Ústavné právo - strana 3

Úvod Predpokladom demokratického uplatňovania moci v modernej spoločnosti je informovanosť jednotlivých občanov o veciach verejného záujmu. Informovanosť jednotlivcov sa zabezpečuje dvoma spôsobmi. Osoby majú právo na sprostredkované informácie, ktoré im...

Autor rozhodnutia: Štátna rada ( Raad van State ) Dátum rozhodnutia: 30. august 2023 Značka konania: ECLI:NL:RVS:2023:3275 Právna oblasť - azylová politika - smernica 2011/95/EÚ - smernica 2013/32/EÚ -...

Preklad Príručky judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"), strany 57 - 64.

Predmetná štúdia pojednáva o možnostiach zavedenia povinného očkovania proti COVID-19. Aj keď táto povinnosť v slovenskom právnom poriadku nefiguruje, v budúcnosti ju nemožno vylúčiť. Okrem toho je diskusia zaujímavá aj z pohľadu komparatívneho ústavného práva, pretože viacero krajín povinnosť očkovania proti COVID-19 v čase vrcholiaceho boja proti pandémii zaviedlo. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli poukázať na možnosti a limity zavedenia tejto povinnosti a to prizmou legality a proporcionality, ktoré musí každá povinnosť splniť v zmysle ústavy. Štúdia analyzuje aj možnú náboženskú výnimku z povinného očkovania.

Komentár podáva prehľad rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkali preferenčných kvót kandidátov zastupujúcich národnostné menšiny v celkovom kontexte tzv. uzatváracej klauzuly (minimálny počet hlasov, ktoré musí kandidujúci subjekt vo voľbách získať). Priklonil sa v nich k názoru, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd nezaväzuje zmluvnú stranu k tomu, aby vo voľbách zabezpečila pozitívnu diskrimináciu menšín. Komentovaný prípad rieši otázku zodpovednosti štátu za porušenie pozitívnej diskriminácie menšín v prípade jej aplikácie v celoštátnych voľbách v Maďarsku.

  Úvod Je alebo nie je predseda vlády Slovenskej republiky členom vlády? Na prvé počutie sa táto otázka môže javiť zbytočná a možno až čudná. Ani autor tohto článku by...

Cieľom tohto príspevku je zamyslieť sa nad právnou úpravou výberových konaní na funkciu sudcu majúcou pôvod v novej vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 307/2022 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu, účinnej od 15. septembra 2022, z pohľadu jej kompatibility s právom Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ v oblasti ochrany osobných údajov, ako aj z pohľadu toho, či skvalitnila a zefektívnila výberové konania na funkciu sudcu.

V priebehu 20. storočia sa zásadným spôsobom zmenilo postavenie mužov a žien v organizácii rodinného života. Muž už prestáva byť výlučným živiteľom rodiny a žena zabezpečovateľkou chodu domácnosti.Na túto pôvodnú organizáciu života rodiny však reagovali štáty zavádzaním pozitívnej diskriminácie žien.Po zmene v organizácii života práve táto pozitívna diskriminácia žien stráca svoj zmysel a účel. Paradoxne však vyvoláva diskrimináciu mužov, na čo však legislatíva štátov nereaguje a preto sa množia rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré vyhovujú sťažnostiam mužov. Príspevok poskytuje na pôdoryse rozhodnutia Veľkej komory vo veci Beeler proti Švajčiarsku prehľad o vývoji judikatúry v tejto oblasti, v kontexte postupného odstraňovania diskriminácie mužov a zabezpečovania rodovej rovnosti pri zanikaní rodinných stereotypov.  

Aktuálnou otázkou súčasnosti je nesporne uplatňovanie zhromažďovacieho práva, ktoré je garantované tak na medzinárodnoprávnej úrovni, na úrovni práva EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Uplatňovanie zhromažďovacieho práva poskytuje jednotlivcom účinný prostriedok k vyjadrovaniu názorov na veci verejné a predstavuje jednu z hlavných foriem aktívnej účasti na verejnom živote. Z týchto dôvodov vystupuje do popredia otázka nielen garantovania tohto práva, ale aj vymedzenia podmienok na jeho obmedzenie. Referenčným rámcom na obmedzenie tohto práva je najmä rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva. Autori sa zamýšľajú najmä nad obmedzením tohto práva policajtom – príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky.

Štúdia pojednáva o teste proporcionality a o tom, ako je tento test používaný v rozhodovacej činnosti ústavného súdu. Štúdia má analytickú a deskriptívnu povahu, pričom je rozdelená do troch častí, ktoré mapujú jednotlivé subtesty s výnimkou testu primeranosti sensu stricto. Okrem teoretických základov jednotlivých subtestov dôraz kladie na prax, kde identifikuje jednotlivé klady a zápory používania testu zo strany ústavného súdu. Pri záporoch sa snaží poukázať aj na správny postup, ktorý mal ústavný súd v tej-ktorej veci uplatniť. Nakoniec možno skonštatovať, že test proporcionality nie je ústavným súdom používaný koherentným spôsobom.

