Trestné právo - strana 2

Explicitní legislativní vymezení podezřelého, resp. podezřelé osoby, bylo nedávno včleněno do právního řádu Slovenské republiky. Na rozdíl od slovenské právní úpravy si Česká republika musí vystačit s implicitním vyvozením definice poškozeného. Takový stav však po dlouhou dobu panoval i na Slovensku, proto je třeba se ptát, v čem bude novelizovaná právní úprava v SR přínosnější. Nová právní úprava v podobě institutu podozrivé osoby sleduje zlepšení právního postavení podezřelé osoby, a to podle inspirace postavení obviněného, zejména v otázce a rozsahu jejích práv.

V príspevku sa autor zameriava na problematiku výkonu fotografie ako dôkazu na hlavnom pojednávaní, pričom poukazuje na odlišnú justičnú prax, v rámci ktorej tento dôkaz vykonávajú súdy I. stupňa buď podľa § 269 alebo podľa § 270 Trestného poriadku.

Autorka sa v predkladanom príspevku sústreďuje na problematiku doktríny plodov otráveného stromu, keďže predmetná teória má v rámci trestného konania v súčasnosti pomerne kontroverzné postavenie. Predmetný článok analyzuje danú doktrínu, pričom poukazuje na aplikačnú prax vnútroštátnych súdov, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva.

Autorka v článku analyzuje právne aspekty trestných činov sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona a súlože medzi príbuznými podľa § 203 Trestného zákona. Pozornosť je zameraná aj na tematiku ich jednočinného súbehu a jeho trestania.

Príspevok sa zaoberá trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona, a to so zameraním najmä na problematiku naplnenia znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty, spočívajúceho v prekonaní prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu. Analyzovaná je odborná literatúra i aplikačná prax najmä súdov Slovesnej republiky v tejto otázke. Zároveň sú prezentované názory autora na definovanie tohto znaku.

Nedovolené strelné zbrane prispievajú k nestabilite a násiliu vo všetkých častiach sveta. Stimulujú globálny terorizmus a konflikty, maria rozvoj a humanitárne úsilie. Aj v Európskej únii majú nedovolené zbrane vplyv na vnútornú bezpečnosť, keďže podporujú nadnárodnú organizovanú trestnú činnosť a sú prostriedkom násilných útokov. Je preto veľmi dôležité, že na prvom mieste jednotlivé štáty musia disponovať účinnými prostriedkami na zabránenie nedovolenému ozbrojovaniu a obchodovaniu so zbraňami. Takéto záruky musí poskytovať legislatíva v spojení s ustálenou rozhodovacou praxou, policajné orgány, spravodajské služby a v neposlednom rade hodnoverná justícia. Uvedená hypotéza je predpokladom komplexného výstupu rozpracovania jednotlivých úsekov ochrany spoločnosti, t.j. legislatíva verzus ustálená rozhodovacia prax. V správe generálneho tajomníka Organizácie spojených národov o nedovolenom obchodovaní s ručnými a ľahkými zbraňami z roku 2016 sa uvádza, že "každý štvrtý človek, teda 1,5 miliardy obyvateľov zeme, žije v nestabilných štátoch zasiahnutých konfliktom alebo s vysokým stupňom kriminality, a tiež že počet občianskych vojen sa v priebehu poslednej dekády strojnásobil" . Široká dostupnosť ručných a ľahkých zbraní (a streliva) je kľúčovým faktorom umožňujúcim vznik konfliktov a endemickú trestnú činnosť. Správa Europolu o hodnotení hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA) z roku 2017 uvádza, že teroristické útoky na území Európy aj mimo neho, preukázali smrtiace následky tohto nedovoleného obchodovania. Upozorňuje tiež, že vývoj v získavaní nelegálnych zbraní prostredníctvom online platforiem umožňuje aj jednotlivcom, ktorí nemajú žiadne prepojenie na organizovaný zločin, nakupovať strelné zbrane, v dôsledku čoho, sa títo neskôr stávajú kľúčovými distribútormi nelegálnych strelných zbraní v Európske únii.

