V nedávnom prípade žiadosti o medzinárodnú ochranu na Slovensku sa občan tretej krajiny odvolával na svoju sexuálnu orientáciu ako hlavný dôvod pre udelenie azylu.
Žiadateľ argumentoval tým, že vo svojej domovskej krajine čelil diskriminácii a nepriateľskému prostrediu voči LGBTQI+ osobám. Podľa jeho slov vládne v jeho krajine pravoslávny fundamentalizmus, ktorý netoleruje menšiny, vrátane homosexuálov, ku ktorým patrí aj sám žiadateľ.
Ministerstvo vnútra SR, konkrétne Migračný úrad, však žiadosť o azyl zamietlo, čo neskôr potvrdil aj Správny súd v Bratislave (sp. zn. 17 Saz 9/2024). Rozhodnutie súdu bolo založené na nedostatočnom splnení kritérií pre udelenie medzinárodnej ochrany, ako ich definuje zákon o azyle.
Argumenty kasačnej sťažnosti
V reakcii na zamietnutie žiadosti podal žiadateľ kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd SR. V nej namietal, že súd nesprávne vyhodnotil podmienku prenasledovania z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine. Žiadateľ tvrdil, že v jeho krajine bol diskriminovaný kvôli svojej sexuálnej orientácii, a že táto diskriminácia dosahovala úroveň prenasledovania.
Najvyšší správny súd SR sa však vo svojom rozhodnutí zameral na presné vymedzenie zákonných podmienok pre udelenie azylu. Podľa súdu je azyl možné poskytnúť len v prípadoch, keď žiadateľ preukáže odôvodnený strach z prenasledovania z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine, čo musí byť podložené buď osobnou skúsenosťou, alebo preukázaným prenasledovaním tejto skupiny v krajine pôvodu.
Posúdenie prenasledovania
Hoci súd uznal, že homosexuálne osoby môžu byť považované za sociálnu skupinu, zdôraznil, že samotná príslušnosť k tejto skupine nestačí na udelenie azylu. Žiadateľ musí preukázať, že čelí reálnemu prenasledovaniu zo strany štátu alebo iných aktérov, a že štát nie je schopný alebo ochotný poskytnúť ochranu pred týmto prenasledovaním. V tomto prípade nebolo preukázané, že by žiadateľ čelil verejnému násiliu alebo že by homosexualita bola v jeho krajine trestná.
Žiadateľ opisoval osobné nepríjemnosti, ako sú chladné správanie a odmietanie zo strany kolegov, avšak tieto incidenty súd nepovažoval za dostatočne závažné na to, aby dosahovali úroveň prenasledovania. Súd tiež zohľadnil snahy krajiny pôvodu žiadateľa o zlepšenie integračných opatrení a ochranu práv menšín, čo podľa neho zmierňuje obavy zo systémového prenasledovania LGBTQI+ osôb.
Záver
Najvyšší správny súd SR vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Sak 4/2022 napokon 31. júla 2024 jednomyseľne rozhodol, že žiadateľ nesplnil podmienky na udelenie azylu, keďže nepreukázal, že by bol v krajine pôvodu prenasledovaný z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine homosexuálov. Tento prípad poukazuje na prísne kritériá, ktoré musia byť splnené pre udelenie medzinárodnej ochrany na Slovensku, a zároveň otvára diskusiu o ochrane práv LGBTQI+ osôb v azylovom konaní.