Ústavné právo - strana 4

Po prehľade najdôležitejších rozhodnutí, ktoré doteraz Európsky súd pre ľudské práva vydal v súvislosti s rozhodovaním o obmedzeniach ľudských práv vykonaných na účel zabránenia šírenia pandémie COVID-19, príspevok rozoberá prípad, v ktoromtento súd preskúmal zásah do práva na zhromažďovanie. Pre ochranu práv na Slovensku, zasiahnutými opatreniami exekutívy, je najdôležitejším odkazom nevyhnutnosť vytvorenia účinného systému nezávislého súdneho prieskumu týchto opatrení z pohľadu  dodržiavania ochrany základných práv a slobôd aj v krízových situáciách. Pre ochranu demokracie má zasa význam tá časť rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá zdôraznila význam slobody pokojného zhromažďovania a poukázala na jeho porušenie v dôsledku dlhého trvania zákazu verejných podujatí a povahou a závažnosťou trestných sankcií hroziacich za porušenie tohoto zákazu.

Príspevok kriticky analyzuje nález III. ÚS 394/2020, ktorým ústavný súd nevyhovel sťažnosti kandidáta na funkciu viceguvernéra NBS.Konkrétne vytýka ústavnému súdu, že jasnú právnu normu zneistil nesprávne uplatnenou metódou výkladu a takto vyloženú právnu normu použil v neprospech sťažovateľa a jeho subjektívneho ústavného práva. Ústavný súd opomenul aplikovať výkladovú metódu in dubio pro libertate a nerešpektoval niektoré fundamenty právneho štátu vrátane svojej vlastnej judikatúry.

Stanovisko Poradnej rady európskych sudcov k slobode prejavu sudcu Poradná rada európskych sudcov (ďalej len "CCJE")  vypracovala pre Výbor ministrov Rady Európy stanovisko č. 3 (2002) o princípoch a pravidlách...

Zákon o ochrane pred odpočúvaním vytvára systém kontroly odpočúvania Národnou radou SR, jednak prerokovaním správ kontrolných výborov o používaní informačno-technických prostriedkov, ale aj Komisiou na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov, ktorú zriaďuje Národná rada SR. Autor predstavuje jednotlivé systémy kontroly a zamýšľa sa nad neefektívnosťou takejto kontroly aj z pohľadu ochrany ľudských práv.

Príspevok rozoberá viaceré kľúčové právne otázky zákonnosti a ústavnosti osobitného poplatku (G-komponent) zavedeného právnym predpisom v energetike, ktorého potenciál vyústil do stoviek súdnych sporov na súdoch všetkých stupňov naprieč Slovenskou republikou. Právne otázky sú prepojené nielen v rámci verejného a súkromného práva, ale sú spojené aj s aplikáciou práva Európskej únie. Príspevok sa zaoberá rôznym posúdením legislatívnych zásahov súdnou mocou v oblasti, ktorej oblasť podnikania aj v súčasnom období prechádza dereguláciou a decentralizáciou.

Sociálne siete sa stávajú nielen neodmysliteľnou súčasťou spoločenského života, ale aj platformou pre odbornú výmenu názorov.Sú voľne prístupné pre všetkých, čo však neznamená, že šírenie informácií na nich je pre všetkých rovnaké. Rovnako ako v reálnom svete sú nežiadúce informácie, ktoré by podkopávali autoritu súdnej moci, a to aj vtedy, keď sú šírené v sociálnej sieti uzatvorenej len pre právnikov. Limity disciplinárneho stíhania za šírenie informácií zo súdneho prostredia sudcami a medzi sudcov do určitej miery vymedzil ESĽP v komentovanom prípade Kozan.

1. Istota a právna istota ako esencia stability (ustálenosti) Potreba istoty má nepochybne biologický základ. Istota je absencia racionálnych pochybností, potreba hľadania pravidelnosti, predvídateľnosti, poriadku, systému v chaose. Istota...

Vyše štyristo sťažností tureckých sudcov a prokurátorov, ktorí namietali ich väznenie po neúspešnom pokuse o vojenský prevrat v roku 2016, je zaujímavé nielenz pohľadu konkrétnych reálií. Tu vystupuje do popredia najmä odôvodnenosť predlžovania výnimočného stavu a primeranosti krajných opatrení (väznenie) voči sudcoma prokurátorom. Dôležitý je aj „novátorský“ prístup Európskeho súdu pre ľudské práva pri využití formulácie „nie je potrebné skúmať“ namietané porušenia iných práv, keď o jednom z nich rozhodol, že bolo porušené.

