Ústavné právo - strana 2

Dňa 19. apríla 2021 Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") prijal žiadosť (č. P16-2021-002) o vydanie poradného stanoviska, ktorú sformulovala Štátna rada Francúzskej republiky v rozhodnutí zo dňa 15. apríla 2021. Porota [piatich sudcov] veľkej komory žiadosť prijala dňa 31. mája 2021. V tomto štádiu konania porota posudzovala iba otázku prijateľnosti žiadosti, ako takú. Potom, čo porota príjme žiadosť o vydanie poradného stanoviska, ustanoví sa veľká komora, ktorá ju posúdi a vydá poradné stanovisko.

Bezprecedentná kríza vyvolaná pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2, v ktorej sa Slovenská republika, spolu s ostatnými krajinami, nachádza od roku 2020, zasiahla všetky oblasti spoločenského života. Prijímali sa opatrenia, z ktorých mnohé boli dovtedy našej spoločnosti úplne cudzie a komunikované verejnosti boli najmä prostredníctvom médií. V masovokomunikačných prostriedkoch dominovali zväčša informácie praktického charakteru, poskytované príležitostne a nepravidelne a bolo pomerne náročné z nich spätne vyabstrahovať, ktoré sú ešte platné a na aké územie, resp. subjekty sa vzťahujú. Navyše, prijímané opatrenia nebolo možné nájsť v prehľadnej forme a na jednom mieste. V minimálnej miere bolo prítomné aj objasňovanie právneho základu prijímaných opatrení (voči verejnosti). Na základe uvedených skutočností, najmä vzhľadom na dynamiku prijímania opatrení, prinášame tento článok, s cieľom poskytnúť ucelený pohľad na právne východiská a dopady niektorých opatrení prijatých za obdobie roku 2020. 1) Uvedomujeme si, že plynutím času sa situácia v danej oblasti výrazne zmenila, a pretrvávanie pandémie aj v roku 2021 prináša úplne odlišné situácie a iný právny, resp. legislatívny základ ich riešenia. Štát sa na začiatku s touto krízou musel vysporiadať aktivovaním existujúcej legislatívy, určenej na riešenie potenciálnych kritických situácií a následne priebežným prijímaním nových legislatívnych opatrení ad hoc. V oboch prípadoch ide o právne predpisy, ktoré so sebou nevyhnutne prinášajú zásadné zásahy do základných práv a slobôd. Zároveň dochádza k dočasnému posilneniu právomocí vlády, ako jedného z orgánov krízového riadenia. Vyrovnať sa s dopadmi aplikácie legislatívy v praxi je a bude úlohou súdov a ďalších orgánov ochrany práva, ktoré v rámci svojich vymedzených právomocí poskytujú ochranu ústavnosti, zákonnosti, základných práv a slobôd, práv a zákonom chránených záujmov.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") prijal žiadosť (č. P16-2022-001) o vydanie poradného stanoviska podľa protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej...

Preklad materiálu (tzv. factsheet), ktorý zostavilo tlačové oddelenie Európskeho súdu pre ľudské práva.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") dnes jednomyseľne odpovedal na žiadosť (č. P16-2022-001) o poradné stanovisko podľa protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných...

Estónsko je súčasťou európskeho kontinentálneho právneho systému.1) Je to suverénna a nezávislá demokratická republika, v ktorej najvyššia moc štátu je zverená ľuďom. Ide o politicky unitárny štát, v ktorom administratívne rozdelenie jeho územia ustanovuje zákon.2) Prameňmi práva sú ústava, právo Európskej únie, zákony, medzinárodné zmluvy a nariadenia parlamentu (Riigikogu). Spravodlivosť v Estónsku vykonávajú výlučne súdy, a to nezávisle a v súlade s ústavou a zákonmi.

Preklad materiálu (tzv. factsheet), ktorý zostavilo tlačové oddelenie Európskeho súdu pre ľudské práva.

