, resp. interdisciplinárnej spolupráce súdu s jednotlivými subjektmi, ktoré sa podieľajú na riešení rodičovských konfliktov, je súčasťou národného projektu Procesno-organizačný audit Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a vybraných organizácií rezortu spravodlivosti a audit výkonu súdnej moci. V rámci tohto projektu od roku 2018 pilotné súdy spolupracujú aj s mediátormi ako subjektmi interdisciplinárnej spolupráce. Primárnym východiskom postupu súdov je motivácia rodičov, aby sa vzájomne zapojili do spoločnej spolupráce o rozhodovaní o svojich deťoch a aby prednostne došlo medzi rodičmi k uzatvoreniu dohody o výkone ich rodičovských práv a povinností aj v prípadoch, keď sa s riešením konfliktu obrátili obaja rodičia alebo len jeden z rodičov na súd.

Autorka sa v článku zaoberá možnosťami veľkého senátu kolégií Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vrátiť postúpenú vec postupujúcemu trojčlennému senátu bez meritórneho posúdenia veci v prípade, ak zistí, že neboli splnené zákonné podmienky na postup veci veľkému senátu. Osobitne sa venuje právnej úprave a praxi veľkého senátu v civilnom konaní a osobitne v konaní správnom.

VAČOK, J.: Uplatňovanie kasačného princípu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov (inauguračná prednáška). Právny obzor, 104, 2021, č. 2, s. 89 - 98. The Application of Principle of Cassation in...

Predmetný článok má za svoj cieľ preukázať vplyv sociológie P.Bourdieua na správanie sa sudcov ústavného súdu. Za predmet výskumu sme si vybrali sudcov Ústavného súdu SR, ktorí prešli na ústavný súd priamo z parlamentu a vystupovali v úlohe tzv. dvojitých hráčov – najprv o konkrétnom návrhu zákona hlasovali v NR SR a neskôr ten istý právny predpis posudzovali ako sudcovia.Autor zastáva názor, že ich konformné správanie sa dá vysvetliť vplyvom právnického poľa a habitu sudcu ústavného súdu. The aim of the paper is to demonstrate an influence of P. Bourdieu's reflexive sociology on action of constitutional court judges. The subjects of research are the judges of the Slovak Constitutional Court that came to the bench directly from the Parliament and acted as double agents. At first, they voted on a bill in the National Council as MPs and later they reviewed the same act as judges. The author assumes that their behaviour can be explained by the existence of habitus and influence of legal field.

ČENTÉŠ, J., BELEŠ, A.: Súbeh disciplinárneho konania a trestného konania proti sudcovi. Právny obzor, 104, 2021, č. 1, 39 - 53. Key words: disciplinary proceedings, criminal proceedings, concurrence, Ne...

Koronavírus vyvolal krízu, ktorá sa nezastavuje na hraniciach a ktorá ovplyvňuje všetky oblasti nášho života. Európska justícia v tomto nie je výnimkou. Cieľom textu je poskytnúť prehľad opatrení prijatých v rámci EÚ v súvislosti s pandémiou COVID-19, ktoré ovplyvňujú súdnictvo, vnútroštátne orgány a právnikov, ale aj podniky a občanov. Keďže situácia sa rýchlo mení a informácie o tejto oblasti sa neustále upravujú, táto stránka je pravidelne aktualizovaná, aby zachytávala všetky zmeny. Rada Európy vytvorila aj webovú stránku týkajúcu sa vnútroštátnych opatrení v oblasti justície v súvislosti s pandémiou COVID-191).

Princíp oddelenia výkonnej moci od súdnej prestáva byť len inštitucionálno-organizačným príkazom pre zabezpečenie nezávislosti výkonu súdnictva. Vďaka ESĽP a jeho výkladu článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa stáva individuálnym ľudským právom. V rozoberanom rozhodnutí účastník konania úspešne namietol porušenie práva na zákonného sudcu, keď ho odsúdil sudca, ktorý sa stal sudcom len vďaka zásahu ministra spravodlivosti do výberového konania. The principle of the separation of executive power from the judicial ceases to be merely an institutional-organizational command to ensure the independence of the judiciary. Thanks to the ECtHR and its interpretation of Article 6 of the Convention for the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms, it becomes an individual human right. In the decision under analysis, the party to the proceedings successfully objected the infringement of the right of access to lawful judge when he was convicted by a judge who became a judge only due to the intervention of the Minister of Justice in the selection procedure.

Článok je reakciou na uznesenia ústavného súdu, ktoré vydal v konaní sp. zn. PL. ÚS 4/2020. Konkrétne sa v ňom analyzuje doterajší prístup k právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 136 ods. 3 ústavy, ktorý je hodnotený kriticky. Autor ponúka alternatívne riešenie, ktoré by spočívalo v rigoróznejšom postupe pri posudzovaní návrhu generálneho prokurátora na väzobné stíhanie sudcov - testovanie prítomnosti svojvôle, odôvodnenosti podozrenia, proporcionality a aj prieskumu jednotlivých väzobných dôvodov. Článok poukazuje aj na obmedzenie tohto prístupu - tajnosť hlasovania - ktoré je však len relatívne. The article is a reaction to the decisions of the Constitutional Court in the proceeding PL. ÚS 4/2020. It critically examines existing approach to the power under the Art. 136 § 3 of the Constitution. The author offers an alternative solution resting on more vigorous approach in assessing the application of the general prosecutor for detention on remand of judges, namely testing arbitrariness, rationality of suspicion, proportionality of the measure and a review of respective reasons for detention on remand. The article also outlines a limitation of the approach - secrecy of voting - which is only of relative importance.

