Medzinárodné právo

V tomto článku sa budeme venovať otázke medzinárodnej právomoci slovenských justičných orgánov, teda otázke, kedy môže slovenský súd rozhodnúť spor s cudzím prvkom. Konkrétne sa zameriame na problematiku právomoci v majetkových právach - môže si slovenský súd založiť právomoc nad žalovaným len na základe prítomnosti jeho majetku na území Slovenskej republiky (tzv. quasi in rem právomoc)? Kým v prípadoch, v ktorých sa uplatňuje legislatíva Európskej únie, takáto možnosť nie je, slovenský právny poriadok ju pripúšťa. Tento článok bude zastávať názor, že právomoc slovenských súdov by v takýchto prípadoch mala byť limitovaná len na ten majetok, ktorý je predmetom sporu. Na záver naznačíme, že ani takáto limitácia však nerieši všetky potenciálne problémy, ktoré inherentne vyplývajú z považovania prítomnosti majetku za legitímne kritérium určovania právomoci súdov.

V predchádzajúcom vydaní časopisu Súkromné právo sme otvorili sériu na seba nadväzujúcich článkov, ktoré sa zaoberajú riešeniami základných otázok medzinárodného práva súkromného a procesného pri súkromnoprávnych vzťahoch s cudzím prvkom, ktorý sa viaže na Ukrajinu. Prvý zo série článkov poskytol základný prierez prameňmi právnej úpravy, ktoré odpovede na tieto otázky ponúkajú, a vysporiadal sa so vzájomnými vzťahmi medzi týmito predpismi.

Článok sa zaoberá oblasťou diplomacie, ktorá sa zdá byť jednou z najkontroverznejších, a to výsadami a imunitami, ako aj otázkou ich možného zneužívania. Cieľom je kriticky zhodnotiť problematiku diplomatických výsad a imunít, poukázať na ich možné zneužívanie a prostredníctvom prípadov z praxe analyzovať, do akej miery sú výsady a imunity zneužívané, a tiež aké mechanizmy sa na obmedzenie zneužívania využívajú. Článok zahŕňa argumentáciu o chýbajúcej homogénnej povahe mechanizmov, ktoré nastupujú po zneužití výsad a imunít, tak ako aj prierez rôznorodými medializovanými prípadmi zneužitia výsad a imunít, s dôrazom na rozmanitosť prípadov na základe ich geografického kontextu a skutkovej podstaty.

Predkladaná štúdia sa zaoberá fenoménom posmrtnej reprodukcie, pričom osobitnú pozornosť venuje právnym, etickým a sociálnym otázkam, ktoré táto reprodukčná technológia vyvoláva. Analyzuje aktuálny právny rámec a prax vybraných krajín, pričom zdôrazňuje rozdiely v prístupe k posmrtnej reprodukcii v medzinárodnom kontexte. Práca sa kriticky zamýšľa nad otázkami súhlasu zomrelého, ochrany záujmov dieťaťa, etickej prípustnosti a spoločenského vnímania tohto typu reprodukcie. Súčasne navrhuje odporúčania pre právnu reguláciu, ktorá by lepšie reflektovala komplexnosť posmrtnej reprodukcie a zabezpečila rovnováhu medzi rešpektovaním vôle zosnulého, záujmami preživších rodinných príslušníkov a právami dieťaťa.

Príspevok je venovaný Haagskemu Dohovoru o uznávaní a výkone cudzích rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktorý nadobudol účinnosť pomerne nedávno, preto sa zatiaľ vo veľkej miere nedostal do aplikačnej praxe súdov. Zameriava sa na uplatnenie dohovoru, jeho pôsobnosť a predovšetkým úpravu uznávania a výkonu cudzích rozsudkov v ňom obsiahnutú. Nosnou témou príspevku sú zásady uznania a výkonu so zameraním na ustanovenia, ktoré sa v porovnaní s doterajšou právnou úpravou môžu javiť špecifické.

