Súdnictvo

ÚVOD Malta je rozlohou aj počtom obyvateľov najmenší členský štát Európskej únie. Formovanie jej právneho systému a súdnictva výrazne ovplyvnili najmä niektoré etapy z jej bohatej a zaujímavej histórie....

Príspevok sa venuje aktuálnej a dynamicky sa rozvíjajúcej téme vplyvu umelej inteligencie (ďalej aj ako "AI") na súdne konanie, pričom sa zameriava predovšetkým na otázku, či a za akých podmienok môže byť odpoveď vytvorená generatívnou umelou inteligenciou - ako sú napríklad nástroje ChatGPT, Gemini či Grok 3 - považovaná za relevantný dôkazný prostriedok v rámci súdneho konania v podmienkach Slovenskej republiky aj Českej republiky. Osobitnú pozornosť venuje i existujúcej rozhodovacej praxi slovenských a českých súdov, pričom poukazuje na konkrétne prípady, v ktorých sa súdy vyjadrovali k použitiu výstupov AI ako k dôkazu, či už priamo alebo nepriamo.

Belgické kráľovstvo (ďalej len ako "Belgicko") prijalo svoju prvú ústavu už v roku 1831. Jeho právny systém vychádza zo znenia francúzskeho občianskeho zákonníka (Code civil), ktorý sa zvykne nazývať aj Napoleonov zákonník. Toto právo je kodifikované a jeho piatimi základnými kódexami sú: - Code civil (Občiansky zákonník), - Code de commerce (Obchodný zákonník), - Code penal (Trestný zákonník), - Code d'instruction criminelle (Trestný poriadok) a - Code judiciaire (Súdny poriadok).

Estónsko je súčasťou európskeho kontinentálneho právneho systému.1) Je to suverénna a nezávislá demokratická republika, v ktorej najvyššia moc štátu je zverená ľuďom. Ide o politicky unitárny štát, v ktorom administratívne rozdelenie jeho územia ustanovuje zákon.2) Prameňmi práva sú ústava, právo Európskej únie, zákony, medzinárodné zmluvy a nariadenia parlamentu (Riigikogu). Spravodlivosť v Estónsku vykonávajú výlučne súdy, a to nezávisle a v súlade s ústavou a zákonmi.

Základy štruktúry a organizácie švédskeho súdnictva sú upravené v ústave, ktorú v Švédskom kráľovstve tvoria štyri ústavné zákony: 1) - zákon o forme vlády (ombeslutad ny regeringsform), - zákon o nástupníctve, - zákon o slobode tlače a - ústavný zákon o slobode prejavu. Súdny systém Švédskeho kráľovstva je tvorený dvomi hlavnými paralelnými časťami, a to sústavou všeobecných súdov (allmänna domstolar), ktoré riešia najmä civilné a trestné veci a sústavou všeobecných správnych súdov (allmänna förvaltnings-domstolar), ktoré riešia spory medzi súkromnými osobami a orgánmi verejnej moci. Každá z týchto súdnych sústav má tri inštancie. V špecifických, zákonmi stanovených prípadoch majú právomoc prejednávať a rozhodovať spory špecializované súdy a tribunály. V Švédskom kráľovstve nie je zriadený ústavný súd. Podľa zákona o forme vlády v prípade, ak súd zistí, že ustanovenie právneho predpisu je v rozpore s ústavou alebo právnym predpisom vyššej právnej sily, toto ustanovenie sa nepoužije. Rovnako sa postupuje v prípade, ak pri prijímaní ustanovenia v podstatnom ohľade nebol rešpektovaný zákonný postup. Pri takomto posudzovaní súladu právnych predpisov však musí byť braný osobitný zreteľ na skutočnosť, že švédsky parlament (Riksdag) je najvyšším zástupcom ľudu a ústavné zákony majú prednosť pred inými právnymi predpismi. 2)

Rakúsko ako spolková republika zaraďuje súdnictvo výlučne pod spolkovú právomoc. Jednotlivé spolkové krajiny si preto nemôžu zriaďovať samostatné súdy. Súdny systém je oddelený od správneho súdnictva a správne súdy nepatria do pôsobnosti ministerstva spravodlivosti. Právomoc všeobecných súdov je daná v občianskych, obchodných, pracovných, sociálnych a trestných veciach, pričom niektoré oblasti súdnictva spravujú nezávislé tribunály (weisungsfreie richterliche Senate), ktoré podliehajú osobitným pravidlám.