Základy štruktúry a organizácie švédskeho súdnictva sú upravené v ústave, ktorú v Švédskom kráľovstve tvoria štyri ústavné zákony: 1) - zákon o forme vlády (ombeslutad ny regeringsform), - zákon o nástupníctve, - zákon o slobode tlače a - ústavný zákon o slobode prejavu. Súdny systém Švédskeho kráľovstva je tvorený dvomi hlavnými paralelnými časťami, a to sústavou všeobecných súdov (allmänna domstolar), ktoré riešia najmä civilné a trestné veci a sústavou všeobecných správnych súdov (allmänna förvaltnings-domstolar), ktoré riešia spory medzi súkromnými osobami a orgánmi verejnej moci. Každá z týchto súdnych sústav má tri inštancie. V špecifických, zákonmi stanovených prípadoch majú právomoc prejednávať a rozhodovať spory špecializované súdy a tribunály. V Švédskom kráľovstve nie je zriadený ústavný súd. Podľa zákona o forme vlády v prípade, ak súd zistí, že ustanovenie právneho predpisu je v rozpore s ústavou alebo právnym predpisom vyššej právnej sily, toto ustanovenie sa nepoužije. Rovnako sa postupuje v prípade, ak pri prijímaní ustanovenia v podstatnom ohľade nebol rešpektovaný zákonný postup. Pri takomto posudzovaní súladu právnych predpisov však musí byť braný osobitný zreteľ na skutočnosť, že švédsky parlament (Riksdag) je najvyšším zástupcom ľudu a ústavné zákony majú prednosť pred inými právnymi predpismi. 2)

Ako sme informovali v Bulletine ODAK, 2020, IX. ročník, č. 2 na strane 4, Najvyšší správny súd Litvy sa dňa 5. novembra 2020 obrátil na Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") so žiadosťou o vydanie poradného stanoviska podľa Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor").

PRÍSTUP K UMELÉMU PRERUŠENIU TEHOTENSTVA Tysiacová proti Poľsku - 20. marec 2007 Sťažovateľke odmietli [vykonať] indikované umelé prerušenie tehotenstva potom, ako ju upozornili na to, že ak dieťa vynosí,...

Ako sme informovali v Bulletine ODAK, 2021, X. ročník, č. 1 na strane 5, Kasačný súd Arménska sa dňa 11. marca 2021 obrátil na Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") so žiadosťou o vydanie poradného stanoviska podľa Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor").

Preklad Príručky judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"), strany 37 - 40.

Celosvetová pandémia koronavírusu SARS-CoV-2 vstúpila do tretieho roka svojho trvania, pričom má naďalej zásadný vplyv na fungovanie všetkých oblastí spoločnosti - vrátane správy vecí verejných a právneho poriadku. V nadväznosti na článok publikovaný v Bulletine ODAK č. 1/2021 prinášame príspevok, ktorého cieľom je zrekapitulovať rok 2021, druhý rok boja Slovenskej republiky s pandémiou, z pohľadu práva - konkrétne venovať sa vybraným aspektom prijímaných protipandemických opatrení a ich prípadnej odozve v rozhodovacej činnosti súdov a v činnosti ďalších orgánov ochrany práva.

Preklad materiálu (tzv. factsheet), ktorý zostavilo tlačové oddelenie Európskeho súdu pre ľudské práva. Použitie sily pri zaisťovaní bezpečnosti na demonštráciách môže za určitých okolností spôsobiť problémy podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len "Dohovor"), najmä pokiaľ ide o právo na život, zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania a združovania.

Rakúsko ako spolková republika zaraďuje súdnictvo výlučne pod spolkovú právomoc. Jednotlivé spolkové krajiny si preto nemôžu zriaďovať samostatné súdy. Súdny systém je oddelený od správneho súdnictva a správne súdy nepatria do pôsobnosti ministerstva spravodlivosti. Právomoc všeobecných súdov je daná v občianskych, obchodných, pracovných, sociálnych a trestných veciach, pričom niektoré oblasti súdnictva spravujú nezávislé tribunály (weisungsfreie richterliche Senate), ktoré podliehajú osobitným pravidlám.

Preklad Príručky judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"), strany 42 - 45.

