Ústavné právo

ÚVOD Malta je rozlohou aj počtom obyvateľov najmenší členský štát Európskej únie. Formovanie jej právneho systému a súdnictva výrazne ovplyvnili najmä niektoré etapy z jej bohatej a zaujímavej histórie....

Preklad prehľadu judikatúry (tzv. factsheet) - materiálu, ktorý zostavilo Tlačové oddelenie Európskeho súdu pre ľudské práva.

Preklad kľúčovej témy (tzv. Key theme) - materiálu Európskeho súdu pre ľudské práva.

Preklad výňatku, strán 47 - 51, z Príručky [judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva] k článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (z trestnoprávneho hľadiska).

Článok podrobne analyzuje koncept národnej identity po schválení ústavného zákona č. 255/2025 Z.z. V prvej časti sa autor zamýšľa nad pôvodom identity a tvrdí, že tá pochádza zo samotných konceptov politiky, demokracie a štátnosti. V ďalších častiach článok pojednáva o funkciách ústavnej identity a o povahe národnej identity vyjadrenej v čl. 7 ods. 6 a ods. 7 ústavy a to aj v kontexte práva EÚ. Nemenej dôležitou časťou článku je diskusia o nadradenosti ústavy. A nakoniec autor polemizuje s niektorými prejavmi kritiky, ktoré voči novele ústavy odzneli vo verejnom priestore.

Napriek skutočnosti, že pravidlá rozpočtovej zodpovednosti sú na Slovensku účinné už takmer 14 rokov, Slovenská republika doposiaľ nečelila využitiu najprísnejšieho opatrenia, ktoré obsahuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. V roku 2025 však táto situácia s najväčšou pravdepodobnosťou nastane, pretože zabrániť jej môže len strata dôvery súčasnej vlády.

Príspevok analyzuje problematiku diskriminácie na základe veku v kontexte platnej právnej úpravy Slovenskej republiky. Zameriava sa na pracovnoprávne vzťahy a uplatňovanie sociálnych práv, pričom reflektuje rozhodovaciu činnosť súdov a jej význam pri interpretácii veku ako diskriminačného dôvodu. Prostredníctvom analýzy relevantných súdnych rozhodnutí príspevok poukazuje na aplikačné problémy, ktoré ovplyvňujú právnu prax v tejto oblasti.

Článek je věnován citlivé otázce povinnosti podrobit se očkování proti stanovenému okruhu nemocí, které svojí podstatou představuje zásah do tělesné integrity a soukromí fyzických osob. Jakkoli ve společnosti převažuje souhlas a porozumění pro povinné očkování, existuje i skupina osob, které jej odmítají, s odkazem na výhradu víry a svědomí nebo i blíže neidentifikovatelných argumentů, a to je pak předmětem judikatury.

Článok sa zaoberá v nedávnej minulosti intenzívne diskutovanou otázkou skrátenia volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, pričom porovnáva dva mechanizmy, ktoré boli predmetom verejnej a odbornej debaty - referendum a parlamentné uznesenie. Vychádza zo znenia ústavného zákona č. 24/2023 Z. z. a relevantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (najmä nález sp. zn. PL. ÚS 7/2021 zo 7. júla 2021). Pozornosť venuje aj praktickým dôsledkom a rizikám zneužitia týchto nástrojov, najmä alternatívy referenda, v podmienkach polarizovanej spoločnosti. Záverom autorka súhrnne hodnotí oba nástroje z hľadiska ich vplyvu na legitimitu a efektívnosť ústavného systému.

Príspevok sa venuje aktuálnej a dynamicky sa rozvíjajúcej téme vplyvu umelej inteligencie (ďalej aj ako "AI") na súdne konanie, pričom sa zameriava predovšetkým na otázku, či a za akých podmienok môže byť odpoveď vytvorená generatívnou umelou inteligenciou - ako sú napríklad nástroje ChatGPT, Gemini či Grok 3 - považovaná za relevantný dôkazný prostriedok v rámci súdneho konania v podmienkach Slovenskej republiky aj Českej republiky. Osobitnú pozornosť venuje i existujúcej rozhodovacej praxi slovenských a českých súdov, pričom poukazuje na konkrétne prípady, v ktorých sa súdy vyjadrovali k použitiu výstupov AI ako k dôkazu, či už priamo alebo nepriamo.

Úvod V rámci verejných diskusií k (vtedy) pripravovanému zneniu európskeho Aktu o umelej inteligencii 1) vydala Rada advokátskych komôr a právnických spoločností európy (CCBE) Stanovisko k návrhu nariadenia, ktorým...

Úvod Problematika dobrých mravů je v judikatuře Ústavního soudu poměrně významnou, neboť se použitím korektivu dobrých mravů v občanskoprávních vztazích nezřídka v různých souvislostech zabývá. V převážné většině dosavadních...

Úvod Princíp subsidiarity predstavuje v kontexte ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR 1) mnohovrstvový fenomén dopadajúci na viaceré roviny konania pred Ústavným súdom SR. Možno poukázať...

Predkladaná štúdia sa zaoberá fenoménom posmrtnej reprodukcie, pričom osobitnú pozornosť venuje právnym, etickým a sociálnym otázkam, ktoré táto reprodukčná technológia vyvoláva. Analyzuje aktuálny právny rámec a prax vybraných krajín, pričom zdôrazňuje rozdiely v prístupe k posmrtnej reprodukcii v medzinárodnom kontexte. Práca sa kriticky zamýšľa nad otázkami súhlasu zomrelého, ochrany záujmov dieťaťa, etickej prípustnosti a spoločenského vnímania tohto typu reprodukcie. Súčasne navrhuje odporúčania pre právnu reguláciu, ktorá by lepšie reflektovala komplexnosť posmrtnej reprodukcie a zabezpečila rovnováhu medzi rešpektovaním vôle zosnulého, záujmami preživších rodinných príslušníkov a právami dieťaťa.

Úvod Ekonomické otázky historicky stáli na okraji záujmu ústavného práva, avšak nedávny vývoj nielen v spoločnosti, ale aj v judikatúre ústavných súdov podčiarkuje nevyhnutnosť revidovať do určitej miery tento postoj....

Preklad materiálu (tzv. factsheet), ktorý zostavilo tlačové oddelenie Európskeho súdu pre ľudské práva. Použitie sily pri zaisťovaní bezpečnosti na demonštráciách môže za určitých okolností spôsobiť problémy podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len "Dohovor"), najmä pokiaľ ide o právo na život, zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania a združovania.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") prijal žiadosť (č. P16-2022-001) o vydanie poradného stanoviska podľa protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej...

Preklad materiálu (tzv. factsheet), ktorý zostavilo tlačové oddelenie Európskeho súdu pre ľudské práva.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") dnes jednomyseľne odpovedal na žiadosť (č. P16-2022-001) o poradné stanovisko podľa protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných...

Estónsko je súčasťou európskeho kontinentálneho právneho systému.1) Je to suverénna a nezávislá demokratická republika, v ktorej najvyššia moc štátu je zverená ľuďom. Ide o politicky unitárny štát, v ktorom administratívne rozdelenie jeho územia ustanovuje zákon.2) Prameňmi práva sú ústava, právo Európskej únie, zákony, medzinárodné zmluvy a nariadenia parlamentu (Riigikogu). Spravodlivosť v Estónsku vykonávajú výlučne súdy, a to nezávisle a v súlade s ústavou a zákonmi.