Táto esej skúma úlohu inteligenčného kvocientu (IQ) a emocionálneho kvocientu (EQ) v rozhodovacom procese sudcov v kontexte ich nezávislosti a nestrannosti. V roku 1776, prijatím Constitution of Virginia, sa myšlienka deľby moci a nezávislého súdnictva po prvýkrát stala základným kameňom demokratických systémov. Táto esej analyzuje, ako inteligencia a emocionálne cítenie sudcov ovplyvňujú ich schopnosť plniť túto rolu. Inteligencia, definovaná ako schopnosť učiť sa, abstraktne myslieť a prispôsobiť sa neočakávaným situáciám, je nevyhnutná pre sudcov pri aplikácii práva, ktoré často obsahuje právne „medzery“ vyžadujúce kreatívne riešenia. Právnické vzdelanie a justičné skúšky sú prvými testami týchto schopností. Sudca musí byť schopný uvažovať mimo bežných rámcov, aby efektívne interpretoval zákon a zabezpečil spravodlivé riešenie sporov bez odopretia spravodlivosti. Avšak, samotná inteligencia nestačí na zabezpečenie nestranného a spravodlivého rozhodovania. Emocionálna inteligencia, a konkrétne empatia, umožňuje sudcom rozoznať a kontrolovať vlastné emócie, čo je kľúčové pri odolávaní vonkajším a vnútorným tlakom, vrátane korupcie a zaujatosti. Schopnosť vcítiť sa do situácie účastníkov sporov a pochopiť ich mentálny svet je nevyhnutná pre spravodlivé rozhodnutie. Tým sa sudcovia môžu vyhnúť rozhodovaniu podľa politických alebo iných vplyvov, ktoré by mohli narušiť dôveru v súdny systém. Esej ukazuje, že sudca musí disponovať vysokou racionálnou a emocionálnou inteligenciou na to, aby vykonával svoju funkciu efektívne a spravodlivo. Avšak, morálna úroveň sudcu je nakoniec kľúčovým faktorom, ktorý určuje jeho schopnosť rozhodovať nezávisle a nestranne.

Úvod V roku 2014 bol do slovenskej ústavy zavedený pojem predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Súdna rada Slovenskej republiky dostala za úlohu prijímať stanovisko, či kandidát alebo kandidátka na funkciu sudcu...

Úvod Sudcovské rady nepatria v odbornej a vedeckej právnickej literatúre k podrobne spracovaným témam, okrem ojedinelých príkladov. Sudcovské rady sú pritom jediným, hoci osobitným, prejavom záujmovej samosprávy, ktorý má...

Tento článok je reakciou na článok Tomáša Ľalíka Svojvoľné odvolávanie členov súdnej rady: problémy a perspektívy riešenia. Plne uznávajúc dôležitosť otázky odvolávania členov Súdnej rady článok ponúka rozdielny uhol pohľadu na niektoré podstatné súvislosti tohto problému. Rovnako poukazuje aj na niektoré opomínané súvislosti, ktoré netreba pri tejto téme prehliadať. Článok tiež prináša aj širšie zamyslenie nad inštitútom odvolania z funkcie v slovenskom ústavnom systéme a na jeho prepojenie s inštitútom zániku funkcie ex lege.

