Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Zásada rovnakého zaobchádzania a poskytovanie bytovej náhrady (ZSP 1/2019)

§ 2, § 5 a § 9 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)
§ 711 ods. 1 písm. e), § 712 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka

Poskytnutie bytovej náhrady napriek jej dobrovoľnému prijatiu v osobitne situovanej lokalite určenej len pre jedno etnikum sa môže považovať za diskrimináciu z niektorého chráneného dôvodu, aj keď sa nájomca žalobou na súde nebráni neplatnosti výpovede z najmú bytu a nedomáha sa pridelenia zodpovedajúcej bytovej náhrady v centre mesta.

Aj keď podzákonný právny predpis vydaný ministerstvom upravujúci poskytovanie dotácií na výstavbu bytov pre neprispôsobivých občanov bol vydaný v súlade so zákonom a je navonok neutrálny, nemožno vylúčiť, že jeho aplikácia v konkrétnom prípade môže založiť porušenie zásady rovnakého zaobchádzania (diskrimináciu).

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 18/2015.

 

Skutkový stav:
Okresný súd (ďalej "súd prvej inštancie") v poradí druhým rozsudkom určil, že žalovaní v prvom a druhom rade porušili zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalobcom v prvom až ôsmom rade.
Súd dospel k záveru o porušení § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej "antidiskriminačný zákon"), keď žalovaný v prvom rade ako prenajímateľ bytov vysťahoval žalobcov z centrálnej časti mesta do bytov nižšieho štandardu nachádzajúcich sa mimo zástavbu mesta výlučne na základe kritéria ich rómskeho pôvodu a žalovaný v druhom rade neskúmal dôsledne zámer výstavby bytov v tejto oblasti a poskytnutím dotácie porušil záväzok štátu prijímať opatrenia na ochranu pred diskrimináciou. Žalovaný v prvom rade nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností, že k diskriminácii nedošlo, keď zo zápisníc mestskej rady vyplýva, že v oblasti T. išlo o výstavbu rómskych bytov. Rekonštrukciu nehnuteľností v centre mesta, v ktorých mali pôvodne žalobcovia nájomné byty, nepovažoval súd za objektívne a rozumné zdôvodnenie konania žalovaného v prvom rade voči žalobcom aj z dôvodu, že v čase dania výpovede nebolo vydané stavebné povolenie na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktoré je podmienkou vypovedania nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. e) Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"). Byty, ktoré žalovaný v prvom rade poskytol žalobcom nezodpovedali kritériám náhradného bytu, išlo o byty nižšieho štandardu postavené za pomoci dotácie štátu pre neplatičov a neprispôsobivých občanov, žalobcovia v treťom a štvrtom rade dostali byt aj napriek tomu, že v zmysle dohody neodpracovali potrebný podiel na byte, z čoho možno vyvodiť, že žalovaný v prvom rade mal záujem na presťahovaní žalobcov do lokality T. Byty, do ktorých boli žalobcovia presťahovaní, neboli spôsobilé na okamžité užívanie a vyžadovali si ďalšie investície zo strany žalobcov. Žalovaný v prvom rade sa bránil tým, že mesto nemalo iné náhradné byty mimo lokalitu T., v konaní ale bolo zistené, že nájomcom, ktorí sa súdnou cestou bránili proti vysťahovaniu, poskytol byty v meste. Náhradné byty v oblasti T. boli vystavané mimo súčasnej zástavby mesta, hoci z predložených dôkazov vyplynulo, že boli vypracované štúdie poukazujúce aj na iné vhodnejšie lokality pre výstavbu bytov, vyhodnotenie lokality T. nebolo predložené. Do lokality T. boli vysťahovaní iba občania rómskeho pôvodu.
Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania preukazuje aj skutočnosť, že hoci v nehnuteľnosti so žalobcami žila aj neprispôsobivá občianka nerómskeho pôvodu, táto nebola vysťahovaná do lokality T. Aj keď sa žalovaný v prvom rade bránil tým, že byty v tejto oblasti neboli prideľované jednotlivcom, žalobcovia tvrdili, že byty v oblasti T. sú prideľované aj jednotlivcom, žalovaný v prvom rade toto tvrdenie žalobcov ničím nevyvrátil. Nepriamu diskrimináciu súd videl v tom, že hoci žalovaný v prvom rade tvrdil, že išlo o byty pre neplatičov alebo neprispôsobivých občanov a takto svoje konanie zakrýval navonok neutrálnym predpisom, z vyjadrení zástupcov žalovaného v prvom rade bolo zrejmé, že vedel o tom, že väčšina takýchto obyvateľov je rómskeho pôvodu. Žalovaný v prvom rade nepreukázal ani to, že petície majoritného obyvateľstva proti výstavbe bytov v inej lokalite ako T., mali vplyv na zmenu rozhodnutia mesta s výstavbou bytov. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného v druhom rade aj z jeho strany došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania tým, že neskúmal dôsledne zámer mesta a jeho dôsledky a nepreukázal, že nemal vedomosť o tom, že išlo o výstavbu bytov pre rómske obyvateľstvo. Vzhľadom na to, že konaním žalovaných došlo k zásahu do ľudskej dôstojnosti žalobcov značným spôsobom v dôsledku ich segregácie a porušenia práva na súkromie a bývanie výlučne z dôvodu ich príslušnosti k rómskej národnostnej menšine, priznal súd žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Argument žalovaného v prvom rade, že žalobcovia v treťom a štvrtom rade požiadali o odkúpenie nehnuteľnosti v lokalite T., považoval za irelevantný, pretože ide už o úplne inú situáciu pre odstup času od vysťahovania žalobcov a dobu, v ktorej v danej oblasti žijú.
Žalovaní v prvom a druhom rade podali proti tomuto rozsudku odvolanie.
Krajský súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti tak, že žalobu zamietol (§ 220 OSP).
Po zopakovaní dokazovania a vypočutí žalobcov dospel k záveru, že skutkové okolnosti tvrdené žalobcami v odvolacom konaní nekorešpondujú s odborným výkladom ich právnej zástupkyne a okolnosť, že náhradné byty nespĺňali po nasťahovaní sa žalobcov do nich ich predstavy, nenapĺňa znaky porušenia zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle § 2 a § 2a ods. 1, 2, 3 antidiskriminačného zákona z dôvodu národnostného a etnického pôvodu. Žalovaný v prvom rade splnil všetky podmienky pre poskytnutie dotácie v zmysle výnosu MVaRR SR z 23. decembra 2004 č. V-1/2004 a žalovaný v druhom rade po splnení podmienok k žiadosti mu dotáciu poskytol, v ničom teda neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania. Žalobcovia dobrovoľne podpísali nájomné zmluvy na nové byty nižšieho štandardu, pričom výpoveď z nájmu pôvodných bytov, ako ani neprimeranosť bytovej náhrady na súde nenapadli. Mal za to, že pridelenie bytu žalobcom v lokalite T. bolo súladné s § 712 a nasl. OZ a z tohto dôvodu nedošlo žiadnym spôsobom k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Pokiaľ žalovaný v druhom rade poskytol žalovanému v prvom rade dotáciu na výstavbu nájomných bytov nielen pre žalobcov, ale aj ostatných vysťahovaných občanov rómskeho pôvodu do lokality T., na základe riadnej žiadosti o poskytnutie dotácie, neporušil vo vzťahu k žalobcom zásadu rovnakého zaobchádzania v súvislosti s poskytnutím bývania. Z týchto dôvodov nebol ani dôvod pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch tak, ako to predpokladá ustanovenie § 9 ods. 3 antidiskriminačného zákona.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).