Súdny dvor EÚ - strana 2

V loňském roce* vzbudilo zaslouženou pozornost právnické komunity stanovisko generální advokáty Juliane Kokott ve věci týkající se odpovědnosti státu za škodu vzniklou v souvislosti s překročením limitů znečištění ovzduší...

Dátum podania návrhu: jún 2023 Právna oblasť - ochrana spotrebiteľov - aproximácia právnych predpisov Pôvod prejudiciálnych otázok: Krajský súd v Prešove Položené prejudiciálne otázky A. Uplatňujú sa článok 6...

Dátum podania návrhu: 13. jún 2023 Právna oblasť - životné prostredie - Medziinštitucionálne ustanovenia - akty inštitúcií Pôvod prejudiciálnych otázok: Najvyšší správny súd Slovenskej republiky Položené prejudiciálne otázky  ...

C-87/22 - TT Dátum podania návrhu: 9. február 2022 Dátum rozsudku: 13. júl 2023 Právna oblasť - právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností - nariadenie (ES) č. 2201/2003...

C-286/22 - KBC Verzekeringen Dátum podania návrhu: 28. apríl 2022 Dátum rozsudku: 12. október 2023 Právna oblasť - poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel - smernica 2009/103/ES...

C-598/21 - Všeobecná úverová banka Dátum podania návrhu: 28. september 2021 Dátum rozsudku: 9. november 2023 Právna oblasť - nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách - smernica 93/13/EHS - predčasná...

Dátum podania návrhu: 28. august 2023 Právna oblasť - základné práva - Charta základných práv - sociálna politika - doprava Pôvod prejudiciálnych otázok: Najvyšší správny súd Slovenskej republiky Položené...

Úvod Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že v súčasnosti je otázka právnej regulácie skutočného vlastníctva obchodných spoločností či v širšom zmysle právnických osôb, veľmi aktuálna a neustále naberá na...

Vzhľadom na to, že návrh na začatie prejudiciálneho konania môže byť zaslaný Súdnemu dvoru EÚ aj v skorom štádiu konania, musí byť vnútroštátnemu súdu dovolené, aby počas čakania na odpoveď Súdneho dvora EÚ na uvedený návrh pokračoval v tomto konaní vo vzťahu k procesným úkonom, ktoré považuje za nevyhnutné a ktoré nesúvisia s položenými prejudiciálnymi otázkami. Článok 23 Štatútu Súdneho dvora EÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, prerušil konanie vo veci samej iba vo vzťahu k aspektom tohto konania, na ktoré môže mať vplyv odpoveď Súdneho dvora na tento návrh.

  HODÁS, M.: Prejudiciálna otázka o výklade práva Európskej únie a právo na spravodlivý proces.∗ Právny obzor, 106, 2023, č. 4, s. 291 – 301. https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2023.4.02 Preliminary question on the interpretation of European Union law and the right to a fair trial. The polycentrism of the law-making has implications for court proceedings.The decision of the Court of Justice of the EU in preliminary proceedings ensures a uniform interpretation of European Union law. Failure to submit a question to the Court of Justice of the EU may lead to a violation of the right to a fair trial and right to the legal judge. Key words: preliminary proceeding, uniform interpretation of the EU law, fair trial, right to the lawful judge, judicial dialogue, polycentrism of the law-making  

Článok 42 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010,1 v spojení s čl. 197 ods. 1 písm. c) smernice 2006/112 v znení zmien, sa má vykladať v tom zmysle, že: v rámci trojstrannej transakcie nebol konečný nadobúdateľ platne označený za osobu povinnú platiť daň z pridanej hodnoty (DPH), ak faktúra vystavená sprostredkujúcim nadobúdateľom neobsahuje údaj „prenesenie daňovej povinnosti“ uvedený v čl. 226 bode 11a smernice 2006/112 v znení zmien. Článok 226 bod 11a smernice 2006/112, zmenenej smernicou 2010/45, sa má vykladať v tom zmysle, že: neuvedenie údaja „prenesenie daňovej povinnosti“ požadovaného podľa tohto ustanovenia na faktúre nemôže byť neskôr napravené doplnením údaja, že táto faktúra sa týka trojstrannej transakcie v rámci Spoločenstva a že daňová povinnosť bola prenesená na príjemcu dodania. Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 8. decembra 2022 vo veci C - 247/21, Luxury Trust Automobil GmbH proti Finanzamt Österreich2, ECLI:EU:C:2022:966

Predkladaný príspevok sústreďuje pozornosť na jednu z čiastkových zásad prezumpcie neviny v podobe nemo tenetur se ipsum accusare (zákaz donucovania k sebaobviňovaniu). V tejto súvislosti príspevok poukáže nielen na jej uplatňovanie aj mimo trestného konania, a to na podklade analýzy nedávneho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci DB proti Commissione Nazionale per le Società e la Borsa (Consob),2) ale aj na jej vplyv na súčasne platnú právnu úpravu vybraných ustanovení zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v právnej úprave Slovenskej republiky.