So súkromnoprávnymi vzťahmi s cudzím prvkom viažucim sa na Ukrajinu sa na Slovensku stretávame čoraz častejšie. Tento príspevok je prvým zo série nadväzujúcich článkov, ktoré sa zameriavajú na uvedené vzťahy. Riešenie základných otázok medzinárodného práva súkromného a procesného ponúka viacero prameňov právnej úpravy, pričom ich pôsobnosť môže byť v konkrétnom prípade kumulatívne naplnená. Predmetom tohto príspevku je analýza prameňov právnej úpravy vybraných vzťahov a vzájomných vzťahov medzi nimi.

Príspevok má za cieľ prispieť k diskusii o možnosti voľby práva stranami v prípadoch, keď sa právny vzťah spravuje v režime Haagskeho dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody (ďalej aj ako "Dohovor"). Autor predkladá argumenty, že strany majú možnosť zvoliť si právo odlišné od toho, ktoré určujú kolízne normy Dohovoru, a to prostredníctvom subsidiárnej aplikácie článku 14 Nariadenia Rím II opierajúc sa o argumenty predostreté v dôvodovej správe k Dohovoru, ako aj judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veciach vzťahu medzinárodných zmlúv k právu EÚ.

Autor rozhodnutia: Štátna rada ( Raad van State ) Dátum rozhodnutia: 30. august 2023 Značka konania: ECLI:NL:RVS:2023:3275 Právna oblasť - azylová politika - smernica 2011/95/EÚ - smernica 2013/32/EÚ -...

Preklad Príručky judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"), strany 57 - 64.

Anotácia Medzinárodné vesmírne právo, založené v roku 1957, čelí výzvam nárastu vesmírneho odpadu. Súčasné rámce poskytujú základy, no nedostatok komplexného usmernenia ohľadom odpadu predstavuje vážne ohrozenie pre Zem a vesmír. Výskum sa sústreďuje na analýzu právnych rámcov a účinnosti OSN v tejto oblasti, zdôrazňujúc potrebu prispôsobenia medzinárodného vesmírneho práva súčasným výzvam 21. storočia.

Anotácia Článok si kladie za cieľ objasnenie medzinárodnoprávnej terminológie, ochrany environmentálne vysídlených osôb a úloh UNHCR v reakcií na dôsledky klimatických zmien. Ide o tému, ktorá nie je predmetom skúmania širokej právnickej verejnosti, ale je skôr okrajovým záujmom odborníkov na súčasné trendy v oblasti utečeneckého práva. Taktiež nosným základom článku je aj vymedzenie a zaradenie pojmu environmentálneho utečenca, jeho postavenia a vnímania v rámci medzinárodnoprávnej úpravy. Annotation The article aims to clarify international legal terminology, the protection of environmentally displaced persons, and UNHCR's role in responding to the impacts of climate change. This is a topic that is not under scrutiny by the legal community at large, but rather is of marginal interest to scholars on current trends in refugee law. Also, the supporting basis of the article is the definition and classification of the term environmental refugee, its status and perception within the framework of international law.

Anotácia Európska únia a Maroko sú významnými partnermi, čo determinujú aj vzájomné obchodné vzťahy prostredníctvom viacerých medzinárodných dohôd. Maroko je súčasťou desaťročia pretrvávajúceho sporu o susediace územie Západnej Sahary. V predloženom článku identifikujeme účinky obchodných dohôd medzi Európskou úniou a Marokom vo vzťahu k územiu Západnej Sahary a pôsobnosti týchto dohôd na predmety obchodných transakcií pochádzajúcich zo sporného územia. Annotation The European Union and Morocco are important partners, which is also determined by their trade relations through several international agreements. Morocco is part of a decades-long conflict over the contiguous territory of Western Sahara. In the present article, we identify the effects of trade agreements between the European Union and Morocco in relation to the territory of Western Sahara and the scope of these agreements on the goods of trade transactions originating from the disputed territory.

