Ústavné právo - strana 6

Predmetný odborný príspevok sa zaoberá regionálnym prístupom k ochrane ľudských práv environmentálneho charakteru, ktorý sa stáva čoraz aktuálnejším v kontexte globálnych environmentálnych zmien a ich vplyvov na životné podmienky jednotlivcov a komunít. Cieľom je preskúmať právne rámce a politiky, ktoré podporujú ochranu životného prostredia ako neoddeliteľnú súčasť základných ľudských práv. Pozornosť sa zameriava na regionálne iniciatívy a spolupráce, ktoré sa snažia o integráciu environmentálnych otázok do ochrany ľudských práv. Výsledky súčasných vedeckých poznatkov naznačujú, že efektívna ochrana ľudských práv v oblasti životného prostredia si vyžaduje multidisciplinárny prístup a aktívne zapojenie medzinárodných organizácií.

Táto esej skúma úlohu inteligenčného kvocientu (IQ) a emocionálneho kvocientu (EQ) v rozhodovacom procese sudcov v kontexte ich nezávislosti a nestrannosti. V roku 1776, prijatím Constitution of Virginia, sa myšlienka deľby moci a nezávislého súdnictva po prvýkrát stala základným kameňom demokratických systémov. Táto esej analyzuje, ako inteligencia a emocionálne cítenie sudcov ovplyvňujú ich schopnosť plniť túto rolu. Inteligencia, definovaná ako schopnosť učiť sa, abstraktne myslieť a prispôsobiť sa neočakávaným situáciám, je nevyhnutná pre sudcov pri aplikácii práva, ktoré často obsahuje právne „medzery“ vyžadujúce kreatívne riešenia. Právnické vzdelanie a justičné skúšky sú prvými testami týchto schopností. Sudca musí byť schopný uvažovať mimo bežných rámcov, aby efektívne interpretoval zákon a zabezpečil spravodlivé riešenie sporov bez odopretia spravodlivosti. Avšak, samotná inteligencia nestačí na zabezpečenie nestranného a spravodlivého rozhodovania. Emocionálna inteligencia, a konkrétne empatia, umožňuje sudcom rozoznať a kontrolovať vlastné emócie, čo je kľúčové pri odolávaní vonkajším a vnútorným tlakom, vrátane korupcie a zaujatosti. Schopnosť vcítiť sa do situácie účastníkov sporov a pochopiť ich mentálny svet je nevyhnutná pre spravodlivé rozhodnutie. Tým sa sudcovia môžu vyhnúť rozhodovaniu podľa politických alebo iných vplyvov, ktoré by mohli narušiť dôveru v súdny systém. Esej ukazuje, že sudca musí disponovať vysokou racionálnou a emocionálnou inteligenciou na to, aby vykonával svoju funkciu efektívne a spravodlivo. Avšak, morálna úroveň sudcu je nakoniec kľúčovým faktorom, ktorý určuje jeho schopnosť rozhodovať nezávisle a nestranne.

Úvod V roku 2014 bol do slovenskej ústavy zavedený pojem predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Súdna rada Slovenskej republiky dostala za úlohu prijímať stanovisko, či kandidát alebo kandidátka na funkciu sudcu...

Úvod Výber konkrétneho volebného systému patrí k najdôležitejším politickým rozhodnutiam v reprezentatívnej demokracii. 1) Pri nezmenených preferenciách voličov totiž môžu rôzne volebné systémy produkovať rôzne volebné výsledky a v...

Úvod Ak boli nejaké slová, ktoré podľa mňa formovali ústavný vývoj Slovenskej republiky v roku 2023, osobitne, ale nielen, na jeseň pri menovaní vlády Slovenskej republiky (ďalej len "vláda"),...

Úvod Sudcovské rady nepatria v odbornej a vedeckej právnickej literatúre k podrobne spracovaným témam, okrem ojedinelých príkladov. Sudcovské rady sú pritom jediným, hoci osobitným, prejavom záujmovej samosprávy, ktorý má...

Úvod Právo na prístup verejnosti k informáciám je spolu so slobodou prejavu možné vnímať ako absolútny fundament základných ľudských práv a slobôd občanov. V podmienkach Slovenskej republiky je jeho...

Obmedzená skúsenosť s výkonom právomocí vlády Slovenskej republiky v režime čl. 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s faktickou dobou trvania takéhoto režimu vytvára situácie, na ktoré nemožno nachádzať ústavne jednoznačné odpovede a riešenia. Článok sa v tejto súvislosti zamýšľa nad možnosťami súdnej kontroly poverenej vlády bez dôvery a výkonu jej právomocí.  

