Ústavné právo

Článok sa zaoberá v nedávnej minulosti intenzívne diskutovanou otázkou skrátenia volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, pričom porovnáva dva mechanizmy, ktoré boli predmetom verejnej a odbornej debaty - referendum a parlamentné uznesenie. Vychádza zo znenia ústavného zákona č. 24/2023 Z. z. a relevantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (najmä nález sp. zn. PL. ÚS 7/2021 zo 7. júla 2021). Pozornosť venuje aj praktickým dôsledkom a rizikám zneužitia týchto nástrojov, najmä alternatívy referenda, v podmienkach polarizovanej spoločnosti. Záverom autorka súhrnne hodnotí oba nástroje z hľadiska ich vplyvu na legitimitu a efektívnosť ústavného systému.

Príspevok sa venuje aktuálnej a dynamicky sa rozvíjajúcej téme vplyvu umelej inteligencie (ďalej aj ako "AI") na súdne konanie, pričom sa zameriava predovšetkým na otázku, či a za akých podmienok môže byť odpoveď vytvorená generatívnou umelou inteligenciou - ako sú napríklad nástroje ChatGPT, Gemini či Grok 3 - považovaná za relevantný dôkazný prostriedok v rámci súdneho konania v podmienkach Slovenskej republiky aj Českej republiky. Osobitnú pozornosť venuje i existujúcej rozhodovacej praxi slovenských a českých súdov, pričom poukazuje na konkrétne prípady, v ktorých sa súdy vyjadrovali k použitiu výstupov AI ako k dôkazu, či už priamo alebo nepriamo.

Úvod Problematika dobrých mravů je v judikatuře Ústavního soudu poměrně významnou, neboť se použitím korektivu dobrých mravů v občanskoprávních vztazích nezřídka v různých souvislostech zabývá. V převážné většině dosavadních...

Úvod Princíp subsidiarity predstavuje v kontexte ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR 1) mnohovrstvový fenomén dopadajúci na viaceré roviny konania pred Ústavným súdom SR. Možno poukázať...

Úvod V rámci verejných diskusií k (vtedy) pripravovanému zneniu európskeho Aktu o umelej inteligencii 1) vydala Rada advokátskych komôr a právnických spoločností európy (CCBE) Stanovisko k návrhu nariadenia, ktorým...

Predkladaná štúdia sa zaoberá fenoménom posmrtnej reprodukcie, pričom osobitnú pozornosť venuje právnym, etickým a sociálnym otázkam, ktoré táto reprodukčná technológia vyvoláva. Analyzuje aktuálny právny rámec a prax vybraných krajín, pričom zdôrazňuje rozdiely v prístupe k posmrtnej reprodukcii v medzinárodnom kontexte. Práca sa kriticky zamýšľa nad otázkami súhlasu zomrelého, ochrany záujmov dieťaťa, etickej prípustnosti a spoločenského vnímania tohto typu reprodukcie. Súčasne navrhuje odporúčania pre právnu reguláciu, ktorá by lepšie reflektovala komplexnosť posmrtnej reprodukcie a zabezpečila rovnováhu medzi rešpektovaním vôle zosnulého, záujmami preživších rodinných príslušníkov a právami dieťaťa.

Úvod Ekonomické otázky historicky stáli na okraji záujmu ústavného práva, avšak nedávny vývoj nielen v spoločnosti, ale aj v judikatúre ústavných súdov podčiarkuje nevyhnutnosť revidovať do určitej miery tento postoj....

Belgické kráľovstvo (ďalej len ako "Belgicko") prijalo svoju prvú ústavu už v roku 1831. Jeho právny systém vychádza zo znenia francúzskeho občianskeho zákonníka (Code civil), ktorý sa zvykne nazývať aj Napoleonov zákonník. Toto právo je kodifikované a jeho piatimi základnými kódexami sú: - Code civil (Občiansky zákonník), - Code de commerce (Obchodný zákonník), - Code penal (Trestný zákonník), - Code d'instruction criminelle (Trestný poriadok) a - Code judiciaire (Súdny poriadok).

 Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") sa rozhodol neprijať žiadosť (č. P16-2020_001) o vydanie poradného stanoviska, ktorú predložil Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 19. novembra 2020. Rozhodnutie...

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") prijal žiadosť  (č. P16-2021_001) o vydanie poradného stanoviska, ktorú predložil kasačný súd Arménska dňa 11. marca 2021.  Arménsky kasačný súd sa...

Preklad materiálu (tzv. factsheet), ktorý zostavilo tlačové oddelenie Európskeho súdu pre ľudské práva.

V stredu 21. apríla 2021 Taliansko uložilo ratifikačnú listinu k protokolu č. 15, ktorým sa mení a dopĺňa Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"). Predmetná ratifikácia vyvolala nadobudnutie účinnosti protokolu vo vzťahu k všetkým členským štátom Rady Európy od 1. augusta 2021.

