Ľudské práva

Predkladaná štúdia sa zaoberá fenoménom posmrtnej reprodukcie, pričom osobitnú pozornosť venuje právnym, etickým a sociálnym otázkam, ktoré táto reprodukčná technológia vyvoláva. Analyzuje aktuálny právny rámec a prax vybraných krajín, pričom zdôrazňuje rozdiely v prístupe k posmrtnej reprodukcii v medzinárodnom kontexte. Práca sa kriticky zamýšľa nad otázkami súhlasu zomrelého, ochrany záujmov dieťaťa, etickej prípustnosti a spoločenského vnímania tohto typu reprodukcie. Súčasne navrhuje odporúčania pre právnu reguláciu, ktorá by lepšie reflektovala komplexnosť posmrtnej reprodukcie a zabezpečila rovnováhu medzi rešpektovaním vôle zosnulého, záujmami preživších rodinných príslušníkov a právami dieťaťa.

Preklad materiálu (tzv. factsheet), ktorý zostavilo tlačové oddelenie Európskeho súdu pre ľudské práva. Použitie sily pri zaisťovaní bezpečnosti na demonštráciách môže za určitých okolností spôsobiť problémy podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len "Dohovor"), najmä pokiaľ ide o právo na život, zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania a združovania.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") prijal žiadosť (č. P16-2022-001) o vydanie poradného stanoviska podľa protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej...

Preklad materiálu (tzv. factsheet), ktorý zostavilo tlačové oddelenie Európskeho súdu pre ľudské práva.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") dnes jednomyseľne odpovedal na žiadosť (č. P16-2022-001) o poradné stanovisko podľa protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných...

Ako sme informovali v Bulletine ODAK, 2020, IX. ročník, č. 2 na strane 4, Najvyšší správny súd Litvy sa dňa 5. novembra 2020 obrátil na Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") so žiadosťou o vydanie poradného stanoviska podľa Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor").

PRÍSTUP K UMELÉMU PRERUŠENIU TEHOTENSTVA Tysiacová proti Poľsku - 20. marec 2007 Sťažovateľke odmietli [vykonať] indikované umelé prerušenie tehotenstva potom, ako ju upozornili na to, že ak dieťa vynosí,...

Ako sme informovali v Bulletine ODAK, 2021, X. ročník, č. 1 na strane 5, Kasačný súd Arménska sa dňa 11. marca 2021 obrátil na Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") so žiadosťou o vydanie poradného stanoviska podľa Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor").

Preklad Príručky judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"), strany 37 - 40.

Celosvetová pandémia koronavírusu SARS-CoV-2 vstúpila do tretieho roka svojho trvania, pričom má naďalej zásadný vplyv na fungovanie všetkých oblastí spoločnosti - vrátane správy vecí verejných a právneho poriadku. V nadväznosti na článok publikovaný v Bulletine ODAK č. 1/2021 prinášame príspevok, ktorého cieľom je zrekapitulovať rok 2021, druhý rok boja Slovenskej republiky s pandémiou, z pohľadu práva - konkrétne venovať sa vybraným aspektom prijímaných protipandemických opatrení a ich prípadnej odozve v rozhodovacej činnosti súdov a v činnosti ďalších orgánov ochrany práva.

Preklad materiálu (tzv. factsheet), ktorý zostavilo tlačové oddelenie Európskeho súdu pre ľudské práva.

 Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") sa rozhodol neprijať žiadosť (č. P16-2020_001) o vydanie poradného stanoviska, ktorú predložil Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 19. novembra 2020. Rozhodnutie...

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") prijal žiadosť  (č. P16-2021_001) o vydanie poradného stanoviska, ktorú predložil kasačný súd Arménska dňa 11. marca 2021.  Arménsky kasačný súd sa...

Preklad materiálu (tzv. factsheet), ktorý zostavilo tlačové oddelenie Európskeho súdu pre ľudské práva.

V stredu 21. apríla 2021 Taliansko uložilo ratifikačnú listinu k protokolu č. 15, ktorým sa mení a dopĺňa Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"). Predmetná ratifikácia vyvolala nadobudnutie účinnosti protokolu vo vzťahu k všetkým členským štátom Rady Európy od 1. augusta 2021.

