Trestné právo - strana 3

Príspevok predstavuje úvahu nad výkladom znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty subvenčného podvodu v otázke použitia získanej dotácie na iný ako na určený účel, ktorý zastávajú niektoré súdy Slovenskej republiky. Prvá časť príspevku predstavuje teoretický úvod do analyzovanej problematiky.

Hlavným cieľom predkladaného príspevku je zhodnotenie právnej úpravy trestného činu nebezpečného prenasledovania vo vzťahu k vykázaniu pojmového znaku "dlhodobosť", ktorý bol novelou Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. vypustený. Autorka má za to, že vypustenie pojmu "dlhodobosť" zo skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného prenasledovanie je vhodným a správnym krokom na ceste k efektívnejšiemu postihovaniu tohto trestného činu.

Článok mapuje problematiku súvisiacu so zadržaním podozrivého, a síce obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku (ďalej len "TP"). Aktuálnosť predmetného príspevku zvýrazňuje minimálne dekádu trvajúca nejednotnosť v postupe orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len "OČTK") a z toho následne plynúcu nejednotnosť rozhodovacej činnosti súdov v otázke subjektu oprávneného obmedziť osobnú slobodu podozrivého. Pasivitu Najvyššieho súdu SR (ďalej len "NS SR") v zjednotení výkladu predmetného ustanovenia (hoci iniciatíva bola)1) sa snažila napraviť tak Generálna prokuratúra SR vo forme usmernenia, ako aj Ministerstvo vnútra SR (ďalej len "MV SR") prijatím "novej" vyhlášky, ktorá bližšie špecifikuje policajta, ktorý nie je vyšetrovateľom ani povereným príslušníkom Policajného zboru (ďalej len "PZ"). Ani jeden zo spomenutých právnych aktov však problém nevyriešil, ba skôr naopak, z plurality a rozdielnosti právnych názorov praxe vyplýva, že tieto právne akty boli olejom a nie vodou, ktorou sa mal oheň uhasiť.

Trest odňatia slobody predstavuje spravidla najprísnejšiu sankciu, ktorá môže byť jednotlivcovi uložená. Plnenie všetkých funkcii a účelov trestania však musí byť vždy v súlade so základnými ľudskými právami a slobodami. Tento príspevok poskytuje čitateľom náhľad na osobitosti podmienok výkonu trestu v podmienkach Slovenskej republiky a Talianskej republiky.

Článok sa zaoberá druhmi obhajoby a postavením obhajcu v trestnom konaní v právnych podmienkach Slovenskej republiky. Podľa Trestného poriadku má obvinený právo zvoliť si svojho obhajcu v štádiu prípravného konania, t. j. pred začatím súdneho konania, pričom novelou zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, účinnou od 15.03.2024, má už toto právo aj podozrivý. Obhajca má právo zúčastňovať sa všetkých úkonov v priebehu celého trestného konania, ak sa obvineného procesné úkony týkajú. V Slovenskej republike môže v trestnom konaní zastupovať obvineného len obhajca, pričom obhajcom sa rozumie advokát alebo limitovane aj advokátsky koncipient. Štát (resp. jeho orgány) má povinnosť ustanoviť obvinenému obhajcu (bezplatne), ak tento nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby a ak o obhajcu požiada. Týmto je chránený sám obvinený a je mu garantované právo na kvalifikovanejšiu ochranu jeho práv, subjektom, ktorý vie riadne uplatňovať jeho práva v rámci trestného konania.

Príspevok sa zameriava na problematiku inštitútu stanoviska obhajcu k obžalobe, pričom spočiatku sa venuje problematike kontradiktórnosti trestného konania vo všeobecnosti a následne sa zameriava na stanovisko obhajcu k obžalobe z pohľadu súčasnej a možnej budúcej právnej úpravy. V závere sa príspevok koncentruje na formu a význam tohto procesného inštitútu.

