Právo EÚ

Úvod Európska únia (resp. jej predchodcovia ako Európske spoločenstvá) 1) zažila niekoľko rozšírení: 1973, 1981, 1986, 1990, 1995, 2004, 2007, 2013 a 2014. 2) Osobitne poslednými rozšíreniami napomohla sociálno-ekonomickému...

Cieľom tohto článku je poukázať na inštitút unbundlingu v európskej legislatíve a jeho vývoj. V prvej časti vysvetľujeme dôvody vytvorenia konceptu unbundlingu v EÚ a jeho jednotlivé aspekty. V druhej časti prostredníctvom rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie a holandského najvyššieho súdu vo veci Essent poukážeme na základné princípy unbundlingu. V poslednej časti príspevku analyzujeme súčasný právny rámec unbundlingu a jeho budúci vývoj.

Autor v sérii troch príspevkov prináša analytický pohľad na postupy revízie zmlúv, ktoré sú upravené v samotnej Zmluve o EÚ a Zmluve o fungovaní EÚ. Aktuálnosť témy je daná predovšetkým tým, že problematika revízie zmlúv je aktuálne jednou z najviac diskutovaných tém v EÚ, a to z dôvodu nedávno ukončenej Konferencie o budúcnosti Európy, kde požiadavka na zmenu zmlúv neskrývane zaznela. Cieľom príspevkov je na jednej strane priblížiť jednotlivé revízne postupy, tieto kriticky zhodnotiť z hľadiska ich významu a na druhej strane je ambíciou zodpovedať, ktorý z právom upravených postupov je vhodný na realizáciu zmeny zmlúv v zmysle záverov Konferencie o budúcnosti Európy. Tretí a posledný z trojice príspevkov venuje pozornosť tým revíznym postupom, ktoré sú v zmluvách upravené mimo rámca čl. 48 Zmluvy o EÚ.

Autor v sérii troch príspevkov prináša analytický pohľad na postupy revízie zmlúv, ktoré sú upravené v samotnej Zmluve o EÚ a Zmluve o fungovaní EÚ. Aktuálnosť témy je daná predovšetkým tým, že problematika revízie zmlúv je dnes jednou z najviac diskutovaných tém v EÚ, a to z dôvodu nedávno ukončenej Konferencie o budúcnosti Európy, kde požiadavka na zmenu zmlúv neskrývane zaznela. Cieľompríspevkov je na jednej strane priblížiť jednotlivé revízne postupy, tieto kriticky zhodnotiť z hľadiska ich významu a na druhej strane je ambíciou zodpovedať, ktorý z právom upravených postupov je vhodný na realizáciu zmeny zmlúv v zmysle záverov Konferencie o budúcnosti Európy. Druhý zo série troch príspevkov venuje pozornosť zjednodušeným revíznym postupom upraveným čl. 48 ZEÚ, konkrétne jeho odsekmi 6 a 7.

Autor v sérii troch príspevkov prináša analytický pohľad na postupy revízie zmlúv, ktoré sú upravené v samotnej Zmluve o EÚ a Zmluve o fungovaní EÚ. Aktuálnosť témy je daná predovšetkým tým, že problematika revízie zmlúv je dnes jednou z najviac diskutovaných tém v EÚ, a to z dôvodu nedávno ukončenej Konferencie o budúcnosti Európy, kde požiadavka na zmenu zmlúv neskrývane zaznela. Cieľom príspevkov je na jednej strane priblížiť jednotlivé revízne postupy, tieto kriticky zhodnotiť z hľadiska ich významu a na druhej strane je ambíciou zodpovedať, ktorý z právom upravených postupov je vhodný na realizáciu zmeny zmlúv v zmysle záverov Konferencie o budúcnosti Európy. V prvom z troch príspevkov venujeme pozornosť sumarizácii záverov Konferencie o budúcnosti Európy, pri ktorých sa revízia javí ako nevyhnutná, a následne prvému z revíznych postupov, ktorým je riadny revízny postup.

