Ľudské práva

Predmetný odborný príspevok sa zaoberá regionálnym prístupom k ochrane ľudských práv environmentálneho charakteru, ktorý sa stáva čoraz aktuálnejším v kontexte globálnych environmentálnych zmien a ich vplyvov na životné podmienky jednotlivcov a komunít. Cieľom je preskúmať právne rámce a politiky, ktoré podporujú ochranu životného prostredia ako neoddeliteľnú súčasť základných ľudských práv. Pozornosť sa zameriava na regionálne iniciatívy a spolupráce, ktoré sa snažia o integráciu environmentálnych otázok do ochrany ľudských práv. Výsledky súčasných vedeckých poznatkov naznačujú, že efektívna ochrana ľudských práv v oblasti životného prostredia si vyžaduje multidisciplinárny prístup a aktívne zapojenie medzinárodných organizácií.

Úvod Predpokladom demokratického uplatňovania moci v modernej spoločnosti je informovanosť jednotlivých občanov o veciach verejného záujmu. Informovanosť jednotlivcov sa zabezpečuje dvoma spôsobmi. Osoby majú právo na sprostredkované informácie, ktoré im...

Expozícia Skôr narodení si veľmi dobre pamätáme časy, keď mnohým z nás vyhŕkli z očí slzy šťastia nad triumfami našich (v tom čase) československých športovkýň na olympijských hrách či...

Predmetná štúdia pojednáva o možnostiach zavedenia povinného očkovania proti COVID-19. Aj keď táto povinnosť v slovenskom právnom poriadku nefiguruje, v budúcnosti ju nemožno vylúčiť. Okrem toho je diskusia zaujímavá aj z pohľadu komparatívneho ústavného práva, pretože viacero krajín povinnosť očkovania proti COVID-19 v čase vrcholiaceho boja proti pandémii zaviedlo. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli poukázať na možnosti a limity zavedenia tejto povinnosti a to prizmou legality a proporcionality, ktoré musí každá povinnosť splniť v zmysle ústavy. Štúdia analyzuje aj možnú náboženskú výnimku z povinného očkovania.

V priebehu 20. storočia sa zásadným spôsobom zmenilo postavenie mužov a žien v organizácii rodinného života. Muž už prestáva byť výlučným živiteľom rodiny a žena zabezpečovateľkou chodu domácnosti.Na túto pôvodnú organizáciu života rodiny však reagovali štáty zavádzaním pozitívnej diskriminácie žien.Po zmene v organizácii života práve táto pozitívna diskriminácia žien stráca svoj zmysel a účel. Paradoxne však vyvoláva diskrimináciu mužov, na čo však legislatíva štátov nereaguje a preto sa množia rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré vyhovujú sťažnostiam mužov. Príspevok poskytuje na pôdoryse rozhodnutia Veľkej komory vo veci Beeler proti Švajčiarsku prehľad o vývoji judikatúry v tejto oblasti, v kontexte postupného odstraňovania diskriminácie mužov a zabezpečovania rodovej rovnosti pri zanikaní rodinných stereotypov.  

Aktuálnou otázkou súčasnosti je nesporne uplatňovanie zhromažďovacieho práva, ktoré je garantované tak na medzinárodnoprávnej úrovni, na úrovni práva EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Uplatňovanie zhromažďovacieho práva poskytuje jednotlivcom účinný prostriedok k vyjadrovaniu názorov na veci verejné a predstavuje jednu z hlavných foriem aktívnej účasti na verejnom živote. Z týchto dôvodov vystupuje do popredia otázka nielen garantovania tohto práva, ale aj vymedzenia podmienok na jeho obmedzenie. Referenčným rámcom na obmedzenie tohto práva je najmä rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva. Autori sa zamýšľajú najmä nad obmedzením tohto práva policajtom – príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky.

Tento príspevok vznikol v rámci projektu VEGA č. 2/0080/21 Vplyv "kopernikovských obratov" vo filozofii na zmeny právnych paradigiem. Text vychádza aj z prednášky pre študentov a študentky Trnavskej univerzity...

