Archív časopisu Paneurópske právnické listy

Predkladaný článok sa venuje jednej z aktuálnych otázok v súčasnosti prebiehajúcich ozbrojených konfliktov, konkrétne momentu účinného vzdania sa vo vzťahu k bezpilotným systémom. Tradičné medzinárodné humanitárne právo vychádza z predpokladu prítomnosti adresáta, protistrany, ktorá je schopná rozpoznať a akceptovať akt vzdania sa. V článku sa hľadá odpoveď na otázku odkedy je možné v kontexte tzv. technologicky sprostredkovaného bojiska považovať vzdanie sa protistrane za účinné. Odpoveď na túto otázku je relevantná z hľadiska určenia momentu, od ktorého vzdávajúca osoba požíva ochranu ako hors de combat. Cieľom článku je identifikácia medzier v rovine de lege lata zhodnotenie ich dôsledkov nielen na ochranu vzdávajúcich sa osôb, ale aj z hľadiska vyvodenia medzinárodnoprávnej zodpovednosti štátu za použitie sily.