Medzinárodné právo

V predchádzajúcom vydaní časopisu Súkromné právo sme otvorili sériu na seba nadväzujúcich článkov, ktoré sa zaoberajú riešeniami základných otázok medzinárodného práva súkromného a procesného pri súkromnoprávnych vzťahoch s cudzím prvkom, ktorý sa viaže na Ukrajinu. Prvý zo série článkov poskytol základný prierez prameňmi právnej úpravy, ktoré odpovede na tieto otázky ponúkajú, a vysporiadal sa so vzájomnými vzťahmi medzi týmito predpismi.

Článok sa zaoberá oblasťou diplomacie, ktorá sa zdá byť jednou z najkontroverznejších, a to výsadami a imunitami, ako aj otázkou ich možného zneužívania. Cieľom je kriticky zhodnotiť problematiku diplomatických výsad a imunít, poukázať na ich možné zneužívanie a prostredníctvom prípadov z praxe analyzovať, do akej miery sú výsady a imunity zneužívané, a tiež aké mechanizmy sa na obmedzenie zneužívania využívajú. Článok zahŕňa argumentáciu o chýbajúcej homogénnej povahe mechanizmov, ktoré nastupujú po zneužití výsad a imunít, tak ako aj prierez rôznorodými medializovanými prípadmi zneužitia výsad a imunít, s dôrazom na rozmanitosť prípadov na základe ich geografického kontextu a skutkovej podstaty.

Predkladaná štúdia sa zaoberá fenoménom posmrtnej reprodukcie, pričom osobitnú pozornosť venuje právnym, etickým a sociálnym otázkam, ktoré táto reprodukčná technológia vyvoláva. Analyzuje aktuálny právny rámec a prax vybraných krajín, pričom zdôrazňuje rozdiely v prístupe k posmrtnej reprodukcii v medzinárodnom kontexte. Práca sa kriticky zamýšľa nad otázkami súhlasu zomrelého, ochrany záujmov dieťaťa, etickej prípustnosti a spoločenského vnímania tohto typu reprodukcie. Súčasne navrhuje odporúčania pre právnu reguláciu, ktorá by lepšie reflektovala komplexnosť posmrtnej reprodukcie a zabezpečila rovnováhu medzi rešpektovaním vôle zosnulého, záujmami preživších rodinných príslušníkov a právami dieťaťa.

Príspevok je venovaný Haagskemu Dohovoru o uznávaní a výkone cudzích rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktorý nadobudol účinnosť pomerne nedávno, preto sa zatiaľ vo veľkej miere nedostal do aplikačnej praxe súdov. Zameriava sa na uplatnenie dohovoru, jeho pôsobnosť a predovšetkým úpravu uznávania a výkonu cudzích rozsudkov v ňom obsiahnutú. Nosnou témou príspevku sú zásady uznania a výkonu so zameraním na ustanovenia, ktoré sa v porovnaní s doterajšou právnou úpravou môžu javiť špecifické.

So súkromnoprávnymi vzťahmi s cudzím prvkom viažucim sa na Ukrajinu sa na Slovensku stretávame čoraz častejšie. Tento príspevok je prvým zo série nadväzujúcich článkov, ktoré sa zameriavajú na uvedené vzťahy. Riešenie základných otázok medzinárodného práva súkromného a procesného ponúka viacero prameňov právnej úpravy, pričom ich pôsobnosť môže byť v konkrétnom prípade kumulatívne naplnená. Predmetom tohto príspevku je analýza prameňov právnej úpravy vybraných vzťahov a vzájomných vzťahov medzi nimi.

Príspevok má za cieľ prispieť k diskusii o možnosti voľby práva stranami v prípadoch, keď sa právny vzťah spravuje v režime Haagskeho dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody (ďalej aj ako "Dohovor"). Autor predkladá argumenty, že strany majú možnosť zvoliť si právo odlišné od toho, ktoré určujú kolízne normy Dohovoru, a to prostredníctvom subsidiárnej aplikácie článku 14 Nariadenia Rím II opierajúc sa o argumenty predostreté v dôvodovej správe k Dohovoru, ako aj judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veciach vzťahu medzinárodných zmlúv k právu EÚ.

Autor rozhodnutia: Štátna rada ( Raad van State ) Dátum rozhodnutia: 30. august 2023 Značka konania: ECLI:NL:RVS:2023:3275 Právna oblasť - azylová politika - smernica 2011/95/EÚ - smernica 2013/32/EÚ -...

Preklad Príručky judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"), strany 57 - 64.

V priebehu 20. storočia sa zásadným spôsobom zmenilo postavenie mužov a žien v organizácii rodinného života. Muž už prestáva byť výlučným živiteľom rodiny a žena zabezpečovateľkou chodu domácnosti.Na túto pôvodnú organizáciu života rodiny však reagovali štáty zavádzaním pozitívnej diskriminácie žien.Po zmene v organizácii života práve táto pozitívna diskriminácia žien stráca svoj zmysel a účel. Paradoxne však vyvoláva diskrimináciu mužov, na čo však legislatíva štátov nereaguje a preto sa množia rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré vyhovujú sťažnostiam mužov. Príspevok poskytuje na pôdoryse rozhodnutia Veľkej komory vo veci Beeler proti Švajčiarsku prehľad o vývoji judikatúry v tejto oblasti, v kontexte postupného odstraňovania diskriminácie mužov a zabezpečovania rodovej rovnosti pri zanikaní rodinných stereotypov.  

