Ústavné právo

Článok sa zaoberá v nedávnej minulosti intenzívne diskutovanou otázkou skrátenia volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, pričom porovnáva dva mechanizmy, ktoré boli predmetom verejnej a odbornej debaty - referendum a parlamentné uznesenie. Vychádza zo znenia ústavného zákona č. 24/2023 Z. z. a relevantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (najmä nález sp. zn. PL. ÚS 7/2021 zo 7. júla 2021). Pozornosť venuje aj praktickým dôsledkom a rizikám zneužitia týchto nástrojov, najmä alternatívy referenda, v podmienkach polarizovanej spoločnosti. Záverom autorka súhrnne hodnotí oba nástroje z hľadiska ich vplyvu na legitimitu a efektívnosť ústavného systému.

Príspevok sa venuje aktuálnej a dynamicky sa rozvíjajúcej téme vplyvu umelej inteligencie (ďalej aj ako "AI") na súdne konanie, pričom sa zameriava predovšetkým na otázku, či a za akých podmienok môže byť odpoveď vytvorená generatívnou umelou inteligenciou - ako sú napríklad nástroje ChatGPT, Gemini či Grok 3 - považovaná za relevantný dôkazný prostriedok v rámci súdneho konania v podmienkach Slovenskej republiky aj Českej republiky. Osobitnú pozornosť venuje i existujúcej rozhodovacej praxi slovenských a českých súdov, pričom poukazuje na konkrétne prípady, v ktorých sa súdy vyjadrovali k použitiu výstupov AI ako k dôkazu, či už priamo alebo nepriamo.

Úvod V rámci verejných diskusií k (vtedy) pripravovanému zneniu európskeho Aktu o umelej inteligencii 1) vydala Rada advokátskych komôr a právnických spoločností európy (CCBE) Stanovisko k návrhu nariadenia, ktorým...

Úvod Problematika dobrých mravů je v judikatuře Ústavního soudu poměrně významnou, neboť se použitím korektivu dobrých mravů v občanskoprávních vztazích nezřídka v různých souvislostech zabývá. V převážné většině dosavadních...

Úvod Princíp subsidiarity predstavuje v kontexte ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR 1) mnohovrstvový fenomén dopadajúci na viaceré roviny konania pred Ústavným súdom SR. Možno poukázať...

Predkladaná štúdia sa zaoberá fenoménom posmrtnej reprodukcie, pričom osobitnú pozornosť venuje právnym, etickým a sociálnym otázkam, ktoré táto reprodukčná technológia vyvoláva. Analyzuje aktuálny právny rámec a prax vybraných krajín, pričom zdôrazňuje rozdiely v prístupe k posmrtnej reprodukcii v medzinárodnom kontexte. Práca sa kriticky zamýšľa nad otázkami súhlasu zomrelého, ochrany záujmov dieťaťa, etickej prípustnosti a spoločenského vnímania tohto typu reprodukcie. Súčasne navrhuje odporúčania pre právnu reguláciu, ktorá by lepšie reflektovala komplexnosť posmrtnej reprodukcie a zabezpečila rovnováhu medzi rešpektovaním vôle zosnulého, záujmami preživších rodinných príslušníkov a právami dieťaťa.

Úvod Ekonomické otázky historicky stáli na okraji záujmu ústavného práva, avšak nedávny vývoj nielen v spoločnosti, ale aj v judikatúre ústavných súdov podčiarkuje nevyhnutnosť revidovať do určitej miery tento postoj....

Preklad materiálu (tzv. factsheet), ktorý zostavilo tlačové oddelenie Európskeho súdu pre ľudské práva. Použitie sily pri zaisťovaní bezpečnosti na demonštráciách môže za určitých okolností spôsobiť problémy podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len "Dohovor"), najmä pokiaľ ide o právo na život, zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania a združovania.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") prijal žiadosť (č. P16-2022-001) o vydanie poradného stanoviska podľa protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej...

Preklad materiálu (tzv. factsheet), ktorý zostavilo tlačové oddelenie Európskeho súdu pre ľudské práva.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") dnes jednomyseľne odpovedal na žiadosť (č. P16-2022-001) o poradné stanovisko podľa protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných...

Estónsko je súčasťou európskeho kontinentálneho právneho systému.1) Je to suverénna a nezávislá demokratická republika, v ktorej najvyššia moc štátu je zverená ľuďom. Ide o politicky unitárny štát, v ktorom administratívne rozdelenie jeho územia ustanovuje zákon.2) Prameňmi práva sú ústava, právo Európskej únie, zákony, medzinárodné zmluvy a nariadenia parlamentu (Riigikogu). Spravodlivosť v Estónsku vykonávajú výlučne súdy, a to nezávisle a v súlade s ústavou a zákonmi.

Ako sme informovali v Bulletine ODAK, 2020, IX. ročník, č. 2 na strane 4, Najvyšší správny súd Litvy sa dňa 5. novembra 2020 obrátil na Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") so žiadosťou o vydanie poradného stanoviska podľa Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor").

PRÍSTUP K UMELÉMU PRERUŠENIU TEHOTENSTVA Tysiacová proti Poľsku - 20. marec 2007 Sťažovateľke odmietli [vykonať] indikované umelé prerušenie tehotenstva potom, ako ju upozornili na to, že ak dieťa vynosí,...

Ako sme informovali v Bulletine ODAK, 2021, X. ročník, č. 1 na strane 5, Kasačný súd Arménska sa dňa 11. marca 2021 obrátil na Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") so žiadosťou o vydanie poradného stanoviska podľa Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor").

Preklad Príručky judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"), strany 37 - 40.

Celosvetová pandémia koronavírusu SARS-CoV-2 vstúpila do tretieho roka svojho trvania, pričom má naďalej zásadný vplyv na fungovanie všetkých oblastí spoločnosti - vrátane správy vecí verejných a právneho poriadku. V nadväznosti na článok publikovaný v Bulletine ODAK č. 1/2021 prinášame príspevok, ktorého cieľom je zrekapitulovať rok 2021, druhý rok boja Slovenskej republiky s pandémiou, z pohľadu práva - konkrétne venovať sa vybraným aspektom prijímaných protipandemických opatrení a ich prípadnej odozve v rozhodovacej činnosti súdov a v činnosti ďalších orgánov ochrany práva.

Preklad materiálu (tzv. factsheet), ktorý zostavilo tlačové oddelenie Európskeho súdu pre ľudské práva.

Belgické kráľovstvo (ďalej len ako "Belgicko") prijalo svoju prvú ústavu už v roku 1831. Jeho právny systém vychádza zo znenia francúzskeho občianskeho zákonníka (Code civil), ktorý sa zvykne nazývať aj Napoleonov zákonník. Toto právo je kodifikované a jeho piatimi základnými kódexami sú: - Code civil (Občiansky zákonník), - Code de commerce (Obchodný zákonník), - Code penal (Trestný zákonník), - Code d'instruction criminelle (Trestný poriadok) a - Code judiciaire (Súdny poriadok).

 Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") sa rozhodol neprijať žiadosť (č. P16-2020_001) o vydanie poradného stanoviska, ktorú predložil Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 19. novembra 2020. Rozhodnutie...