V tomto príspevku sa budeme zaoberať európskym vyšetrovacím príkazom z pohľadu jeho právnej úpravy Európskou úniou a jej premietnutím do slovenského právneho poriadku s ohľadom na možnosť podania opravného prostriedku proti úkonu, ktorý je predmetom európskeho vyšetrovacieho príkazu, ale aj na možnosť podania opravného prostriedku proti vydaniu európskeho vyšetrovacieho príkazu s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Budeme skúmať či slovenská právna úprava reflektuje na požiadavky zo strany Európskej únie, ktoré musí európsky vyšetrovací príkaz spĺňať, aby ho bolo možné vydať.

Prispôsobenie súdnej činnosti Súdneho dvora EÚ z dôvodu pandémie spojenej s koronavírusom Covid-19 Vzhľadom na súčasnú zdravotnú krízu bol Súdny dvor nútený dočasne prispôsobiť svoje pracovné postupy. Súdna činnosť naďalej...

Anotácia Európsky súdny dvor (ESD) vo svojom rozhodnutí zo dňa 4.7.2019 (vec C-377/17) o štruktúre poplatkov pre architektov a inžinierov (HOAI) v konaní o nesplnení povinnosti proti Európskej komisii proti Spolkovej republike Nemecko rozhodol Európsky súdny dvor (ESD) že nemecké nariadenia HOAI o minimálnej a maximálnej výške poplatkov pre projektantov porušujú ustanovenia smernice o službách (smernica 2006/123/ES). Nasledujúci článok preskúma, čo presne toto rozhodnutie znamená a aké účinky a požiadavky na reformu to spôsobuje. Annotation In its ruling of 4th July 2019 (Case C-377/17) on the Fee Structure for Architects and Engineers (HOAI) in the infringement proceedings of the EU Commission against the Federal Republic of Germany, the European Court of Justice (ECJ) ruled that the German regulations of the HOAI on minimum and maximum rates for planners' fees violate the provisions of the Services Directive (Directive 2006/123/EC). The following article will examine what exactly this ruling means and what effects and reform requirements it causes.

V ostatných rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ sa potvrdzuje úzke prepojenie medzi procesmi verejného obstarávania a ochranou hospodárskej súťaže. Článok1) v tejto súvislosti analyzuje aktuálne rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a zaoberá sa aj aktuálnou slovenskou právnou úpravou vo vzťahu k vyhodnocovaniu ponúk vo verejnom obstarávaní, predkladaných tzv. prepojenými uchádzačmi, t.j. uchádzačmi, ktorí sú vzájomne majetkovo a personálne prepojení a tvoria rovnakú ekonomickú jednotku. Článok je zameraný aj na predkladanie ponúk, ktoré nie sú samostatné ani nezávislé v dôsledku koluzívneho správania uchádzačov. Recent judgments of the Court of Justice of the European Union (CJEU) confirm the close link between public procurement procedure and the protection of competition. In this context, the article analyses the current judgments of CJEU and also deals with the current Slovak legislation in relation to the evaluation of tenders submitted by so-called linked tenderers, tenderers who are interconnected by property or personal or form the same economic unit. The article also focuses on the submission of tenders that are not independent as a result of the collusive behaviour of the tenderers.

Problém v súvislosti s tzv. intra-EÚ bilaterálnymi investičnými zmluvami (ďalej aj "BITs") vznikol, keď Európska komisia začala proti nim kampaň - tvrdiac, že nie sú v súlade s právom EÚ. Cieľom tohto článku je ponúknuť kritický pohľad na dlho očakávané a pomerne prekvapivé rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj "SDEÚ") v prípade Slovenská republika proti Achmea BV. Autor ponúka sumár hlavných záverov vyplývajúcich z rozhodnutia i následných početných diskusií na túto tému. Zároveň sa snaží načrtnúť možné východiská budúcnosti intra-EÚ investičnej arbitráže.