Dátum podania návrhu: 29. december 2020 Právna oblasť: Charta základných práv zásady, ciele a úlohy Zmlúv súdna spolupráca v trestných veciach Pôvod prejudiciálnych otázok: Okresný súd Bratislava I Položené prejudiciálne...

ZÁSADA NE BIS IN IDEM VO VZŤAHU K TRETIEMU ŠTÁTU  C-665/20PPU X Dátum podania návrhu: 7. december 2020 Dátum rozsudku: 29. apríl 2021 Právna oblasť: súdna spolupráca v trestných...

Dátum podania návrhu: 14. február 2020 Dátum vyhlásenia: 1. september 2021 Právna oblasť: súdna spolupráca v trestných veciach policajná spolupráca Pôvod prejudiciálnych otázok: Najvyšší súd Slovenskej republiky Položená prejudiciálna otázka:...

Dátum podania návrhu: 16. december 2019 Dátum vyhlásenia: 13. august 2021 Právna oblasť: súdna spolupráca v trestných veciach Pôvod prejudiciálnych otázok: Najvyšší súd Slovenskej republiky Položená prejudiciálna otázka: Bulletin 1/2020,...

Preklad Príručky judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"), strany 42 - 45.

Námestník generálneho prokurátora SR sa stretol so zástupcami Asociácie rodinných sudcov, aby vyhodnotili spoluprácu v oblasti rodinnoprávnej agendy a ochrany práv maloletých.

Príspevok sa zameriava na problematiku inštitútu preštudovania vyšetrovacieho spisu po skončení vyšetrovania, pričom spočiatku sa venuje problematike prípravného konania ako samostatného štádia trestného konania a momentu skončenia vyšetrovania. Následne sa zameriava na zmysel a význam predmetného procesného inštitútu samostatne, ako aj v kontexte práva obvineného na obhajobu. V závere sa príspevok koncentruje na vývoj súvisiacej legislatívnej úpravy a prináša úvahy o možnej budúcej právnej úprave.

Článok je venovaný problematike inštitútu spolupracujúcej osoby, ktorý slúži k odhaľovaniu závažnej trestnej činnosti a jej páchateľov, a to najmä v prípade, ak orgány činné v trestnom konaní bojujú s dôkaznou núdzou. Odborná verejnosť už dlhšiu dobu poukazovala na nedostatky v právnej úprave a využívaní tohto inštitútu v praxi, s ktorými bolo potrebné sa vysporiadať. Článok poskytuje prehľad zmien v právnej úprave, vzťahujúcej sa na spolupracujúcu osobu, prijatých v zmysle novely Trestného poriadku zákonom č. 40/2024 Z. z.

Zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby je jedným z najradikálnejších zásahov do osobnej slobody jednotlivca. Ide o často využívaný inštitút v policajnej praxi. Súčasná právna úprava však spôsobuje nejednotnosť postupu jednotlivých útvarov Policajného zboru. Aplikačné problémy môžu byť v konečnom dôsledku vyriešené až adekvátnou novelou trestnoprocesných ustanovení.

