Finančné právo

Príspevok sa zaoberá problematikou legitimity poplatkov účtovaných spotrebiteľovi na základe dane z finančných transakcií. Autor analyzuje právny rámec ochrany spotrebiteľa vo vzťahu k poplatkom za použitie platobných prostriedkov a skúma, či možno preniesť daňovú záťaž z finančných transakcií priamo na spotrebiteľa formou osobitného poplatku. Príspevok identifikuje legitímne spôsoby prenesenia daňovej záťaže na spotrebiteľa prostredníctvom cenotvorby a poskytuje právnu analýzu možných sankcií za porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa v tejto oblasti.

Príspevok je venovaný rozhodovacej činnosti súdov o nárokoch poisťovne na náhradu vyplateného poistného plnenia proti poistenému, v prípade existencie dôvodov predpokladaných zákonom číslo 381/2001 Z. z., a to v súvislosti s možnosťou súdu moderovať výšku uplatneného nároku, pri zistení dôvodov hodných osobitného zreteľa. Autor poukazuje na nejednotnú súdnu prax v tejto oblasti, aj napriek vydanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR (R 64/2020), s poukazom aj na odlišné závery Ústavného súdu SR, ako aj na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nezohľadňuje zásadu ekvivalencie. Aplikácia záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR má za následok, že v situáciách upravených právom Európskej únie je postavenie poisteného menej priaznivé ako v obdobnej situácii upravenej vnútroštátnym právom a v praxi znemožňuje aj nadmerne sťažuje výkon práv priznaných právom EÚ.

Predložený článok sa venuje analýze politicky exponovaných fyzických osôb,  ktoré si podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyžadujú zvýšenú starostlivosť pomocou nástrojov KYC (Know Your Customer) a KYT (Know Your Transaction) na základe AML (Anti-Money Laundering) regulácie zo strany povinnej osoby.

Zákaz finančnej asistencie právne zakotvený v § 161e OBZ bol zavedený zákonom č. 500/2001 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2002. Právna úprava vychádzala z transpozície čl. 23 druhej smernice Rady z 13. decembra 1976 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 Zmluvy, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení. Tento článok sa usiluje poukázať na vybrané problematické body účinnej právnej úpravy finančnej asistencie aj z pohľadu potrieb trhu akvizícií a investícií do obchodných spoločností. Zároveň predstavuje návrh možnej legislatívnej zmeny zákazu finančnej asistencie do modernejšej podoby v súlade s aktuálne platnou a účinnou reguláciou čl. 64 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúcej sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností.

Úvod* " She has never given a toss for the debris she left behind ." 1) Vskutku, po skúsenostiach z uplynulých dvoch rokov sa utíchajúca pandémia COVID-19 vôbec nevyníma v...

V predmetnom príspevku sa autori zameriavajú na tému manipulácie s trhom, ktorej je v právnickej literatúre venovaná menšia pozornosť. Ide pritom o problematiku, ktorá v sebe spája mnohé aspekty.Autori sa preto zameriavajú len na niektoré z nich, pričom dôraz kladú na medzinárodné aspekty, v rámci ktorých popisujú najmä legislatívu Európskej únie a pre porovnanie tiež právnu úpravu USA, ako aj jednotlivé formy manipulácie trhu vo svete. Ďalším analyzovaným aspektom je vnútroštátny právny aspekt, s dôrazom na trestnoprávnu úpravu Slovenskej republiky, konkrétne na § 265a Trestného zákona a na súvisiace právne normy upravujúce cenné papiere a obchodovanie s nimi. Zároveň konštatujú, že doposiaľ v SR nebola zaznamenaná niektorá z uvádzaných typických foriem zneužívania finančného trhu.

Daň za ubytovanie je súčasťoumiestnych daní od nadobudnutia účinnosti zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Aj tento zákon, ako aj iné daňové zákony, bol pomerne často novelizovaný, naposledy novelou, ktorou sa zásadne zmenili ustanovenia dane za ubytovanie. Autorka poukazuje na niektoré nové skutočnosti, ktoré môžu vyvolať aplikačné problémy.

Autor v článku analyzuje problematiku vyčísľovania nákladov bánk, spojených s vypočítaním predčasnej splátky úveru na bývanie v kontexte zákonnej limitácie uplatnenia týchto nákladov voči klientovi maximálne v rozsahu 1 % z predčasne splatenej sumy.

