Súdnictvo - strana 3

Článok je reakciou na uznesenia ústavného súdu, ktoré vydal v konaní sp. zn. PL. ÚS 4/2020. Konkrétne sa v ňom analyzuje doterajší prístup k právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 136 ods. 3 ústavy, ktorý je hodnotený kriticky. Autor ponúka alternatívne riešenie, ktoré by spočívalo v rigoróznejšom postupe pri posudzovaní návrhu generálneho prokurátora na väzobné stíhanie sudcov - testovanie prítomnosti svojvôle, odôvodnenosti podozrenia, proporcionality a aj prieskumu jednotlivých väzobných dôvodov. Článok poukazuje aj na obmedzenie tohto prístupu - tajnosť hlasovania - ktoré je však len relatívne. The article is a reaction to the decisions of the Constitutional Court in the proceeding PL. ÚS 4/2020. It critically examines existing approach to the power under the Art. 136 § 3 of the Constitution. The author offers an alternative solution resting on more vigorous approach in assessing the application of the general prosecutor for detention on remand of judges, namely testing arbitrariness, rationality of suspicion, proportionality of the measure and a review of respective reasons for detention on remand. The article also outlines a limitation of the approach - secrecy of voting - which is only of relative importance.

Zákon o sudcoch s účinnosťou od 15.10.2019 v § 19 ustanovuje, že podpis vyhlásenia o vyjadrenísúhlasu s kandidatúrou vo voľbách do národnej rady alebo európskeho parlamentu sa považuje za...

Autor ponúka ústavnoprávnu analýzu nového dôvodu a spôsobu zániku funkcie sudcu, ku ktorému dochádza v dôsledku fikcie vzdania sa funkcie, ktorá vzniká v okamihu, keď sudca všeobecného súdu podpíše vyhlásenie o súhlase s jeho kandidatúrou vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky alebo do Európskeho parlamentu. Autor prijíma záver, v zmysle ktorého je taká právna úprava zániku funkcie sudcu v súlade s požiadavkou ochrany nezávislosti a nestrannosti súdnictva a sudcov a preto aj v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Author offers a constitutional analysis of the newly adopted reason and way how the function of a judge expires as a consequence of his sgnature of the declaration of agreement with his candidature in the general elections to the National Parliament of the Slovak Republic or to the European Parliament. The author concludes that the new legal provision of such a manner of expiration of the function of a judge is in compliance with the requirement of the protection of independence and impartiality of judiciary and of judges and thus in conformity with the Constitution of the Slovak Republic.

Inštitút stanovísk kolégií Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (tzv. zjednocujúce stanoviská), ako prostriedok zjednocovania súdnej praxe Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ostal zachovaný aj po zavedení inštitútu veľkého senátu kolégií Najvyššieho súdu Slovenskej republiky do slovenského právneho poriadku. V článku sa autorka zaoberá stanoviskom sp. zn. Snj 68/2018 prijatým správnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 22. mája 2019. The unifying opinions of the divisions of the Supreme Court of the Slovak Republic, an instrument of unifying judicial practice by the Supreme Court of the Slovak Republic, have been preserved even after the introduction of the institute of the Grand Panel of the divisions of the Supreme Court of the Slovak Republic into the legal order of the Slovak Republic. The article deals with the unifying opinion no. Snj 68/2018 adopted by the Administrative Division of the Supreme Court of the Slovak Republic on 22 May 2019.

GÁBRIŠ, T.: Súdnosť a (s)právne rozhodovanie. Právny obzor, 103, 2020, č. 2, s. 69 - 85. The Faculty of Judgment and Right(ful) Decision-Making. The dual issue of judgment and decision-making...

V subjektívne ladenej úvahe autor1) na pozadí piatich samostatných prípadov dokumentuje náležitosť samostatného prístupu a vlastného rozmýšľania osoby aplikujúcej právo. Autor argumentuje tým, že práve takýto prístup - aj za cenu vybočenia zo zabehaných koľají - je najkratšou cestou k posunu (nielen) vo vývoji práva. Ak je jeho výsledkom logické riešenie, jeho aplikácia navzdory rozpornosti s názorom väčšiny je vecou osobnej zodpovednosti a statočnosti tej-ktorej osoby aplikujúcej a vykonávajúcej právo. In this subjective reflexion, the author documents, against the background of five independent cases, the appropriateness of independent approach and "own" thinking of the individual applying the law. The author argues that this approach, despite its deviation from what is customary, indeed presents the fastest route to progress in (but not limited to) legal development. If the utilisation of this approach results in a logical solution, its application in spite of inconsistence with majority opinion is a question of personal responsibility and bravery of the individual who is applying and executing the law.      

O organizácii, riadení a rozhodovaní Ústavného súdu SR. Kritické poznámky k novému zákonu I. Prof. JUDr. Ján Mazák PhD. Profesor Ústavu medzinárodného práva a európskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ....

Advokát v právnom štáte. Doc. JUDr. Mgr. Martina Gajdošová PhD. Katedra teórie práva a ústavného práva, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave. GAJDOŠOVÁ, M.: Advokát v právnom štáte. Právny...

