Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Rozhodovanie o náhrade trov konania pri procesnom spoločenstve

Sťažovateľka bola žalovaná v konaní o žalobe žalobcu voči sťažovateľke ako žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade o zaplatenie 168 717,81 EUR s príslušenstvom. Podaná žaloba bola žalobcom odôvodnená uzatvorenými zmluvami o pôžičke, na základe ktorých žalobca ako veriteľ poskytol sťažovateľke (ako dlžníkovi) pôžičky v celkovej výške 300 000 EURs9% ročným úrokom. S výnimkou poslednej zmluvy o pôžičke z 30. januára 2012 žalovaný v 2. rade uzatvoril so žalobcom vo vzťahu k týmto pôžičkám dohody o pristúpení k záväzku. Ku dňu podania žaloby bola žalobcovi uhradená časť pôžičiek vo výške 85 400 EUR a úroky z poskytnutých pôžičiek.

Žalovaný v 2. rade ako konateľ dlžníka (sťažovateľky) a pristupujúci dlžník podľa uzatvorených dohôd o pristúpení k záväzku uzatvoril dohody o uznaní dlhu podľa § 558 a nasl. Občianskeho zákonníka, v ktorých potvrdil dlh sťažovateľky a žalovaného v 2. rade (ako pristupujúceho dlžníka) voči žalobcovi.
Okresný súd Dolný Kubín (ďalej len "okresný súd")
rozsudkom č. k. 6C/56/2017 z 15. mája 2018
rozhodol tak, že zaviazal sťažovateľku a žalovaného v 2. rade na zaplatenie dlžných súm uvedených vo výroku I rozsudku a náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v tejto časti. A zároveň zaviazal sťažovateľku na úhradu dlžnej sumy uvedenej vo výroku III rozsudku a náhradu trov konania v tejto časti.
Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol
Krajský súd v Žiline
(ďalej len "krajský súd")
rozsudkom č. k. 9Co/239/2018 z25. októbra 2018
tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil. Žalovaný v 2. rade odvolanie nepodal. Krajský súd uviedol, že pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa v celom rozsahu stotožnil s podrobnými dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nebolo potrebné opakovať, keďže podľa krajského súdu ani zo strany sťažovateľky neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k trovám odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi a žalovanému v 2. rade priznal ako (podľa krajského súdu) úspešným účastníkom odvolacieho konania voči sťažovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, a to s odkazom na § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP.
Sťažovateľka podala proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP a podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Najvyšší súd o dovolaní sťažovateľky rozhodol napadnutým uznesením tak, že dovolanie odmietol a žalobcovi a žalovanému v 2. rade priznal voči sťažovateľke nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 26. januára 2023 vo veci rozhodol nálezom
III. ÚS 371/2022
takto:
1. Výrokom
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Cdo/132/2019 z 23. februára 2022
, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky priznal žalovanému v2. rade voči sťažovateľke nárok na náhradu trov dovolacieho konania,
bolo porušené
základné prá
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).