Cieľom tohto článku je analyzovať medzinárodné sankcie v prostredí Európskej únie a Slovenskej republiky. V prvej časti príspevok vysvetľuje praktické fungovanie a podstatu sankcií. V druhej časti analyzuje zákon č. 289/2016 Z. z. a poukazuje na jeho ťažkú aplikovateľnosť v praxi. V poslednej časti článok rozoberá nariadenie 2271/96 Európskej únie, ktorého cieľom je posilnenie autonómnej politiky EÚ a prvé rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, súvisiace s aplikáciou tzv. blokovacieho nariadenia. Rozhodnutie vo veci Melli výrazným spôsobom ovplyvní fungovanie európskych spoločností v prípade ich hospodárskych kontaktov s krajinami, na ktoré boli uvalené sankcie.

Úvod Úloha národných parlamentov a ich postavenie v architektúre EÚ v kontexte európskej integrácie je téma, ktorej sa v posledných rokoch v právnej doktríne venuje čoraz väčšia pozornosť. Záujem...

Príspevok analyzuje prípad Súdneho dvora EÚ, C-479/21 PPU, ktorý sa zaoberal záväznosťou Dohody o vystúpení a Dohody o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom pre Írsko.Zameriava sa na potvrdenie výlučnej právomoci EÚ – dojednať a uzavrieť Dohodu o vystúpení. Následne analyzuje súdne argumenty, dopĺňa ďalšie tézy v prospech existencie tejto výlučnej právomoci a nakoniec analyzuje časový aspekt uplatňovania dohody.

Autor sa zaoberá predbežnými opatreniami podľa článku 39 rokovacieho poriadku Európskeho súdu pre ľudské práva.V článku je poukázané najmä na základnú charakteristiku predbežných opatrení, historické aspekty tohto inštitútu, príklady porušení predbežných opatrení, štatistiku vydaných predbežných opatrení a tiež nedostatky mechanizmu predbežných opatrení. Keďže odborná literatúra sa oblasti predbežných opatrení takmer vôbec nevenuje, možno predpokladať, že uvedený článok bude pre čitateľa užitočný.

Tento príspevok obsahuje informáciu o rozsudku Európskeho súdneho dvora v spojených veciach C-357/19 a C-547/19 Euro Box Promotion a i., a to so zameraním sa na posúdenie otázky prednosti práva EÚ pred národnými ústavnými normami. Keďže táto otázka bola počas roku 2021 aktuálna v EÚ, analýze rozsudku predchádza prehľad vývoja v EÚ, s dôrazom na situáciu v Nemecku a Poľsku.

Cieľom tejto štúdie je analyzovať rozhodnutie vo veci Weiss a jeho možný dosah na fungovanie práva Európskej únie. V prvej časti vysvetlíme fungovanie programu PSPP a jeho ekonomické dosahy. V druhej časti poukážeme na rozdielny prístup zo strany SDEÚ a Karslruhe k jeho vytvoreniu a fungovaniu.V poslednej časti poukazujeme na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a analyzujeme, či možno očakávať podobné rozhodnutie aj od slovenských súdov. The study analyses the Weiss decision and its possible impact on the functioning of European Union law. In the first part, we will explain the functioning of the PSPP program and its economic impacts. In the second part, we point out the different approach of the CJEU and Karslruhe to its creation and functioning. In the last part, we explain the case law of the Constitutional Court of the Slovak Republic and analyse whether it is possible to expect a similar decision from the Slovak courts. 1)

Prispôsobenie súdnej činnosti Súdneho dvora EÚ z dôvodu pandémie spojenej s koronavírusom Covid-19 Vzhľadom na súčasnú zdravotnú krízu bol Súdny dvor nútený dočasne prispôsobiť svoje pracovné postupy. Súdna činnosť naďalej...

Medzinárodné dohody zaväzujúce Európsku úniu nemajú prednosť pred primárnymprávom, sú však nadradené sekundárnympredpisomEurópskej únie. Súdny dvor v rámci svojej judikatúry posudzuje priamy účinok týchto dohôd prevažne v širšom, ale aj v užšomzmysle.Aj keď taká dohoda nemá priamy účinok, majú sa sekundárne predpisy Európskej únie vykladať v súlade s touto dohodou. Účinnosť uplatnenia tohto konformného výkladu je však premenlivá, najmä v závislosti od povahy predmetnej dohody a relevantnej úniovej alebo vnútroštátnej právnej úpravy. Even though international agreements binding on the European Union do not have primacy over primary law, they rank above secondary EU law. In its case-law, the Court of Justice assesses the direct effect of those agreements,mainly in a broader but also in a narrower sense. Although such an agreement does not have direct effect, the secondary acts of the Union are to be interpreted in accordance with that agreement. However, the effectiveness of the application of that conforming interpretation varies, in particular depending on the nature of the agreement concerned and the relevant EU or national legislation to be interpreted.