Dňa 19. apríla 2021 Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") prijal žiadosť (č. P16-2021-002) o vydanie poradného stanoviska, ktorú sformulovala Štátna rada Francúzskej republiky v rozhodnutí zo dňa 15. apríla 2021. Porota [piatich sudcov] veľkej komory žiadosť prijala dňa 31. mája 2021. V tomto štádiu konania porota posudzovala iba otázku prijateľnosti žiadosti, ako takú. Potom, čo porota príjme žiadosť o vydanie poradného stanoviska, ustanoví sa veľká komora, ktorá ju posúdi a vydá poradné stanovisko.

Bezprecedentná kríza vyvolaná pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2, v ktorej sa Slovenská republika, spolu s ostatnými krajinami, nachádza od roku 2020, zasiahla všetky oblasti spoločenského života. Prijímali sa opatrenia, z ktorých mnohé boli dovtedy našej spoločnosti úplne cudzie a komunikované verejnosti boli najmä prostredníctvom médií. V masovokomunikačných prostriedkoch dominovali zväčša informácie praktického charakteru, poskytované príležitostne a nepravidelne a bolo pomerne náročné z nich spätne vyabstrahovať, ktoré sú ešte platné a na aké územie, resp. subjekty sa vzťahujú. Navyše, prijímané opatrenia nebolo možné nájsť v prehľadnej forme a na jednom mieste. V minimálnej miere bolo prítomné aj objasňovanie právneho základu prijímaných opatrení (voči verejnosti). Na základe uvedených skutočností, najmä vzhľadom na dynamiku prijímania opatrení, prinášame tento článok, s cieľom poskytnúť ucelený pohľad na právne východiská a dopady niektorých opatrení prijatých za obdobie roku 2020. 1) Uvedomujeme si, že plynutím času sa situácia v danej oblasti výrazne zmenila, a pretrvávanie pandémie aj v roku 2021 prináša úplne odlišné situácie a iný právny, resp. legislatívny základ ich riešenia. Štát sa na začiatku s touto krízou musel vysporiadať aktivovaním existujúcej legislatívy, určenej na riešenie potenciálnych kritických situácií a následne priebežným prijímaním nových legislatívnych opatrení ad hoc. V oboch prípadoch ide o právne predpisy, ktoré so sebou nevyhnutne prinášajú zásadné zásahy do základných práv a slobôd. Zároveň dochádza k dočasnému posilneniu právomocí vlády, ako jedného z orgánov krízového riadenia. Vyrovnať sa s dopadmi aplikácie legislatívy v praxi je a bude úlohou súdov a ďalších orgánov ochrany práva, ktoré v rámci svojich vymedzených právomocí poskytujú ochranu ústavnosti, zákonnosti, základných práv a slobôd, práv a zákonom chránených záujmov.

Predmetný odborný príspevok sa zaoberá regionálnym prístupom k ochrane ľudských práv environmentálneho charakteru, ktorý sa stáva čoraz aktuálnejším v kontexte globálnych environmentálnych zmien a ich vplyvov na životné podmienky jednotlivcov a komunít. Cieľom je preskúmať právne rámce a politiky, ktoré podporujú ochranu životného prostredia ako neoddeliteľnú súčasť základných ľudských práv. Pozornosť sa zameriava na regionálne iniciatívy a spolupráce, ktoré sa snažia o integráciu environmentálnych otázok do ochrany ľudských práv. Výsledky súčasných vedeckých poznatkov naznačujú, že efektívna ochrana ľudských práv v oblasti životného prostredia si vyžaduje multidisciplinárny prístup a aktívne zapojenie medzinárodných organizácií.

Úvod Predpokladom demokratického uplatňovania moci v modernej spoločnosti je informovanosť jednotlivých občanov o veciach verejného záujmu. Informovanosť jednotlivcov sa zabezpečuje dvoma spôsobmi. Osoby majú právo na sprostredkované informácie, ktoré im...

Expozícia Skôr narodení si veľmi dobre pamätáme časy, keď mnohým z nás vyhŕkli z očí slzy šťastia nad triumfami našich (v tom čase) československých športovkýň na olympijských hrách či...