Anotácia Štúdia sa venuje krátkej, ale pomerne významnej epizóde vo vývoji ústavného práva na území Slovenskej republiky, konkrétne rozboru obnovy ústavného súdnictva v rámci Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Autor približuje okolnosti vzniku Ústavného súdu ČSFR, pričom poukazuje na úlohu, ktorú pri jeho vzniku zohral prezident ČSFR Václav Havel. Následne rozoberá právne základy, na ktorých bol Ústavný súd ČSFR vybudovaný, vrátane popisu jeho právomocí, ústavného postavenia sudcov, ako aj konkrétneho personálneho obsadenia súdu. Stručne rozoberá aj spôsoby rozhodovania Ústavného súdu ČSFR a predstavuje jeho najdôležitejšie rozhodnutia, konkrétne uznesenie týkajúce sa "vyšetrovacej komisie na vyšetrenie udalostí zo dňa 17.11.1989 v Prahe", nález k otázke totalitných ideológií ohrozujúcich demokratický poriadok štátu a nález k oprávnenosti lustrácií v demokratickom právnom štáte. Hoci praktické fungovanie Ústavného súdu ČSFR trvalo len 10 mesiacov (keďže súd zanikol so spoločným štátom Čechov a Slovákov 31. decembra 1992), viaceré jeho myšlienky resp. rozhodnutia si dodnes zachovali svoju vtedajšiu presvedčivosť a aktuálnosť. Annotation This article deals with a short but relatively significant episode in the development of constitutional law on the territory of the Slovak Republic through an analysis of the practical reintroduction of the constitutional judiciary within the Czech and Slovak Federal Republic (CSFR). In his contribution, the author details the circumstances of establishing the Constitutional Court of the CSFR, highlighting the role played by the President of the CSFR, Václav Havel, in its creation. He then analyses the legal foundations on which the Constitutional Court of the CSFR was built, including an overview of its powers, the constitutional status of its judges, and the specific staffing of the court. He also briefly discusses the methods of decision-making of the Constitutional Court of the CSFR and presents its most important decisions, namely the resolution on the "Commission of Inquiry to investigate the events of November 17, 1989 in Prague", the ruling on the question of totalitarian ideologies threatening the democratic order of the state, and the ruling on the legitimacy of lustrations in a democratic state governed by the rule of law. Although the practical functioning of the Constitutional Court of the CSFR did last only for ten months (as it ceased to exist together with the common state of Czechs and Slovaks on December 31, 1992), despite the passage of time, several of its ideas and decisions have retained their then persuasiveness and topicality to this day.

Cieľom tohto príspevku je zamyslieť sa nad právnou úpravou výberových konaní na funkciu sudcu majúcou pôvod v novej vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 307/2022 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu, účinnej od 15. septembra 2022, z pohľadu jej kompatibility s právom Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ v oblasti ochrany osobných údajov, ako aj z pohľadu toho, či skvalitnila a zefektívnila výberové konania na funkciu sudcu.

  Anotácia Témou odborného článku je problematika alternatívnych spôsobov riešení sporov s osobitným zreteľom na mediáciu a rozhodcovské konanie, so zameraním na ich výhody a nevýhody na základe rozboru charakteristiky jednotlivých metód riešenia sporov v slovenskom právnom prostredí, ale aj českom právnom prostredí. Anotation The topic of the article is the issue of alternative methods of dispute resolution, with particular reference to mediation and arbitration, focusing on their advantages and disadvantages, based on the analysis of the characteristics of individual methods of dispute resolution in the Slovak legal environment but also in the Czech legal environment.

Súdne reformy v krajinách strednej a východnej Európy sa nestretávajú vždy s pochopením u sudcov. V prípade, že súdne reformy, proti ktorým verejne vystupujú sudcovia, sú v rozpore s právnym štátom, ako jednou z kľúčových hodnôt Európskej únie, sloboda prejavu sudcov nie je len ich právom, ale dokonca aj povinnosťou. Práve takýmto sudcom je určené posolstvo prípadu poľského sudcu Waldemara Żureka, ktorý sa stal symbolom boja za nezávislosť súdnictva v Poľsku. Jeho verejné vystúpenia vyvolali reakciu vládnej moci, ktorá sa ho rôznymi opatreniami v oblasti kontroly rýchlosti jeho rozhodovania, či v rámci vykazovania majetku snažila odradiť od verejnej kritiky zásahov do súdnictva.Napriek tomu, že tieto opatrenia nevyústili do disciplinárnej sankcie voči tomuto sudcovi, porušili právo na slobodu prejavu, pretože neboli nevyhnutné v demokratickej spoločnosti.