MAREČEK, L.: O Súdnom dvore Eurázijskej hospodárskej únie: postavenie, konanie a prínos. Právny obzor, 104, 2021, č. 3, s. 247 - 264. On the Court of the Eurasian Economic...

Štúdia analyzuje na Slovensku pomerne často opomínanú problematiku bilaterálnych investičných zmlúv. V súčasnosti sa nachádzajú členské štáty, investori a aj samotné súdne inštitúcie v mimoriadne špecifickom období, keď sú pozície členských štátov a Európskej komisie diametrálne odlišné od rozhodnutí arbitrážnych tribunálov. Toto odlišné vnímanie a interpretácia jednotlivých rozhodnutí spôsobuje nielen dvojkoľajnosť v právnom zmysle, ale najmä sa zvyšuje právna neistota pre členské štáty a samotných investorov.

Príspevok sa zameriava na analýzu právneho rámca prenosu osobných údajov do Spojeného kráľovstva po 1. januári 2021 – vystúpení z Európskej únie. Článok je rozdelený do troch častí, v ktorých sa autor sústredil na minulosť a prítomnosť cezhraničných prenosov, a zároveň sa zamýšľa nad budúcim vývojom právnej úpravy týkajúcej sa danej problematiky.

LAPŠANSKÝ, L.: Služby všeobecného hospodárskeho záujmu a ich zabezpečenie priznaním výlučného alebo osobitného práva. Právny obzor, 103, 2020, č. 6, s. 453 - 471. Services of general economic interest...

Autor sa v štúdii zaoberá aktuálnou problematikou ochrany právneho štátu vEÚ. Pozornosť pritom upriamuje na existujúce nástroje ochrany právneho štátu, a to ako na právne záväzné, tak aj na tie bez právnej záväznosti. Cieľom autora je pri tom na jednej strane priblížiť jednotlivé nástroje uplatniteľné voči všetkým členským štátom, no na druhej strane ich aj kriticky zhodnotiť z hľadiska ich opodstatnenosti a významu. The study is focusedon the rule of lawprotection atthe EU level. The attention is paidto existing EU instruments aimed at the rule of law protection (legally binding as well as those having no legally binding effect). The author, on one hand, brings an analysis ofall existing instruments applicable to all Member States, and, on the other hand, provides critical assessment of those instruments while takes into account their relevance and added value for the rule of law protection.

Článok 1) analyzuje sektorovú daň z reklamy v maďarskom daňovom systéme a zaoberá sa otázkami jej súladu s právom EÚ, najmä v zmysle aktuálnych súdnych rozhodnutí. Pozornosť je venovaná otázkam súladu právnej úpravy dane s primárnym právom (základnými slobodami), ako aj problematike štátnej pomoci, ktorá bola (je) predmetom prieskumu z hľadiska úniového práva. Autor následne formuluje potenciálne implikácie pri zavádzaní obratových daní v právnych poriadkoch členských štátov EÚ, ktoré môžu byť relevantné v budúcnosti aj pre slovenského zákonodarcu. The Advertisement Taxin Hungarian tax system is analysed with regard to the EU law issues by authorin this article. With this respect, the main attention is aimedat issues of the conformity of the tax legislation with the EU primary law (fundamental freedoms), as well as at issues of the state aid under the rules of the EU law. Subsequently potential implications of the analyzed case law (which might be relevant not only for the Slovak legislator) are presented by the author when adopting currently popular turnover taxes in tax systems of the EU member states.

BARANCOVÁ, H.: Štatutárny orgán ako pracovník podľa práva EÚ a európske procesné právo. Právny obzor, 103, 2020, č. 3, s. 169 - 182. Statutory Body as a Worker according to...