Evolučný smer vývoja rozhodovania ESĽP vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím rozširuje rozsah ochrany Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj na ľudské práva tzv. druhej generácie. Využíva pri tom stále viac Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý sa stáva preň „živým nástrojom medzinárodného práva“, čo v preklade do našej terminológie znamená, že tento dohovor zaraďuje ESĽP medzi pramene práva, ktoré priamo aplikuje vo svojich rozhodnutiach. Príkladom je aj rozhodnutie vo veci Arnar Helgi Lárusson, ktorý je predmetom tohoto komentára.

Legislatíva EÚ, ako aj viaceré odporúčania Rady Európy, podobne aj judikatúra ESĽP vysielajú štátom jednoznačný signál, že je pozitívnou povinnosťou štátu, aby nielenže nevytváral prekážky, ale zabezpečil administratívno-právne prostredie akceptácie zmeny pohlavia, pretože otázka rodovej identity je súčasťou osobnej identity a práva na súkromný život.Z tohto dôvodu sa autori zaoberajú aj neprijateľným podmieňovaním tejto zmeny na želané pohlavie, neodôvodnenými požiadavkami na sterilizáciu či kastráciu.

Úvod Narození dítěte je považováno za jednu z nejšťastnějších právních událostí v životě. Rodiče netrpělivě čekají na to, zda se jim narodí chlapec či dívka. Ne vždy je však...

Príspevok kriticky analyzuje nález III. ÚS 394/2020, ktorým ústavný súd nevyhovel sťažnosti kandidáta na funkciu viceguvernéra NBS.Konkrétne vytýka ústavnému súdu, že jasnú právnu normu zneistil nesprávne uplatnenou metódou výkladu a takto vyloženú právnu normu použil v neprospech sťažovateľa a jeho subjektívneho ústavného práva. Ústavný súd opomenul aplikovať výkladovú metódu in dubio pro libertate a nerešpektoval niektoré fundamenty právneho štátu vrátane svojej vlastnej judikatúry.

Zákon o ochrane pred odpočúvaním vytvára systém kontroly odpočúvania Národnou radou SR, jednak prerokovaním správ kontrolných výborov o používaní informačno-technických prostriedkov, ale aj Komisiou na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov, ktorú zriaďuje Národná rada SR. Autor predstavuje jednotlivé systémy kontroly a zamýšľa sa nad neefektívnosťou takejto kontroly aj z pohľadu ochrany ľudských práv.

Príspevok je venovaný otázkam bioetických súvislostí vakcinácie, teda aké sú úvahy, ktoré vedú k dobrovoľnosti a ktoré právne a etické východiská ústia do možnosti zavedenia povinného očkovania. Problematika je skúmaná z hľadiska očkovania detí, ale aj v kontexte očkovacích látok dostupných proti Covid-19, a to aj na pozadí dostupnosti (z hľadiska výrobnej, finančnej, časovej, efektívnej) rôznych metód liečby a prevencie. Týka sa taktiež kauzálnych bioetických súvislostí, poradia očkovania a celkovej očkovacej stratégie. The paper is devoted to the issues of the bioethical context of vaccination, i.e., what are the considerations that lead to voluntariness and which legal and ethical starting points lead to the possibility of introducing compulsory vaccination. The issue focuses on the terms of vaccination of children but is also examined in the context of vaccines available against Covid-19, (in terms of production, finance, time, efficiency) of various methods of treatment and prevention. It also covers causal bioethics, vaccination order and overall vaccination strategy.

Tento článok sa venuje otázke povinnosti štátu a jeho súdov zabezpečiť implementáciu stanovísk výborov OSN, v ktorých tieto orgány označia porušenie záväzku vyplývajúceho z príslušnej medzinárodnej zmluvy. Hovorí tak o povahe týchto stanovísk, praxi a pozícii rôznych štátov, ako aj následne o možnostiach, akými by mohla implementácia týchto stanovísk byť zavedená. This article examines to what extent are the state and its courts obliged to implement views of the UN committees, in which these bodies find a breach of an obligation based on the relevant international treaty. Article further discusses the nature of these views, practice and positions of various states as well as includes an opinion on the possible ways in which implementation of these views could be instituted.