Anotácia Príspevok sa zaoberá najmä otázkou, či by mali inštitúcie, ktoré aplikujú právo (najmä súdy), nejakým spôsobom zohľadňovať aj kultúrne pozadie osôb, ktorých sa dotknutá právna úprava týka. Autor svoju analýzu danej problematiky začína vyjasnením pojmov kultúry a kultúrneho konfliktu, ktorých pochopenie reprezentuje rámec toho, ako a prečo niektoré osoby konajú odlišne od toho, čo od nich konkrétna spoločnosť (resp. spoločenská väčšina) očakáva. Po predstavení výsledkov časti doterajšieho vedeckého výskumu sa štúdia zameriava na analýzu troch konkrétnych súdnych prípadov v rámci amerického právneho priestoru, v ktorých súdy prihliadli na argumentáciu sporových strán kultúrnymi rozdielmi. Štúdia ďalej rozoberá aj judikatúru nemeckých súdov k otázke kultúrnych rozdielov v súvislosti s tzv. vraždami zo cti. To poskytuje v závere autorovi možnosť analyzovať otázku, či je pri danej problematike správnym riešením prístup postavený na dominancii majoritnej kultúry. Annotation The paper deals in particular with the question whether institutions (especially the courts) should take into account differences in cultural backgrounds of persons in their legal situations. The author begins his analysis of the issue by clarifying the concepts of culture and cultural conflict, the understanding of which represents the framework of how and why some people act differently from what a particular society (or social majority) expects from them. After presenting of some scholarly works, the study focuses on the analysis of three specific court cases within the American legal system, in which the courts admitted cultural evidence / cultural defense in the courtroom. The study also analyzes the question of admissibility of cultural evidence in German courts in particular with a special focus on the phenomena of so-called honor killings. In the end, this provides the author with the opportunity to consider the approach based on dominance of the majority culture as a possible solution concerning this partial question.

Stanovisko Poradnej rady európskych sudcov k slobode prejavu sudcu Poradná rada európskych sudcov (ďalej len "CCJE")  vypracovala pre Výbor ministrov Rady Európy stanovisko č. 3 (2002) o princípoch a pravidlách...

Sociálne siete sa stávajú nielen neodmysliteľnou súčasťou spoločenského života, ale aj platformou pre odbornú výmenu názorov.Sú voľne prístupné pre všetkých, čo však neznamená, že šírenie informácií na nich je pre všetkých rovnaké. Rovnako ako v reálnom svete sú nežiadúce informácie, ktoré by podkopávali autoritu súdnej moci, a to aj vtedy, keď sú šírené v sociálnej sieti uzatvorenej len pre právnikov. Limity disciplinárneho stíhania za šírenie informácií zo súdneho prostredia sudcami a medzi sudcov do určitej miery vymedzil ESĽP v komentovanom prípade Kozan.

1. Istota a právna istota ako esencia stability (ustálenosti) Potreba istoty má nepochybne biologický základ. Istota je absencia racionálnych pochybností, potreba hľadania pravidelnosti, predvídateľnosti, poriadku, systému v chaose. Istota...

Vyše štyristo sťažností tureckých sudcov a prokurátorov, ktorí namietali ich väznenie po neúspešnom pokuse o vojenský prevrat v roku 2016, je zaujímavé nielenz pohľadu konkrétnych reálií. Tu vystupuje do popredia najmä odôvodnenosť predlžovania výnimočného stavu a primeranosti krajných opatrení (väznenie) voči sudcoma prokurátorom. Dôležitý je aj „novátorský“ prístup Európskeho súdu pre ľudské práva pri využití formulácie „nie je potrebné skúmať“ namietané porušenia iných práv, keď o jednom z nich rozhodol, že bolo porušené.

V komentovaných rozhodnutiach Európsky súd pre ľudské práva aplikoval všeobecné východiská pre reštriktívny výklad možnosti orgánov verejno-politickej moci obmedziť slobodu prejavu sudcov, ktorí sa zapájajú do verejnej diskusie o reformách v súdnictve. Vybrané prípady poukazujú na to, že na jednej strane nemožno nedostatky v plnení sudcovských povinností, resp. povinností pri riadení súdov zakrývať zasahovaním do sudcovskej nezávislosti (prípad Donev) a na druhej strane zásahomdo slobody prejavu sudcu (o to viac ak ide o predsedníčku sudcovskej stavovskej organizácie) môže dokonca dôjsť až k svojvôli a zneužitiu práva orgánom verejno-politickej moci v zmysle čl. 18 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (prípad Miroslava Todorova).