Správa CEPEJ z novembra 20171) a činnosť pracovných komisií2) zriadených následne ministerstvom spravodlivosti v tomto roku sú nepochybne najviac medializovanou analytickou činnosťou o slovenskej justícii od roku 1989. Žiadne iné texty, ktoré sa zaoberali naším súdnictvom, sa nestretli s takým záujmom médií. Rovnakej pozornosti sa dostáva aj pracovným skupinám pre špecializáciu súdov a sudcov, súdnu mapu, časové rámce, rodinnoprávnu agendu a hosťujúceho sudcu. Mediálny záujem je zvyšovaný komunikačnou aktivitou Ministerstva spravodlivosti SR. Výstupy však majú značne povrchný charakter. Idú v nastolenom trende, ktorého odkazom je, že súdnictvo je jeden z najdôležitejších problémov našej krajiny a slovenská politika je vždy pripravená ich riešiť. Úroveň však v zásade nevybočuje z kvality diskusie, ktorá je určovaná povrchným politickým a mediálnym diskurzom o problémoch slovenského súdnictva. Je povinnosťou slovenského sudcu, predsedu súdu a člena jednej z komisií sa k takýmto procesom vyjadriť.

Anotácia Príspevok pojednáva o hraniciach slobody prejavu vo vzťahu k súdnej moci, osobitne ku kritike súdnych rozhodnutí ako aj predstaviteľov súdnej moci. Na pozadí štrasburskej judikatúry, ale aj vnútroštátnej výkladovej praxe ilustruje hlavnú triádu delimitačných kritérií kto, čo a koho kritizuje a na nich vysvetľuje prípustné hranice slobody prejavu. Annotation This contribution deals with the limits of freedom of expression in relation to judicial power, especially criticism towards court decisions as well as judges. In the light of Strasbourg case law, as well as national decisional interpretation, this paper illustrates the main triad of delimitation criterias - who critizes, what and who is criticized and explains the permissible limits of freedom of expression.

25 rokov od začatia činnosti Ústavného súdu ČSFR. Doc. JUDr. Jozef Vozár CSc. Ústav štátu a práva SAV, Bratislava. Dňa 1. februára 2017 v Bratislave si viacerí právnici, ako...

Autor v predmetnom príspevku stručne analyzuje podmienky prípustnosti dovolania generálneho prokurátora podľa novej právnej úpravy civilného procesu. Ďalej autor poukazuje na zmeny, ktoré prinášajú Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok v oblasti oprávnenia generálneho prokurátora podať opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v porovnaní s právnou úpravou mimoriadneho dovolania v Občianskom súdnom poriadku.

Kasačné rozhodnutie dovolacieho súdu a ústavná sťažnosť - prečo nie? JUDr. Ján Štiavnický PhD. poradca Ústavného súdu SR Invenčné1). Takéto označenie nemožno uprieť textu kolegu Jakubáča (ďalej v príspevku...

Ústavná sťažnosť sa čoraz viac vníma ako ďalší de facto opravný prostriedok proti rozhodnutiam všeobecných súdov v súkromnoprávnych veciach. Autor v tomto príspevku analyzuje právnu úpravu prípustnosti ústavnej sťažnosti de lege lata, a to vo vzťahu ku kasačnému rozhodnutiu dovolacieho súdu, pričom poukazuje na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj na stanoviská prezentované v rozhodovacej praxi Ústavného súdu Českej republiky. V závere sa autor pokúša vymedziť, za akých podmienok je prípustná ústavná sťažnosť proti kasačnému rozhodnutiu dovolacieho súdu.

K niektorým ústavným a zákonným aspektom praxe Súdnej rady v procese menovania sudcov všeobecných súdov Prof. JUDr. Ján Klučka CSc. Právnická fakulta UPJŠ Košice, Ústav európskeho a medzinárodného práva,...

K problematike súladu Špeciálneho súdu s Ústavou Slovenskej republiky JUDr. Dušan Nikodým CSc. Ústav štátu a práva SAV, Bratislava. NIKODÝM. D.: K problematike súladu Špeciálneho súdu s Ústavou Slovenskej...

Ke smyslu a účelu práva z pohledu interpretace právních předpisů: argumentaci teleologickým výkladem (vázanosti soudce zákonem) JUDr. Libor Hanuš Ph.D. odborný asistent na Katedře právní teorie Právnické fakulty Masarykovy...

K zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Boris Balog PhD riaditeľ odboru legislatívy a práva na Ministerstve hospodárstva SR, Bratislava. BALOG, B.: K zodpovednosti...

Vzťahy medzi súdnictvom a médiami sú ovplyvňované nadmerným záujmom verejnosti o priebeh a výsledky súdnych konaní. Je povinnosťou novinárov tento záujem uspokojiť. Prináša to však aj zodpovednosť novinárov, aby pri tom nenarušili autoritu súdnictva. Táto sa dá narušiť účelovým vynášaním informácií z častí súdnych spisov, ktoré majú byť utajené pred verejnosťou. V rozoberanom prípade je dôvodom vynášania informácií zo spisov snaha sudcov prostredníctvom nich zapájať sa do politického života a ovplyvňovať ho v prospech záujmov sudcovského stavu.