Anotácia Tento článok si kladie za cieľ bližšie skúmať nedostatok medzinárodnoprávnej ochrany klimatických migrantov. Článok rozlišuje medzi vnútorne vysídlenými ľuďmi a cezhraničnými migrantami a zdôrazňuje nevyhnutnosť dostupnej právnej ochrany pre obe kategórie. Pozornosť je taktiež venovaná posudzovaniu a zváženiu potenciálu či efektívnosti už existujúcich ľudskoprávnych dokumentov na vytvorenie základu krátkodobých a dlhodobých riešení, ktoré v súčasnosti absentujú. Annotation The aim of this paper is to explore the gap in the international legal protection for climate migrants, distinguishing between internally displaced persons and cross-border migrants. The paper emphasizes the necessity of providing legal protection for both categories and considers the potential and effectiveness of existing human rights documents as a basis for short-term and long-term solutions, which are currently lacking.

V priebehu 20. storočia sa zásadným spôsobom zmenilo postavenie mužov a žien v organizácii rodinného života. Muž už prestáva byť výlučným živiteľom rodiny a žena zabezpečovateľkou chodu domácnosti.Na túto pôvodnú organizáciu života rodiny však reagovali štáty zavádzaním pozitívnej diskriminácie žien.Po zmene v organizácii života práve táto pozitívna diskriminácia žien stráca svoj zmysel a účel. Paradoxne však vyvoláva diskrimináciu mužov, na čo však legislatíva štátov nereaguje a preto sa množia rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré vyhovujú sťažnostiam mužov. Príspevok poskytuje na pôdoryse rozhodnutia Veľkej komory vo veci Beeler proti Švajčiarsku prehľad o vývoji judikatúry v tejto oblasti, v kontexte postupného odstraňovania diskriminácie mužov a zabezpečovania rodovej rovnosti pri zanikaní rodinných stereotypov.  

Autor v príspevku analyzuje najdôležitejšie zmeny, ktoré priniesla revízia nariadenia Brusel IIa, porovnaním návrhov Európskej komisie a výsledného textu nariadenia. Poskytuje tiež pohľad do zákulisia rokovaní, ktoré viedli k prijatiu revidovaného nariadenia a objasňuje dôvody a okolnosti niektorých z týchto dôležitých zmien.

Úvod* " She has never given a toss for the debris she left behind ." 1) Vskutku, po skúsenostiach z uplynulých dvoch rokov sa utíchajúca pandémia COVID-19 vôbec nevyníma v...

Cieľom predkladaného príspevku je analyzovať podmienky a súčasné možnosti trestnoprávneho postihu verejne urobených vyjadrení schvaľujúcich vojnu, vojnové operácie a spôsob ich vykonávania, vrátane obhajovania vojny, prípadne podnecovania k jej vykonaniu. Osobitne sme sa zamerali na analýzu trestného činu ohrozenia mieru podľa § 417 Trestného zákona a jeho použiteľnosť pre postih takýchto konaní. Na modelových príkladoch sme ďalej uviedli možnosti a podmienky trestnoprávneho postihu vyjadrení spojených so schvaľovaním vojny a spôsobu jej vedenia.

Úvod " Force majeure nie je magický talizman - nedá sa vždy uplatniť za účelom vyhnutia sa zmluvným záväzkom, ktoré je možné plniť len s vysokým stupňom obťažnosti ."...

Stanovisko Poradnej rady európskych sudcov k slobode prejavu sudcu Poradná rada európskych sudcov (ďalej len "CCJE")  vypracovala pre Výbor ministrov Rady Európy stanovisko č. 3 (2002) o princípoch a pravidlách...

Prvé desaťročia minulého storočia boli okrem iného charakterizované vytvorením prvých medzinárodných súdnych orgánov, akými boli Stály dvor medzinárodnej spravodlivosti (SDMS - 1921) a Stály arbitrážny dvor (SAD - 1907)....