Štúdia analyzuje kritérium legality a osobitne delegovanej legislatívy v normatívnej, aplikačnej i v komparatívnej rovine. Následne sa tieto poznatky konfrontujú s konkrétnou situáciou vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva a ich právneho základu, ktorý predstavuje zákon č. 355/2007 Z. z. Obsahom štúdie je aj časť venovaná súdnej kontrole týchto vyhlášok v konaní o ústavných sťažnostiach ako aj najnovších nálezov ústavného súdu.

V komentovaných rozhodnutiach Európsky súd pre ľudské práva aplikoval všeobecné východiská pre reštriktívny výklad možnosti orgánov verejno-politickej moci obmedziť slobodu prejavu sudcov, ktorí sa zapájajú do verejnej diskusie o reformách v súdnictve. Vybrané prípady poukazujú na to, že na jednej strane nemožno nedostatky v plnení sudcovských povinností, resp. povinností pri riadení súdov zakrývať zasahovaním do sudcovskej nezávislosti (prípad Donev) a na druhej strane zásahomdo slobody prejavu sudcu (o to viac ak ide o predsedníčku sudcovskej stavovskej organizácie) môže dokonca dôjsť až k svojvôli a zneužitiu práva orgánom verejno-politickej moci v zmysle čl. 18 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (prípad Miroslava Todorova).

Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) s názvom Sloboda prejavu má každý právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. Čl. 10 v ods. 2 Dohovoru spresňuje, že výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Tento článok sa venuje otázke povinnosti štátu a jeho súdov zabezpečiť implementáciu stanovísk výborov OSN, v ktorých tieto orgány označia porušenie záväzku vyplývajúceho z príslušnej medzinárodnej zmluvy. Hovorí tak o povahe týchto stanovísk, praxi a pozícii rôznych štátov, ako aj následne o možnostiach, akými by mohla implementácia týchto stanovísk byť zavedená. This article examines to what extent are the state and its courts obliged to implement views of the UN committees, in which these bodies find a breach of an obligation based on the relevant international treaty. Article further discusses the nature of these views, practice and positions of various states as well as includes an opinion on the possible ways in which implementation of these views could be instituted.

Príspevok je venovaný otázkam bioetických súvislostí vakcinácie, teda aké sú úvahy, ktoré vedú k dobrovoľnosti a ktoré právne a etické východiská ústia do možnosti zavedenia povinného očkovania. Problematika je skúmaná z hľadiska očkovania detí, ale aj v kontexte očkovacích látok dostupných proti Covid-19, a to aj na pozadí dostupnosti (z hľadiska výrobnej, finančnej, časovej, efektívnej) rôznych metód liečby a prevencie. Týka sa taktiež kauzálnych bioetických súvislostí, poradia očkovania a celkovej očkovacej stratégie. The paper is devoted to the issues of the bioethical context of vaccination, i.e., what are the considerations that lead to voluntariness and which legal and ethical starting points lead to the possibility of introducing compulsory vaccination. The issue focuses on the terms of vaccination of children but is also examined in the context of vaccines available against Covid-19, (in terms of production, finance, time, efficiency) of various methods of treatment and prevention. It also covers causal bioethics, vaccination order and overall vaccination strategy.

Príspevok sa venuje vymedzenej časti okruhu právnych otázok spojených s úpravou štátnej pomoci v práve Európskej únie (ďalej len „EÚ“), ktorou sa Všeobecný súd zaoberal v skrátenom súdnom konaní, týkajúcich sa interpretácie zlučiteľnosti individuálnej pomoci poskytnutej v rámci opatrení prijatých Európskou komisiou na prekonanie krízy vyvolanej pandémiou COVID-19. V článku autor analyzuje základný interpretačný problém riešený v dvoch rozhodnutiach rôznych komôr Všeobecného súdu, týkajúcich sa tej istej otázky, a to, či existuje povinnosť Európskej komisie vykonať vyváženie priaznivých účinkov pomoci, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov predpokladaných čl. 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) s jej nepriaznivými účinkami na podmienky obchodu a zachovania neskreslenej hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti autor analyzuje dve protichodné riešenia, ku ktorým dospeli v krátkom časovom odstupe dve odlišné komory Všeobecného súdu. Podstatná časť príspevku je venovaná sporu vo veci Ryanair proti Komisii, T-388/20, v ktorej bol vyhlásený rozsudok 14. apríla 2021 a ktorá bezprostredne súvisela s pomocou poskytnutou na prekonanie následkov pandémie COVID-19.