Série článků se zabývá právní úpravou obecných polehčujících okolností jako významného trestněprávního institutu ovlivňujícího zejména výši ukládaného trestu v meziválečném Československu v letech 1918–1938. Podává rozbor a analýzu jak tehdejší normativní podoby zkoumaných institutů, tak pilotně i jejich aplikace v rámci rozsáhlé sondy do rozhodovací praxe československých soudů. Přitom si všímá koncepčních rozdílů ohledně obecných polehčujících okolností a jejich uplatňování v právu českých zemích a v právu účinném na území Slovenska a Podkarpatské Rusi, kdy se v důsledku právního pluralismu lišila podoba trestního práva v různých teritoriích ČSR, což ovlivňovalo nejen obecně závazné normativní akty, nýbrž rovněž právě rozhodovací činnost a podobu tzv. živého práva a tím i právní jistotu a legitimní očekávání. Série článků upozorňuje na shody a rozdíly v identifikaci obecných polehčujících okolností v českých zemích a na Slovensku a v Podkarpatské Rusi, na důsledky, k nimž to vedlo při jejich uplatňování v praxi včetně nedostatků a chyb. Upozorňuje též na dobové interpretační zásady související s aplikací norem a principů obecných polehčujících okolností a šířeji trestního práva v letech 1918–1938, na prvky podobnosti a příp. možné unifikace v rámci soudních rozhodnutí o obecných polehčujících okolnostech i na rozdíly mezi teoriemi a normami na straně jedné a skutečnou rozhodovací činností týkající se (nejen) obecných polehčujících okolností v dobovém trestním právu na straně druhé. Přitom neopomíná ani vliv mimoprávních, především politických hledisek na tuto rozhodovací praxi. Příspěvek tím nejen zevrubně přibližuje historické kořeny jednoho z důležitých právních institutů existujících v právu ČR a SR dodnes, nýbrž umožňuje i lépe poznat, jak tehdy právní řád skutečně fungoval. Z důvodu rozsahu je text rozdělen do dvou na sebe navazujících článků, z nichž jeden se věnuje normativní podobě a druhý aplikační praxi týkající se zkoumané problematiky. Tento první článek představuje právní úpravu a jurisprudenci ohledně obecných polehčujících okolností v českých zemích a na Slovensku mezi lety 1918–1938 ve vztahu k recepci a vývoji trestněprněprávních předpisů regulujících v meziválečné ČSR obecné polehčující okolnosti.

Príspevok predstavuje úvahu nad výkladom znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty subvenčného podvodu v otázke použitia získanej dotácie na iný ako na určený účel, ktorý zastávajú niektoré súdy Slovenskej republiky. Prvá časť príspevku predstavuje teoretický úvod do analyzovanej problematiky.

Hlavným cieľom predkladaného príspevku je zhodnotenie právnej úpravy trestného činu nebezpečného prenasledovania vo vzťahu k vykázaniu pojmového znaku "dlhodobosť", ktorý bol novelou Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. vypustený. Autorka má za to, že vypustenie pojmu "dlhodobosť" zo skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného prenasledovanie je vhodným a správnym krokom na ceste k efektívnejšiemu postihovaniu tohto trestného činu.

Článok mapuje problematiku súvisiacu so zadržaním podozrivého, a síce obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku (ďalej len "TP"). Aktuálnosť predmetného príspevku zvýrazňuje minimálne dekádu trvajúca nejednotnosť v postupe orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len "OČTK") a z toho následne plynúcu nejednotnosť rozhodovacej činnosti súdov v otázke subjektu oprávneného obmedziť osobnú slobodu podozrivého. Pasivitu Najvyššieho súdu SR (ďalej len "NS SR") v zjednotení výkladu predmetného ustanovenia (hoci iniciatíva bola)1) sa snažila napraviť tak Generálna prokuratúra SR vo forme usmernenia, ako aj Ministerstvo vnútra SR (ďalej len "MV SR") prijatím "novej" vyhlášky, ktorá bližšie špecifikuje policajta, ktorý nie je vyšetrovateľom ani povereným príslušníkom Policajného zboru (ďalej len "PZ"). Ani jeden zo spomenutých právnych aktov však problém nevyriešil, ba skôr naopak, z plurality a rozdielnosti právnych názorov praxe vyplýva, že tieto právne akty boli olejom a nie vodou, ktorou sa mal oheň uhasiť.

Trest odňatia slobody predstavuje spravidla najprísnejšiu sankciu, ktorá môže byť jednotlivcovi uložená. Plnenie všetkých funkcii a účelov trestania však musí byť vždy v súlade so základnými ľudskými právami a slobodami. Tento príspevok poskytuje čitateľom náhľad na osobitosti podmienok výkonu trestu v podmienkach Slovenskej republiky a Talianskej republiky.