V predkladanom príspevku sa jeho autori venujú pre slovenskú legislatívu i ekonomiku novému fenoménu, ktorým sú virtuálne meny. Pozornosť venujú základným pojmom, ktoré musia byť zohľadnené v legislatívnom procese a ktoré doposiaľ  z tejto oblasti najmä v právnom prostredí SR nie sú bežne používané. Autori sa zameriavajú na legislatívne aktivity Európskej únie a obdobné aktivity ďalších subjektov, s dôrazom na problematiku tzv. prania špinavých peňazí. Približujú tiež niektoré právne normy platné v Slovenskej republike, obsahom ktorých je pojem virtuálna mena alebo súvisiace pojmy.

Autor stručne vysvetľuje kontext zamýšľanej revízie rámca krízového manažmentu a ochrany vkladov, problematiku riešiteľnosti krízových situácií banky a predstavuje niektoré limity, na ktoré naráža financovanie riešenia krízy či likvidácie banky v podmienkach súčasnej právnej úpravy.V súvislosti s uvedenými limitmi financovania autor predkladá riešenia, ktorými možno docieliť aktívnejšiu participáciu systému ochrany vkladov ako jedného z mechanizmov, ktorý možno na tieto účely použiť a zvažuje ich dôsledky. Author briefly clarifies the context of considered revision of the crisis management and deposit insurance framework, the concept of resolvability of the bank and presents some of the funding limits applying in resolution and normal insolvency proceeding under existing legislation. In the context of funding limits, the author elaborates on possibilities to improve participation of the national deposit guarantee scheme as one of the funding sources available for this particular purpose under current regime and considers their implications.

Článok sa zaoberá analýzou právnych vzťahov, ktoré vznikajú v procese kolektívneho požičiavania medzi jednotlivými zmluvnými stranami, pričom ich analyzuje aj z pohľadu rozhodovacej praxe súdov a práva finančného trhu v kontexte ochrany spotrebiteľa. The article deals with the analysis of legal relations that arise in the process of peer to peer lending between contractual parties. The article analyses court decisions and protections of financial consumer in relation to peer to peer lending.

Autor se věnuje právní úpravě bankovního tajemství a povinnosti mlčenlivosti v bance v České republice a možnosti prolomit bankovní tajemství a zprostit povinnosti mlčenlivosti zejména ve vztahu k civilnímu a trestnímu řízení. Jde o problematiku, která vzhledem k zásadě volného pohybu osob a kapitálu může mít dopady na vzájemnou spolupráci orgánů veřejné moci Slovenské republiky a České republiky. The author deals with the legal regulation of banking secrecy and the duty of secrecy in a bank in the Czech Republic and the possibility of breaking bank secrecy and exempting the duty of confidentiality, especially in relation to civil and criminal proceedings. This is an issue which, due to the principle of free movement of persons and capital, may have implications for mutual cooperation between the public authorities of the Slovak Republic and the Czech Republic.

 Vymedzenie problému Problematika úrokov z úveru , označované aj ako úroky zmluvné alebo úroky kapitálové, prípadne úroky bežné (ďalej len "úroky"), sa stala v posledných rokoch stredobodom pozornosti aplikačnej...

Článok v prvej časti vysvetľuje historický vývoj preverovania investícií a motívy, ktoré viedli k vytvoreniu mechanizmu preverovania investícií.V druhej časti analyzuje špecifické charakteristiky Nariadenia 2019/452 a najmä jeho komplikované aplikovanie v praxi. V poslednej časti článok kriticky analyzuje novelu zákona č. 45/2011, ktorou sa do slovenského právneho poriadku narýchlo a bez širšej diskusie vložili určité prvky preverovania investícií. The article in the first part explains the historical development of investment screening and the motives that led to the creation of the investment screening mechanism. In the second part article analyses distinct aspects of Regulation 2019/452, especially its complicated application in practice. In the last part, the article critically analysed the amendment to Act No. 45/2011, which quickly and without a wider discussion implemented certain elements of investment screening into the Slovak legal system.