The aim of this paper is to examine the possibility of fulfilment of the constituent elements of the crime of genocide in war in Gaza in the period from October 2023 to March 2024, and to answer to the research question: Under what circumstances would it be possible to consider the responsibility of the State of Israel for the crime of genocide? In author’s opinion this would theoretically be in case there was proven by the ICJ without any doubt the intention of the State of Israel to commit genocide and at the same time there was found a link between the conduct of individuals who committed genocide and the State of Israel. The paper is aimed as exploratory overview and initial analysis of the vivid and ongoing armed conflict between the State of Israel and Hamas from a legal perspective. The first chapter is focused on the definition of the crime of genocide in accordance with the international law. The second chapter is the overview of the main points of the South Africa’s Application and the ICJ order on provisional measures from January 26, 2024, and March 28, 2024. The third chapter examines the conduct of the State of Israel in the Gaza strip in the context of the Genocide Convention. This analysis is carried out in connection with the two examined “genocide cases”, Bosnia and Ukraine.

Úvod Bez zbytočného pátosu uvádzame, že problematika ohrozovania pod vplyvom návykovej látky je vždy aktuálnou a preto na ňu možno reflektovať hĺbavými právnymi analýzami, čomu svedčia aj početné, roky...

Bez potreby bližšieho rozboru (analýzy) skutkových podstát trestných činov prijímania úplatku podľa § 328 až 330 TZ je dôvodné pozornosť upriamiť na ustálenú súdnu prax, ktorá protiprávne konanie páchateľa spočívajúce...

V príspevku reflektujeme imperfektné trestné oznámenia Sociálnej poisťovne, týkajúce sa neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona a nezaplatenia dane a poistného v zmysle ustanovenia § 278 uvedeného zákona. Následne poukazujeme na nejednotné postupy orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len "OČTK") v otázke začínania trestných stíhaní uvedených deliktov s osobitným upriamením pozornosti na problematiku "alternatívneho" preukazovania solventnosti ako obligatórneho znaku skutkových podstát uvedených trestných činov (ďalej len "SPTČ").

Sociálne siete sú zahltené nenávistnými prejavmi, a tak sa ich zákonná regulácia javí ako nevyhnutná. Od 1.8.2022je účinná nová komplexná právna úprava v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb, ktorá nahradila zákony z čias tlačidlových telefónov, kedy sme o sociálnych sieťach ani nechyrovali a šírenie nelegálneho obsahu nebolo také jednoduché ako dnes. V článku približujeme nové konanie vo veci zamedzenia šírenia nelegálneho obsahu, pričom naň nazeráme kriticky a poukazujeme na oblasti, ktoré považujeme za problematické. Zníži nové konanie výskyt nenávistných prejavov na sociálnych sieťach?

Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. Ide o mlčanlivosť ustanovenú zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii v...

Anotácia Tento príspevok čitateľom poskytne krátky exkurz vybraných kriminologických aspektov drogovej kriminality. Príspevok sa zaoberá vysvetlením pojmu drogová kriminalita, vysvetľuje vzťah páchateľov drogovej kriminality v súvislosti s užívaním drog a približuje čitateľom súčasný vývoj boja proti drogovej kriminalite v kontexte Európskej únie a Slovenskej republiky. Annotation This article will provide readers with a brief excursion into selected aspects of drug-related crime from a criminological perspective. It deals with the explanation of the term drug crime, explains the relationship of perpetrators of drug-related crime in connection with drug using and introduces the readers to the current development of the fight against drug-related crime in the context of the European Union and the Slovak Republic.

Anotácia Príspevok sa v prvej časti zaoberá praktickou skúsenosťou s postupom OČTK pri získavaní dôkazov v drogových trestných veciach a ich použitia ako dôkazu v trestnej veci voči páchateľovi. Následne sa zaoberá situáciou, ak dôkaz získaný v jednej trestnej veci je použitý ako dôkaz v inej trestnej veci voči ďalšiemu páchateľovi, ako aj posúdením zákonnosti takto získaného a použitého dôkazu. V závere sú hodnotené poznatky získané praxou, pričom tieto sú porovnané so súvisiacou aktuálnou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Annotation The text of the article is divided into several parts. In the first part, it deals with practical experience with the procedure of the police and the prosecutor's office in obtaining evidence in cases of drug crime and the use of this evidence in a criminal case against the offender. In the second part, I deal with the problem, if evidence obtained in one criminal case is used as evidence in another criminal case against another offender. In the next part, I assess the legality of the evidence obtained and used in this way. In the end, I evaluate the knowledge gained through practice and compare them with the current jurisprudence of the Constitutional Court of the Slovak Republic and the jurisprudence of the European Court of Human Rights.