Dňa 19. apríla 2021 Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") prijal žiadosť (č. P16-2021-002) o vydanie poradného stanoviska, ktorú sformulovala Štátna rada Francúzskej republiky v rozhodnutí zo dňa 15. apríla 2021. Porota [piatich sudcov] veľkej komory žiadosť prijala dňa 31. mája 2021. V tomto štádiu konania porota posudzovala iba otázku prijateľnosti žiadosti, ako takú. Potom, čo porota príjme žiadosť o vydanie poradného stanoviska, ustanoví sa veľká komora, ktorá ju posúdi a vydá poradné stanovisko.

Bezprecedentná kríza vyvolaná pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2, v ktorej sa Slovenská republika, spolu s ostatnými krajinami, nachádza od roku 2020, zasiahla všetky oblasti spoločenského života. Prijímali sa opatrenia, z ktorých mnohé boli dovtedy našej spoločnosti úplne cudzie a komunikované verejnosti boli najmä prostredníctvom médií. V masovokomunikačných prostriedkoch dominovali zväčša informácie praktického charakteru, poskytované príležitostne a nepravidelne a bolo pomerne náročné z nich spätne vyabstrahovať, ktoré sú ešte platné a na aké územie, resp. subjekty sa vzťahujú. Navyše, prijímané opatrenia nebolo možné nájsť v prehľadnej forme a na jednom mieste. V minimálnej miere bolo prítomné aj objasňovanie právneho základu prijímaných opatrení (voči verejnosti). Na základe uvedených skutočností, najmä vzhľadom na dynamiku prijímania opatrení, prinášame tento článok, s cieľom poskytnúť ucelený pohľad na právne východiská a dopady niektorých opatrení prijatých za obdobie roku 2020. 1) Uvedomujeme si, že plynutím času sa situácia v danej oblasti výrazne zmenila, a pretrvávanie pandémie aj v roku 2021 prináša úplne odlišné situácie a iný právny, resp. legislatívny základ ich riešenia. Štát sa na začiatku s touto krízou musel vysporiadať aktivovaním existujúcej legislatívy, určenej na riešenie potenciálnych kritických situácií a následne priebežným prijímaním nových legislatívnych opatrení ad hoc. V oboch prípadoch ide o právne predpisy, ktoré so sebou nevyhnutne prinášajú zásadné zásahy do základných práv a slobôd. Zároveň dochádza k dočasnému posilneniu právomocí vlády, ako jedného z orgánov krízového riadenia. Vyrovnať sa s dopadmi aplikácie legislatívy v praxi je a bude úlohou súdov a ďalších orgánov ochrany práva, ktoré v rámci svojich vymedzených právomocí poskytujú ochranu ústavnosti, zákonnosti, základných práv a slobôd, práv a zákonom chránených záujmov.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") prijal žiadosť (č. P16-2022-001) o vydanie poradného stanoviska podľa protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej...

Preklad materiálu (tzv. factsheet), ktorý zostavilo tlačové oddelenie Európskeho súdu pre ľudské práva.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") dnes jednomyseľne odpovedal na žiadosť (č. P16-2022-001) o poradné stanovisko podľa protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných...

Estónsko je súčasťou európskeho kontinentálneho právneho systému.1) Je to suverénna a nezávislá demokratická republika, v ktorej najvyššia moc štátu je zverená ľuďom. Ide o politicky unitárny štát, v ktorom administratívne rozdelenie jeho územia ustanovuje zákon.2) Prameňmi práva sú ústava, právo Európskej únie, zákony, medzinárodné zmluvy a nariadenia parlamentu (Riigikogu). Spravodlivosť v Estónsku vykonávajú výlučne súdy, a to nezávisle a v súlade s ústavou a zákonmi.

Preklad materiálu (tzv. factsheet), ktorý zostavilo tlačové oddelenie Európskeho súdu pre ľudské práva.

Základy štruktúry a organizácie švédskeho súdnictva sú upravené v ústave, ktorú v Švédskom kráľovstve tvoria štyri ústavné zákony: 1) - zákon o forme vlády (ombeslutad ny regeringsform), - zákon o nástupníctve, - zákon o slobode tlače a - ústavný zákon o slobode prejavu. Súdny systém Švédskeho kráľovstva je tvorený dvomi hlavnými paralelnými časťami, a to sústavou všeobecných súdov (allmänna domstolar), ktoré riešia najmä civilné a trestné veci a sústavou všeobecných správnych súdov (allmänna förvaltnings-domstolar), ktoré riešia spory medzi súkromnými osobami a orgánmi verejnej moci. Každá z týchto súdnych sústav má tri inštancie. V špecifických, zákonmi stanovených prípadoch majú právomoc prejednávať a rozhodovať spory špecializované súdy a tribunály. V Švédskom kráľovstve nie je zriadený ústavný súd. Podľa zákona o forme vlády v prípade, ak súd zistí, že ustanovenie právneho predpisu je v rozpore s ústavou alebo právnym predpisom vyššej právnej sily, toto ustanovenie sa nepoužije. Rovnako sa postupuje v prípade, ak pri prijímaní ustanovenia v podstatnom ohľade nebol rešpektovaný zákonný postup. Pri takomto posudzovaní súladu právnych predpisov však musí byť braný osobitný zreteľ na skutočnosť, že švédsky parlament (Riksdag) je najvyšším zástupcom ľudu a ústavné zákony majú prednosť pred inými právnymi predpismi. 2)