V súvislosti s uplatňovaním zásady ne bis in idem stanovila judikatúra viacero podmienok, ktorých splnenie sa posudzuje na účel jej aplikácie alebo jej vylúčenia. Judikatúra sa navyše v čase vyvíjala, čoho dôsledkom je kreovanie novších a špecifickejších testov, ktorých kritériá musia byť pre (ne)uplatnenie zásady ne bis in idem naplnené. Rozoberané rozhodnutie potvrdzuje, že nad subjektmi práva naďalej visí Damoklov meč neistoty v tom, že aj po uložení administratívnej sankcie hrozí trestnoprávna sankcia. In connection with the application of ne bis in idem principle, the case-law has laid down a number of conditions, the fulfilment of which is assessed with a view to its application or exclusion. In addition, case law has evolved over time, resulting in the creation of newer and more specific tests, the criteria for which must be met for ne bis in idem principle application. The discussed decision confirms that Damocles'sword of uncertainty still hangs over the subjects in that even after the imposition of an administrative sanction, there is a risk of a criminal sanction. RAKOVSKÝ, P.: Zásada ne bis in idem a ochrana finančných a daňových záujmov; Justičná revue, 73, 2021, č. 5, s. 701 - 710.

Súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky je už takmer desať rokov ústavná norma, podľa ktorej má štát zabezpečiť obci alebo vyššiemu územnému celku zodpovedajúce finančné prostriedky na plnenie nových úloh ustanovených zákonom pri úprave ich pôsobnosti.Cieľom tejto ústavnej normy je chrániť finančnú stabilitu územnej samosprávy a v širšom zmysle aj ústavné právo na územnú samosprávu. Autori v článku analyzujú situácie, kedy sa ústavne zakotvená ochranná klauzula aktivuje, ako aj možnosti súdnej ochrany v prípade jej nedodržania.

ČUNDERLÍK, Ľ. - ČUNDERLÍK ČERBOVÁ, V.: Zmluvy o poskytnutí finančnej služby - 2. časť: Vybrané finančnoprávne aspekty niektorých bankových zmlúv a zmlúv o investičnej službe, možnosť zavedenia záporného úroku...

ČUNDERLÍK, J., ČUNDERLÍK ČERBOVÁ, V.: Zmluvy o poskytnutí finančnej služby - 1. časť: Spoločné východiská, základné inštitúty pre správu majetku a inštitút úročenia (v súvislostiach rímskeho a kánonického práva)....

V článku autor reaguje na už publikované názory vo vzťahu k (ne)ústavnosti osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcii a jeho nezlučiteľnosti s právom Európskej únie. Autor poukazuje na to, že diskusie k osobitnému odvodu sťažuje aj nedostatočné vymedzenie základných konštrukčných prvkov dane (subjekt, predmet, základ, sadzba), čím sa osobitný odvod stáva do istej miery amorfným inštitútom. Pri kritickom zhodnotení možných metamorfóz osobitného odvodu však vyvstávajú problémy s naplnením kritérií ústavnosti v každej z možných podôb. Navyše sa ukazuje, že problémy spojené s nedostatočným vymedzením jedného zo základných konštrukčných prvkov sú skôr pravidlom než výnimkou pri navrhovaní osobitných sektorových odvodov na Slovensku. 1) In the article the author reacts to already published opinions on the (unconstitutionally of the special levy of selected financial institutions and its conflict with the European Union law. The author points out that the discussions concerning the special levy are difficult due to insufficient specification of essential parts of tax (subject, object, base, and rate) which makes the special levy amorphous to some extent. Upon critical assessment of possible metamorphoses of the special levy there are issues with its fulfilling the constitutionality criteria in each of the possible metamorphoses. If further appears that the problems with insufficient specification of one of the essential parts are more of a rule than an exemption in respect to desgn of sector levies in Slovakia.

Populárna forma požičiavania peňazí cez on-line nástroje umožňujúce rýchle a pohodlné hľadanie si zmluvných partnerov nemá, podľa aktuálne prezentovaných názorov, v aktuálnej právnej úprave (únijnej či národnej) jednoznačné vymedzenie. Je tak daný priestor pre úvahy o potrebe vytvorenia precíznejšej právnej úpravy, ktorá by nastúpený trend pomohla lepšie právne uchopiť, prípadne dokonca osobitného "ďalšieho" režimu. Na tento účel je potrebné vymedzenie základných pojmov, celkovej koncepcie skúmanej otázky, postavenia platformy a jej úloh. Cieľom príspevku je nastoliť niektoré parciálne otázky a objasniť spôsob ich riešenia. Money lending via online platforms is a popular form of contracting which enables fast and comfortable finding contractual partners, however this form does not have a clear definition in the current legislation (union or national). It creates the possibility to think about better - more precise legal rules that would better govern arising trend, alternatively even to create extra regime. Therefore, it is necessary to define key concepts, overall framework of the subject matter, platform status and its role. The aim of this article is to raise some partial questions and to clarify how to solve them.