Úvod* Ľudská spoločnosť funguje so združeniami rôzneho druhu od počiatkov. Je to tak v súčasnosti a nie je dôvod pochybovať, že to tak nebude tiež v budúcnosti. Reaguje na...

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") dnes jednomyseľne prijal poradné stanovisko ako odpoveď na žiadosť (č. P16-2021-002) Štátnej rady Francúzskej republiky.

Právoplatné odsúdenie za spáchanie trestného činu je spravidla jedným zo zákonom stanovených dôvodov, na základe ktorých zaniká verejnému funkcionárovi mandát, resp. končí vo funkcii. Na prvý pohľad jednoznačný dôvod však pri zohľadnení rôznych inštitútov trestného práva môže navodiť zákonom explicitne nepredvídané a neriešené situácie.V tomto smere je hlavným cieľom príspevku analyzovať súčasnú právnu úpravu a niekoľko prípadov z praxe. Možno aj preto, že k zániku mandátu verejných funkcionárov z dôvodu právoplatného odsúdenia za spáchanie trestného činu nedochádza tak často, má súčasná právna úprava určité nedostatky.Na tieto nedostatky chceme poukázať a navrhnúť vylepšenie právnej úpravy.

Súdne reformy v krajinách strednej a východnej Európy sa nestretávajú vždy s pochopením u sudcov. V prípade, že súdne reformy, proti ktorým verejne vystupujú sudcovia, sú v rozpore s právnym štátom, ako jednou z kľúčových hodnôt Európskej únie, sloboda prejavu sudcov nie je len ich právom, ale dokonca aj povinnosťou. Práve takýmto sudcom je určené posolstvo prípadu poľského sudcu Waldemara Żureka, ktorý sa stal symbolom boja za nezávislosť súdnictva v Poľsku. Jeho verejné vystúpenia vyvolali reakciu vládnej moci, ktorá sa ho rôznymi opatreniami v oblasti kontroly rýchlosti jeho rozhodovania, či v rámci vykazovania majetku snažila odradiť od verejnej kritiky zásahov do súdnictva.Napriek tomu, že tieto opatrenia nevyústili do disciplinárnej sankcie voči tomuto sudcovi, porušili právo na slobodu prejavu, pretože neboli nevyhnutné v demokratickej spoločnosti.

Tento príspevok vznikol v rámci projektu VEGA č. 2/0080/21 Vplyv "kopernikovských obratov" vo filozofii na zmeny právnych paradigiem. Text vychádza aj z prednášky pre študentov a študentky Trnavskej univerzity...

Evolučný smer vývoja rozhodovania ESĽP vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím rozširuje rozsah ochrany Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj na ľudské práva tzv. druhej generácie. Využíva pri tom stále viac Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý sa stáva preň „živým nástrojom medzinárodného práva“, čo v preklade do našej terminológie znamená, že tento dohovor zaraďuje ESĽP medzi pramene práva, ktoré priamo aplikuje vo svojich rozhodnutiach. Príkladom je aj rozhodnutie vo veci Arnar Helgi Lárusson, ktorý je predmetom tohoto komentára.

Autori v predkladanom príspevku analyzujú možnosť poberania odmeny poslancom mestského zastupiteľstva, ktorý súčasne vykonáva mandát (funkciu) v obchodnej spoločnosti s majetkovou účasťou totožného mesta (komunálna obchodná spoločnosť). V tomto zmysle sa zaoberajú právno-aplikačne nejednotnými prístupmi a snažia sa formulovať uspokojivé riešenie de lege lata aj de lege ferenda.

Úvod Identitu každej ústavy vo veľkej miere okrem histórie, politickej mentality a kultúry danej krajiny ovplyvňujú aj konkrétne historické okolnosti a politicko­ideologické motívy jej prijatia. Každý takýto dokument síce...

Legislatíva EÚ, ako aj viaceré odporúčania Rady Európy, podobne aj judikatúra ESĽP vysielajú štátom jednoznačný signál, že je pozitívnou povinnosťou štátu, aby nielenže nevytváral prekážky, ale zabezpečil administratívno-právne prostredie akceptácie zmeny pohlavia, pretože otázka rodovej identity je súčasťou osobnej identity a práva na súkromný život.Z tohto dôvodu sa autori zaoberajú aj neprijateľným podmieňovaním tejto zmeny na želané pohlavie, neodôvodnenými požiadavkami na sterilizáciu či kastráciu.

Úvod Narození dítěte je považováno za jednu z nejšťastnějších právních událostí v životě. Rodiče netrpělivě čekají na to, zda se jim narodí chlapec či dívka. Ne vždy je však...