Preklad materiálu (tzv. factsheet), ktorý zostavilo tlačové oddelenie Európskeho súdu pre ľudské práva. Sťažnosti týkajúce sa zdravotnej krízy COVID-19 na Európskom súde pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") vyvolávajú otázky v súvislosti s mnohými ustanoveniami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"), najmä pokiaľ ide o právo na život, zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, právo na slobodu a bezpečnosť, právo na spravodlivé súdne konanie, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, slobodu náboženského vyznania, slobodu prejavu, slobodu združovania, ochranu majetku a slobodu pohybu.

Príspevok je venovaný problematike právnej úpravy politických strán v 20. storočí na Slovensku a súvisiacim zmenám majetkových práv. Venuje sa najmä obdobiu na konci monarchie, počas trvania ČSR, Slovenského štátu, počas komunistického režimu a napokon demokratizačnému procesu a súvisiacim legislatívnym zmenám v oblasti právnej úpravy politických strán po novembri 1989. Cieľom príspevku je analyzovať a porovnať jednotlivé právne úpravy, ako aj myšlienky, ktoré sa za nimi skrývajú a poskytnúť tak obraz o vývoji právnej úpravy majetkového postavenia politických strán v 20. storočí. na území Slovenska.

Predmetný odborný príspevok sa zaoberá regionálnym prístupom k ochrane ľudských práv environmentálneho charakteru, ktorý sa stáva čoraz aktuálnejším v kontexte globálnych environmentálnych zmien a ich vplyvov na životné podmienky jednotlivcov a komunít. Cieľom je preskúmať právne rámce a politiky, ktoré podporujú ochranu životného prostredia ako neoddeliteľnú súčasť základných ľudských práv. Pozornosť sa zameriava na regionálne iniciatívy a spolupráce, ktoré sa snažia o integráciu environmentálnych otázok do ochrany ľudských práv. Výsledky súčasných vedeckých poznatkov naznačujú, že efektívna ochrana ľudských práv v oblasti životného prostredia si vyžaduje multidisciplinárny prístup a aktívne zapojenie medzinárodných organizácií.

Táto esej skúma úlohu inteligenčného kvocientu (IQ) a emocionálneho kvocientu (EQ) v rozhodovacom procese sudcov v kontexte ich nezávislosti a nestrannosti. V roku 1776, prijatím Constitution of Virginia, sa myšlienka deľby moci a nezávislého súdnictva po prvýkrát stala základným kameňom demokratických systémov. Táto esej analyzuje, ako inteligencia a emocionálne cítenie sudcov ovplyvňujú ich schopnosť plniť túto rolu. Inteligencia, definovaná ako schopnosť učiť sa, abstraktne myslieť a prispôsobiť sa neočakávaným situáciám, je nevyhnutná pre sudcov pri aplikácii práva, ktoré často obsahuje právne „medzery“ vyžadujúce kreatívne riešenia. Právnické vzdelanie a justičné skúšky sú prvými testami týchto schopností. Sudca musí byť schopný uvažovať mimo bežných rámcov, aby efektívne interpretoval zákon a zabezpečil spravodlivé riešenie sporov bez odopretia spravodlivosti. Avšak, samotná inteligencia nestačí na zabezpečenie nestranného a spravodlivého rozhodovania. Emocionálna inteligencia, a konkrétne empatia, umožňuje sudcom rozoznať a kontrolovať vlastné emócie, čo je kľúčové pri odolávaní vonkajším a vnútorným tlakom, vrátane korupcie a zaujatosti. Schopnosť vcítiť sa do situácie účastníkov sporov a pochopiť ich mentálny svet je nevyhnutná pre spravodlivé rozhodnutie. Tým sa sudcovia môžu vyhnúť rozhodovaniu podľa politických alebo iných vplyvov, ktoré by mohli narušiť dôveru v súdny systém. Esej ukazuje, že sudca musí disponovať vysokou racionálnou a emocionálnou inteligenciou na to, aby vykonával svoju funkciu efektívne a spravodlivo. Avšak, morálna úroveň sudcu je nakoniec kľúčovým faktorom, ktorý určuje jeho schopnosť rozhodovať nezávisle a nestranne.