Úvod   V úvode považujeme za potrebné priblížiť závery viažuce sa k problematike náhrady škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami, ktoré nepredstavujú nezákonné rozhodnutia podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú...

Tento článok je reakciou na článok Tomáša Ľalíka Svojvoľné odvolávanie členov súdnej rady: problémy a perspektívy riešenia. Plne uznávajúc dôležitosť otázky odvolávania členov Súdnej rady článok ponúka rozdielny uhol pohľadu na niektoré podstatné súvislosti tohto problému. Rovnako poukazuje aj na niektoré opomínané súvislosti, ktoré netreba pri tejto téme prehliadať. Článok tiež prináša aj širšie zamyslenie nad inštitútom odvolania z funkcie v slovenskom ústavnom systéme a na jeho prepojenie s inštitútom zániku funkcie ex lege.

Autori v článku analyzujú prelomové unesenie Ústavného súdu SR PL. ÚS 3/2024 z 28. februára 2024, ktorým tento súd prvýkrát pozastavil účinnosť neplatného právneho predpisu. Kriticky rozoberajú niektoré argumenty ústavného súdu a, naopak, poukazujú na argumenty, ktoré, podľa nich, súd dostatočne v odôvodnení nezohľadnil. Konkrétne ide o princíp spolupráce medzi ústavnými orgánmi, preventívny aspekt pri následnej kontrole ústavnosti a neplatný právny predpis ako predmet prieskumu ústavného súdu. V poslednej časti sa zamýšľajú nad možnosťou použitia § 70 zákona o ústavnom súde v konaní o súlade právnych predpisov. In the paper, the authors analyse the shift of the Slovak Constitutional Court in the decision PL. ÚS 3/2024 from February 28, 2024. In this decision for the first time the court suspended the effectiveness of an invalid legal regulation. The authors critically examine some of the arguments of the court and, on the contrary, point to arguments that the court did not sufficiently take into account in the reasoning. Specifically, the paper outlines the principle of cooperation between constitutional authorities, the preventive aspect in the ex post judicial review, and an invalid legal regulation as the subject of a review by the court.In the last part, the authors reflect on the possibility of applying the § 70 of the Act on the Constitutional Court in the proceeding.

Príspevok sa zaoberá ostatnou novelou Ústavy Slovenskej republiky, ktorá medzi ústavné práva zakotvila "právo na hotovosť". Poukazuje na právnu úpravu, ktorá túto oblasť upravovala pred prijatím novely Ústavy SR a čo sa zmenilo jej prijatím. Následne poukazuje na nedostatky samotného procesu prijímania a snaží sa o základný výklad nového ustanovenia Ústavy SR, ako aj jeho vzťah k ostatným relevantným právnym predpisom.

Úvod Predpokladom demokratického uplatňovania moci v modernej spoločnosti je informovanosť jednotlivých občanov o veciach verejného záujmu. Informovanosť jednotlivcov sa zabezpečuje dvoma spôsobmi. Osoby majú právo na sprostredkované informácie, ktoré im...

Expozícia Skôr narodení si veľmi dobre pamätáme časy, keď mnohým z nás vyhŕkli z očí slzy šťastia nad triumfami našich (v tom čase) československých športovkýň na olympijských hrách či...

Autor rozhodnutia: Štátna rada ( Raad van State ) Dátum rozhodnutia: 30. august 2023 Značka konania: ECLI:NL:RVS:2023:3275 Právna oblasť - azylová politika - smernica 2011/95/EÚ - smernica 2013/32/EÚ -...

Preklad Príručky judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"), strany 57 - 64.

Anotácia1) Príspevok sa venuje zmene Ústavy Slovenskej republiky z roku 2023, ktorá doplnila ústavné pravidlá pre prijatie rozhodnutia o skrátení prebiehajúceho volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. Príspevok poukazuje na doterajšiu ústavnú prax v Slovenskej republike a na referendum, ktoré sa v rovnakej veci konalo v roku 2023 a v ich súvislosti uvedenú ústavnú zmenu hodnotí. Annotation The contribution is devoted to the amendment of the Constitution of the Slovak Republic from 2023, which supplemented the constitutional rules for the adoption of a decision to shorten the current election period of the National Council of the Slovak Republic. The paper points out the current constitutional practice in the Slovak Republic and the referendum that was held on the same issue in 2023 and evaluates mentioned constitutional changes in their context.

