Veriteľ - strana 2

V článku sa zaoberáme prostriedkami ochrany veriteľa obchodnej spoločnosti, ktoré mu poskytuje zákonná úprava pri zakázanom vrátení vkladu a ich vzájomnou interakciou. Z pozície veriteľa obchodnej spoločnosti ide o zákonné ručenie štatutárneho orgánu, odporovateľnosť právneho úkonu a zodpovednosť štatutárneho orgánu za škodu, pričom zákonná úprava výslovne nerieši, v akom sú vzťahu. Pokúšame sa vymedziť situácie, kedy dochádza k ich prieniku a či je možné ich súčasné použitie. Zamýšľame sa tiež nad efektívnosťou jednotlivých prostriedkov ochrany veriteľa a snažíme sa poukázať na skutočnosti, ktoré môžu byť určujúce pri rozhodovaní veriteľa o tom, ktorý prostriedok svojej ochrany použije.

Páchanie úpadkových trestných činov býva v praxi pomerne bežné. Trestnému činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona bola venovaná pozornosť v časopise Zo súdnej praxe č. 2/20161), pričom najmä...

Prevzatie dlhu a pristúpenie k dlhu predstavujú právne inštitúty, ktorými dochádza k zmene v osobe dlžníka. Práve podrobnou analýzou týchto právnych prostriedkov sa zaoberá autor v tomto článku a poukazuje pri tom na príslušnú judikatúru, zahraničné právne úpravy, ako aj nedostatky platnej právnej úpravy.

Založiť prekážku veci rozsúdenej v prípade, keď sa skôr podanou žalobou dlžník domáha, aby mu bola uložená povinnosť, ktorú teda uznáva, sám však dobrovoľne neplní, vo vzťahu k žalobe, ktorou sa žalobca ako veriteľ domáha uloženia povinnosti žalovanému z dôvodu, že tento dobrovoľne neplní, by bolo odopretím práva veriteľovi domôcť sa svojho práva voči dlžníkovi na súde. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2015, sp. zn. 1 Obdo 36/2015)

  10/2016 Vznik škody § 100 Občianskeho zákonníka § 442 Občianskeho zákonníka Škoda vzniká dlžníkovi vtedy, keď svojmu veriteľovi dlžnú čiastku zaplatil; sama skutočnosť, že veriteľ má voči dlžníkovi nejakú...

Predkladaný príspevok sa venuje otázke určenia okamihu začiatku plynutia premlčacej doby v prípade, ak čas splnenia dlhu nie je medzi veriteľom a dlžníkom dohodnutý ani inak ustanovený, resp. určený. Zákonné znenie nie je v tomto smere dostačujúce, judikatúra ani právna veda v danej problematike taktiež nie sú jednotné. Príspevok ponúka analýzu viacerých právnych názorov vyskytujúcich sa v danej oblasti a upriamuje pozornosť na rôzne interpretačné metódy, ktoré možno v tomto smere využiť. Prostredníctvom prípadov z praxe sa autor snaží hľadať dobre argumentačne podložené stanovisko, ktoré bude zodpovedať spravodlivému riešeniu veci.