Zákon o sudcoch s účinnosťou od 15.10.2019 v § 19 ustanovuje, že podpis vyhlásenia o vyjadrenísúhlasu s kandidatúrou vo voľbách do národnej rady alebo európskeho parlamentu sa považuje za...

Autor ponúka ústavnoprávnu analýzu nového dôvodu a spôsobu zániku funkcie sudcu, ku ktorému dochádza v dôsledku fikcie vzdania sa funkcie, ktorá vzniká v okamihu, keď sudca všeobecného súdu podpíše vyhlásenie o súhlase s jeho kandidatúrou vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky alebo do Európskeho parlamentu. Autor prijíma záver, v zmysle ktorého je taká právna úprava zániku funkcie sudcu v súlade s požiadavkou ochrany nezávislosti a nestrannosti súdnictva a sudcov a preto aj v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Author offers a constitutional analysis of the newly adopted reason and way how the function of a judge expires as a consequence of his sgnature of the declaration of agreement with his candidature in the general elections to the National Parliament of the Slovak Republic or to the European Parliament. The author concludes that the new legal provision of such a manner of expiration of the function of a judge is in compliance with the requirement of the protection of independence and impartiality of judiciary and of judges and thus in conformity with the Constitution of the Slovak Republic.

Inštitút stanovísk kolégií Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (tzv. zjednocujúce stanoviská), ako prostriedok zjednocovania súdnej praxe Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ostal zachovaný aj po zavedení inštitútu veľkého senátu kolégií Najvyššieho súdu Slovenskej republiky do slovenského právneho poriadku. V článku sa autorka zaoberá stanoviskom sp. zn. Snj 68/2018 prijatým správnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 22. mája 2019. The unifying opinions of the divisions of the Supreme Court of the Slovak Republic, an instrument of unifying judicial practice by the Supreme Court of the Slovak Republic, have been preserved even after the introduction of the institute of the Grand Panel of the divisions of the Supreme Court of the Slovak Republic into the legal order of the Slovak Republic. The article deals with the unifying opinion no. Snj 68/2018 adopted by the Administrative Division of the Supreme Court of the Slovak Republic on 22 May 2019.

GÁBRIŠ, T.: Súdnosť a (s)právne rozhodovanie. Právny obzor, 103, 2020, č. 2, s. 69 - 85. The Faculty of Judgment and Right(ful) Decision-Making. The dual issue of judgment and decision-making...

V subjektívne ladenej úvahe autor1) na pozadí piatich samostatných prípadov dokumentuje náležitosť samostatného prístupu a vlastného rozmýšľania osoby aplikujúcej právo. Autor argumentuje tým, že práve takýto prístup - aj za cenu vybočenia zo zabehaných koľají - je najkratšou cestou k posunu (nielen) vo vývoji práva. Ak je jeho výsledkom logické riešenie, jeho aplikácia navzdory rozpornosti s názorom väčšiny je vecou osobnej zodpovednosti a statočnosti tej-ktorej osoby aplikujúcej a vykonávajúcej právo. In this subjective reflexion, the author documents, against the background of five independent cases, the appropriateness of independent approach and "own" thinking of the individual applying the law. The author argues that this approach, despite its deviation from what is customary, indeed presents the fastest route to progress in (but not limited to) legal development. If the utilisation of this approach results in a logical solution, its application in spite of inconsistence with majority opinion is a question of personal responsibility and bravery of the individual who is applying and executing the law.      

O organizácii, riadení a rozhodovaní Ústavného súdu SR. Kritické poznámky k novému zákonu I. Prof. JUDr. Ján Mazák PhD. Profesor Ústavu medzinárodného práva a európskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ....

Advokát v právnom štáte. Doc. JUDr. Mgr. Martina Gajdošová PhD. Katedra teórie práva a ústavného práva, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave. GAJDOŠOVÁ, M.: Advokát v právnom štáte. Právny...

Správa CEPEJ z novembra 20171) a činnosť pracovných komisií2) zriadených následne ministerstvom spravodlivosti v tomto roku sú nepochybne najviac medializovanou analytickou činnosťou o slovenskej justícii od roku 1989. Žiadne iné texty, ktoré sa zaoberali naším súdnictvom, sa nestretli s takým záujmom médií. Rovnakej pozornosti sa dostáva aj pracovným skupinám pre špecializáciu súdov a sudcov, súdnu mapu, časové rámce, rodinnoprávnu agendu a hosťujúceho sudcu. Mediálny záujem je zvyšovaný komunikačnou aktivitou Ministerstva spravodlivosti SR. Výstupy však majú značne povrchný charakter. Idú v nastolenom trende, ktorého odkazom je, že súdnictvo je jeden z najdôležitejších problémov našej krajiny a slovenská politika je vždy pripravená ich riešiť. Úroveň však v zásade nevybočuje z kvality diskusie, ktorá je určovaná povrchným politickým a mediálnym diskurzom o problémoch slovenského súdnictva. Je povinnosťou slovenského sudcu, predsedu súdu a člena jednej z komisií sa k takýmto procesom vyjadriť.