Anotácia Napriek tomu, že ide o menej známe menšinové právo, právo na účinnú účasť hrá nezastupiteľnú rolu z pohľadu úspešného spolužitia menšín s väčšinovou spoločnosťou. Autor sa pomocou dokumentov Poradného výboru ako odborného orgánu Rady Európy v oblasti ochrany národnostných menšín pokúsi poskytnúť ucelený pohľad na to, aké konkrétne povinnosti prináša zmluvným štátom Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín v oblasti zabezpečenia účinnej participácie menšín na verejných záležitostiach. Annotation Despite the fact that it is a lesser-known minority right, the right to effective participation plays an irreplaceable role from the point of view of the successful coexistence of minorities with the majority society. Using the documents of the Advisory Committee as an expert body of the Council of Europe in the field of national minority protection, the author will try to provide a comprehensive view of what specific obligations the Framework Convention for the Protection of National Minorities brings to the contracting states in the area of ensuring effective participation of minorities in public affairs.

Anotácia Štúdia sa venuje krátkej, ale pomerne významnej epizóde vo vývoji ústavného práva na území Slovenskej republiky, konkrétne rozboru obnovy ústavného súdnictva v rámci Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Autor približuje okolnosti vzniku Ústavného súdu ČSFR, pričom poukazuje na úlohu, ktorú pri jeho vzniku zohral prezident ČSFR Václav Havel. Následne rozoberá právne základy, na ktorých bol Ústavný súd ČSFR vybudovaný, vrátane popisu jeho právomocí, ústavného postavenia sudcov, ako aj konkrétneho personálneho obsadenia súdu. Stručne rozoberá aj spôsoby rozhodovania Ústavného súdu ČSFR a predstavuje jeho najdôležitejšie rozhodnutia, konkrétne uznesenie týkajúce sa "vyšetrovacej komisie na vyšetrenie udalostí zo dňa 17.11.1989 v Prahe", nález k otázke totalitných ideológií ohrozujúcich demokratický poriadok štátu a nález k oprávnenosti lustrácií v demokratickom právnom štáte. Hoci praktické fungovanie Ústavného súdu ČSFR trvalo len 10 mesiacov (keďže súd zanikol so spoločným štátom Čechov a Slovákov 31. decembra 1992), viaceré jeho myšlienky resp. rozhodnutia si dodnes zachovali svoju vtedajšiu presvedčivosť a aktuálnosť. Annotation This article deals with a short but relatively significant episode in the development of constitutional law on the territory of the Slovak Republic through an analysis of the practical reintroduction of the constitutional judiciary within the Czech and Slovak Federal Republic (CSFR). In his contribution, the author details the circumstances of establishing the Constitutional Court of the CSFR, highlighting the role played by the President of the CSFR, Václav Havel, in its creation. He then analyses the legal foundations on which the Constitutional Court of the CSFR was built, including an overview of its powers, the constitutional status of its judges, and the specific staffing of the court. He also briefly discusses the methods of decision-making of the Constitutional Court of the CSFR and presents its most important decisions, namely the resolution on the "Commission of Inquiry to investigate the events of November 17, 1989 in Prague", the ruling on the question of totalitarian ideologies threatening the democratic order of the state, and the ruling on the legitimacy of lustrations in a democratic state governed by the rule of law. Although the practical functioning of the Constitutional Court of the CSFR did last only for ten months (as it ceased to exist together with the common state of Czechs and Slovaks on December 31, 1992), despite the passage of time, several of its ideas and decisions have retained their then persuasiveness and topicality to this day.

Anotácia Tento článok si kladie za cieľ bližšie skúmať nedostatok medzinárodnoprávnej ochrany klimatických migrantov. Článok rozlišuje medzi vnútorne vysídlenými ľuďmi a cezhraničnými migrantami a zdôrazňuje nevyhnutnosť dostupnej právnej ochrany pre obe kategórie. Pozornosť je taktiež venovaná posudzovaniu a zváženiu potenciálu či efektívnosti už existujúcich ľudskoprávnych dokumentov na vytvorenie základu krátkodobých a dlhodobých riešení, ktoré v súčasnosti absentujú. Annotation The aim of this paper is to explore the gap in the international legal protection for climate migrants, distinguishing between internally displaced persons and cross-border migrants. The paper emphasizes the necessity of providing legal protection for both categories and considers the potential and effectiveness of existing human rights documents as a basis for short-term and long-term solutions, which are currently lacking.