V článku sa autori zameriavajú na analýzu kapitálového podvodu, ktorému je v slovenskej literatúre venovaný minimálny priestor, aj keď škody ním spôsobené sa pohybujú až v miliónoch eur. Ako kazuistika boli vybrané prípady s medzinárodným dosahom, ktoré sú analyzované z historickej a medzinárodnej perspektívy. Trestný čin kapitálového podvodu je ďalej analyzovaný z pohľadu § 224 Trestného zákona a súvisiacich právnych noriem. Záverom autori konštatujú, že táto forma kriminality bola po nadmernej aktivite nebankových subjektov po roku 2000 minimalizovaná z dôvodu sprísnených regulácii finančného trhu.  

V rozhodovacej činnosti súdov, týkajúcej sa posudzovania dôvodov väzby, možno badať prax, že pokiaľ je obvinený osobou bez domova, súdy automaticky vzhliadajú útekový dôvod väzby na tom základe, že osoba bez domova je nedosiahnuteľná, pretože nemá stále bydlisko. Náš článok sa zaoberá otázkou, či len samotná skutočnosť, že obvinený nemá stále bydlisko, zakladá dôvod útekovej väzby podľa ust. § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.

S konaním o dohode o vine a treste, ako s jedným z odklonov v trestnom konaní, súvisí otázka odmeňovania ex offo obhajcu. Vyhláška č. 655/2004 Z.z. uvádza v § 14 ods. 7, že ustanovenému obhajcovi patrí v konaniach so súdom schválenou dohodou o vine a treste pred podaním obžaloby okrem odmeny za úkony podľa § 14 ods. 1 a ods. 2 aj odmena vo výške štvornásobku základnej sadzby tarifnej odmeny. Tento príspevok skúma otázku, či má ex offo obhajca nárok na odmenu len podľa týchto troch označených odsekov alebo mu patrí odmena podľa všetkých ustanovení celej advokátskej tarify, t.j. v rozsahu podľa § 9 až § 14 uvedenej vyhlášky.  

Anotácia Príspevok sa zameriava na problematiku zmenšenej príčetnosti na strane páchateľa, pričom spočiatku sa venuje významu a definícii pojmu zmenšenej príčetnosti a následne sa koncentruje na jej možné hmotnoprávne následky vo vzťahu k trestaniu zmenšene príčetných páchateľov. Príspevok poukazuje na význam a špecifiká zákonných ustanovení, ktoré modifikujú postup súdu vo vzťahu k ukladaniu sankcií zmenšene príčetným páchateľom. Annotation This article focuses on the issue of the diminished sanity of an offender, initially addressing the meaning and definition of the concept of diminished sanity and then concentrating on its possible consequences stemming from substantive law in relation to sanctioning offenders with diminished sanity. This article points out the importance and specifics of legal provisions that modify the court's procedure for imposing sanctions on offenders with diminished sanity.

Anotácia Prvá časť príspevku sa venuje zákonným znakom trestnému činu nebezpečného prenasledovania podľa ustanovenia § 360a Trestného zákona v kontexte aplikačnej praxe osobitne prenasledovaniu medzi bývalými partnermi. V kontexte judikatúry slovenských súdov je pozornosť zameraná najmä na zákonný znak dlhodobosti, pričom k potrebe jeho zakotvenia v skutkovej podstate trestného činu nebezpečného prenasledovania v druhej časti príspevku autorka zaujala svoje stanovisko vychádzajúc z pripravovanej novely Trestného zákona. Annotation The first part of the paper is devoted to the statutory features of the offence of dangerous pursuit under the provisions of Section 360a of the Criminal Code in the context of the application practice, specifically the pursuit between former partners. In the context of the case law of the Slovak courts, attention is focused in particular on the statutory feature of longevity, while the author takes a position on the necessity of enshrining it in the facts of the offence of dangerous persecution in the second part of the paper, based on the forthcoming amendment to the Criminal Code.

Cieľom tohto príspevku je zaoberať sa súbehom vydávacieho (extradičného) konania s konaním o medzinárodnej ochrane ilustrovaním skutkového stavu a právnych záverov týkajúcich sa konkrétneho prípadu, do ktorého boli okrem súdov v trestnom súdnictve, zapojení aj minister spravodlivosti, správne súdnictvo, ústavný súd a napokon aj súdy civilné (v dvoch inštanciách). Z mediálnych informácií ďalší právny vývoj nie je známy, ale zároveň nie je ani vylúčené, že prípad bude pokračovať.