Úvod Weimarská ústava dodnes patrí k najspornejším ústavným dokumentom 20. storočia. Jej historicko-právne hodnotenie poznamenáva najmä fakt, že nedokázala zabrániť nástupu totalitného nacistického režimu. Časť viny za to niektorí...

Úvod Slávny rakúsky teoretik Hans Kelsen tvrdí, že spravodlivosť je iracionálny ideál, že ide o koncept, ktorý je odrazom našich subjektívnych túžob a preto je neprístupný objektívnemu ľudskému poznaniu....

Aplikácia trojstupňového testu zavedeného v prípade Guðmundura Andri Ástráðssona na voľbu a uvedenie do funkcie sudcov poľského ústavného súdu. Preukázanie ústavnoprávnej životnosti možnosti zásahu účastníkov súdneho procesu do kreácie sudcovských funkcií prostredníctvom čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalší krok pre aktívne zapojenie občianskej spoločnosti do ochrany právneho štátu nielen v Poľsku. Application of the ‘three-step test’ introduced in the Guðmundur Andri Ástráðsson case for the election and the appointment of the of judges of the Polish Constitutional Court.Demonstration of the constitutional viability for the participants of the court proceedings to intervene in the creation of judicial functions through Art. 6 par. 1 of the Convention for the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms. Another step towards the active involvement of civil society in the protection of the rule of law, not only in Poland.

Využívanie mediácie súdmi je najmä v poslednom období často diskutovanou otázkou. Mediátori považujú mediáciu za jeden z najefektívnejších nástrojov pre sudcov. Nielenže môže skrátiť dĺžku súdneho konania, ale dáva šancu na vyriešenie prípadu zmierom. Mediácia sa na Slovensku využíva najmä pri rodinnoprávnych prípadoch, predovšetkým pri sporoch rodičov o maloleté deti, či už v konaniach o rozvod, alebo o úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Vy­užívanie multidisciplinárneho prístupu, resp. interdisciplinárnej spolupráce súdu s jednotlivými subjektmi, ktoré sa podieľajú na riešení rodičovských konfliktov, je súčasťou národného projektu Procesno-organizačný audit Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a vybraných organizácií rezortu spravodlivosti a audit výkonu súdnej moci. V rámci tohto projektu od roku 2018 pilotné súdy spolupracujú aj s mediátormi ako subjektmi interdisciplinárnej spolupráce. Primárnym východiskom postupu súdov je motivácia rodičov, aby sa vzájomne zapojili do spoločnej spolupráce o rozhodovaní o svojich deťoch a aby prednostne došlo medzi rodičmi k uzatvoreniu dohody o výkone ich rodičovských práv a povinností aj v prípadoch, keď sa s riešením konfliktu obrátili obaja rodičia alebo len jeden z rodičov na súd.

 "Najhlbší argument pre demokraciu - viera v človeka, v jeho hodnotu, v jeho duchovnosť a v nesmrteľnú dušu; to je pravá, metafyzická rovnosť. Eticky je demokracia zdôvodňovaná ako politické...

GIBA, M.: Demisia vlády z dôvodu demisie jej predsedu. Právny obzor, 104, 2021, č. 4, s. 306 - 317. Resignation of the Government as a result of the resignation of the Prime Minister. In this article, the author analyzes the provision of Art. 116 par. 5 of the Constitution of the Slovak Republic. As a result of the resignation of the Prime Minister, this provision enshrines the resignation of the entire government, but does not specify exactly how these processes should take place. In recent times (2018, 2021), the constitutional practice has twice produced a situation where the government ceased to exist due to the resignation of the Prime Minister. In both cases, there have been steps on the part of the government that can be assessed as illogical and incorrect. The aim of the author is to subject this course of action to a critical analysis, taking into account the constitutional definition and functioning of resignation in the conditions of Slovakia. On this basis, the main goal of the author is to formulate how all procedures should be conducted in a constitutionally compliant manner in the event that the government is resigned due to the resignation of the Prime Minister.       Key words: resignation; government, prime minister, constitution