V príspevku autor analyzuje povinnosť vyjadrovať sa nestranne z pohľadu možného obmedzenia slobody prejavu. Osobitne sa venuje policajtom a skúmaniu, či paušálne uložená povinnosť vyjadrovať sa nestranne nepredstavuje zásah do ich slobody prejavu. Keďže paušálne obmedzenie podľa autora neobstojí, v ďalšom sa venuje prípustným hraniciam vyjadrenia policajta.

V dobe neustáleho zaoberania sa pojmom „očkovanie“ a celospoločenskej diskusie o jeho význame vyhlásil Európsky súd pre ľudské práva rozsudok v precedentnom prípade Vavřička a ďalší proti Českej republike, v ktorom intervenovala ako tretia strana aj Slovenská republika. Prípad sa týka povinnosti očkovania detí a následkov nesplnenia tejto povinnosti, pričom závery Veľkej komory Súdu budú mať nepochybne vplyv na očkovaciu politiku v členských štátoch Rady Európy.

Autorka približuje medzinárodné ľudsko-právne štandardy týkajúce sa stavu núdze z hľadiska existujúcich rozhodnutí ESĽP, ako aj materiálov vypracovaných Benátskou komisiou. Tieto kladú dôraz na dodržiavanie princípov právneho štátu aj v takých mimoriadnych situáciách. V tomto ohľade sú kľúčové požiadavky nevyhnutnosti, proporcionality a dočasnosti, splnením ktorých štát minimalizuje zásahy do základných práv a slobôd na mieru nevyhnutnú pre dosiahnutie legitímneho cieľa - ochrany verejného zdravia. Osobitne sa venuje aj medzinárodným štandardom súvisiacim s vyhlásením a ukončením stavu núdze, ako aj súdnej kontrole prijatých opatrení. Približuje rozhodnutia zahraničných súdov, ktoré môžu byť návodom pre naše súdne orgány vrátane ústavného súdu. Zásadné súdne rozhodnutia však v Slovenskej republike v tomto ohľade vyhlásené neboli. Autorka preto kriticky analyzuje rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sa pri posudzovaní súladu vyhláseného núdzového stavu s ústavou a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu k viacerým významným otázkam vzneseným navrhovateľmi nevyjadril. V závere analyzuje aj zmeny ústavného zákona o bezpečnosti štátu, pričom na príkladoch z iných štátov preukazuje, že ústavodarca nevyužil túto príležitosť na to, aby spôsob vyhlásenia núdzového stavu a jeho predlžovania priblížil medzinárodným štandardom.

Úvod Cieľom nášho príspevku je zhodnotiť využívanie racionálnych predpokladov v posledných rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len Ústavný súd SR) a Ústavného súdu Rakúskej republiky (ďalej len Ústavný...

V prvej časti príspevku bola kriticky analyzovaná slovenská právna úprava spracúvania osobných údajov. Poukázali sme na nedostatočné využitie otvorených klauzúl v zmysle GDPR, komplikovanú pôsobnosť a ustanovenia, ktoré sú potenciálne nesúladné s právom EÚ.V druhej časti príspevku predstavíme víziu, ako by mohol vyzerať revidovaný zákon o ochrane osobných údajov. In the first part of the article, the Slovak legal regulation of personal data processing was critically analysed. We emphasized the insufficient use of open clauses in the sense of the GDPR, complicated scope and provisions that are potentially incompatible with EU law. In the second part of the article, we will present a vision of what a revised law on personal data protection might look like.

Autor sa v uvedenom článku zaoberá právom migrantov na vzdelanie z hľadiska rôznych medzinárodných a regionálnych dokumentov a analyzuje rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a Európskeho výboru sociálnych práv, týkajúce sa práva na vzdelanie. V článku je tiež poukázané na prekážky prístupu práva na vzdelanie pre migrantov, uvádzané dozerajúcimi orgánmi pre príslušné medzinárodné dohovory. The author in the article deals with a right of migrants to education from perspective of various international and regional documents and analyses decisions of the European Court of Human Rights and the European Committee of Social Rights relating to the right to education. There is partly pointed out to obstacles which prevents the migrants to access to the right to education stated by supervisory bodies under respective international treaties.