Autor v príspevku analyzuje najdôležitejšie zmeny, ktoré priniesla revízia nariadenia Brusel IIa, porovnaním návrhov Európskej komisie a výsledného textu nariadenia. Poskytuje tiež pohľad do zákulisia rokovaní, ktoré viedli k prijatiu revidovaného nariadenia a objasňuje dôvody a okolnosti niektorých z týchto dôležitých zmien.

Úvod* " She has never given a toss for the debris she left behind ." 1) Vskutku, po skúsenostiach z uplynulých dvoch rokov sa utíchajúca pandémia COVID-19 vôbec nevyníma v...

Cieľom predkladaného príspevku je analyzovať podmienky a súčasné možnosti trestnoprávneho postihu verejne urobených vyjadrení schvaľujúcich vojnu, vojnové operácie a spôsob ich vykonávania, vrátane obhajovania vojny, prípadne podnecovania k jej vykonaniu. Osobitne sme sa zamerali na analýzu trestného činu ohrozenia mieru podľa § 417 Trestného zákona a jeho použiteľnosť pre postih takýchto konaní. Na modelových príkladoch sme ďalej uviedli možnosti a podmienky trestnoprávneho postihu vyjadrení spojených so schvaľovaním vojny a spôsobu jej vedenia.

Úvod " Force majeure nie je magický talizman - nedá sa vždy uplatniť za účelom vyhnutia sa zmluvným záväzkom, ktoré je možné plniť len s vysokým stupňom obťažnosti ."...

Stanovisko Poradnej rady európskych sudcov k slobode prejavu sudcu Poradná rada európskych sudcov (ďalej len "CCJE")  vypracovala pre Výbor ministrov Rady Európy stanovisko č. 3 (2002) o princípoch a pravidlách...

Prvé desaťročia minulého storočia boli okrem iného charakterizované vytvorením prvých medzinárodných súdnych orgánov, akými boli Stály dvor medzinárodnej spravodlivosti (SDMS - 1921) a Stály arbitrážny dvor (SAD - 1907)....

Úvod Popri medzinárodnej právomoci a uznaní a výkone cudzích rozhodnutí je kolízne právo jednou z pilierových oblastí medzinárodného práva súkromného. Poslaním kolízneho práva je určovanie rozhodného práva pre súkromnoprávne...

Právnu prax čoraz viac zamestnávajú manželské majetkové veci s cudzím prvkom. Vo vzťahu ku všetkým trom pilierom medzinárodného práva súkromného (medzinárodná právomoc, kolízne právo, uznanie a výkon cudzích rozhodnutí) sa ich riešenie často nezaobíde bez problémov. V tomto príspevku sa sústredíme na tri parciálne tematiky, pri ktorých vznikajú, resp. môžu vznikať ťažkosti v právnom posúdení: manželská zmluva, zmena štatútu a prekážka res iudicata mocou cudzieho rozhodnutia. Zatiaľ čo prvé dve tematiky súvisia s kolíznym právom, tretia patrí do oblasti uznania a výkonu cudzích rozhodnutí. Pri manželskej zmluve sa zameriavame na kolíznoprávne posúdenie jej platnosti a účinkov. Pamätáme aj na situáciu, keď je v nej obsiahnutá voľba práva. Následne sa dotýkame otázky, kedy a za akých podmienok má faktická zmena v kritériu hraničného určovateľa vplyv na určovanie rozhodného práva – jav zvaný zmena štatútu. Nakoniec upozorňujeme na situáciu, keď cudzie len naoko rozvodové rozhodnutie potenciálne vytvára pre konania na slovenských súdoch prekážku rozhodnutej manželskej majetkovej veci.

Štúdia analyzuje na Slovensku pomerne často opomínanú problematiku bilaterálnych investičných zmlúv. V súčasnosti sa nachádzajú členské štáty, investori a aj samotné súdne inštitúcie v mimoriadne špecifickom období, keď sú pozície členských štátov a Európskej komisie diametrálne odlišné od rozhodnutí arbitrážnych tribunálov. Toto odlišné vnímanie a interpretácia jednotlivých rozhodnutí spôsobuje nielen dvojkoľajnosť v právnom zmysle, ale najmä sa zvyšuje právna neistota pre členské štáty a samotných investorov.

Autorka sa v príspevku venuje najpodstatnejším vybraným súdnym rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý zabezpečuje plnenie záväzkov prijatých zmluvnými stranami Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to so zameraním sa na oblasť medzinárodných únosov detí, keďže konanie o návrat vyvoláva čoraz ťažšie a vážnejšie teoretické a praktické otázky. The author pays attention to the essential selected ad judgments of European Court of Human Rghts, which safeguards the fulfillment of the obligations, accepted by the contracting parties of the European Convention on Human Rghts with focus on the area of international child abduction, since the return proceeding causes increasingly harder and more serious theoretical as well as practical questions.

Právo na sebaurčenie je zakotvené v medzinárodnom práve ako základná zásada a má obyčajový charakter. Jeho aplikácia je limitovaná rôznymi faktormi, najmä neexistenciou účinného nástroja na vynútenie tohto práva a zásadou územnej celistvosti. Článok analyzuje postavenie a aplikáciu oboch inštitútov v medzinárodnom práve na konkrétnych prípadoch. Teoretickým rámcom je ľudsko-právna teória, ktorá je základom pre vytváranie nového štátu a uplatňovanie práva na sebaurčenie národa, jeho príslušníkov. Right for self-determination is pro tected by international law as its fundamental principle, having the character of custom. However, its application is limited by different factors, mainly by non-existence of effective tool for its enforcement, but also by the principle of territorial integrity. The paper contains analysis of the status and application of both institutes in international law using concrete cases. Set theoretical framework is human rights theory, considered as the basis for foundation of new state and in exercising of the right for self-determination of its citizens.