Ústavné právo
- Článek
Citizens' Assembly as a Response to the Crisis of the Referendum? The article examines a reform proposal put forward by the political party Progressive Slovakia, according to which every referendum should be preceded by the mandatory convening of a citizens' assembly. In the introductory part, the author presents the institution of the citizens' assembly and emphasizes its contribution to addressing issues of public interest. The article then proceeds to analyse several variants of a model based on linking referendums with citizens' assemblies. In each case, the author seeks to highlight theoretical ambiguities as well as shortcomings in their practical functioning.
- Článek
On the unification of case law and its pitfalls after ten years of the Civil Procedure Code. The article analyses the development and current role of the Grand Chamber of the Supreme Court of the Slovak Republic (hereinafter referred to as Grand Chamber) as a key mechanism for the unification of case law ten years after the entry into force of the Civil Procedure Code. Building on the author's earlier work on the concept of established case law, the article argues that the normative strengthening of judicial precedents under the new procedural rules has brought not only higher demands for consistency in legal interpretation, but also new systemic risks. The core of the analysis focuses on the relationship between proceedings before the Grand Chamber and the publication mechanisms of the Collection of Opinions of the Supreme Court and Decisions of Slovak Courts, particularly in situations where a decision is published while unification proceedings are still pending. Special attention is paid to the constitutional dimension of the Grand Chamber, including the obligation to refer cases to it and the requirement of its predictable composition in light of the principle of the lawful judge. The article concludes by outlining possible directions for future development, both at the level of internal court regulations and de lege ferenda, with an emphasis on maintaining a delicate balance between the unity of case law and a high degree of judicial specialisation.
Obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 2. júna 2026 schválilo 12 rozhodnutí určených na publikovanie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Nové právne vety prinášajú významné usmernenia pre súdnu prax aj podnikateľské prostredie v oblastiach zmluvného práva, bezdôvodného obohatenia či korporátneho riadenia.
Súdna rada Slovenskej republiky vyhlásila voľbu kandidáta na funkciu podpredsedu Najvyššieho správneho súdu SR. Oprávnení navrhovatelia môžu predkladať návrhy do 26. júna 2026, samotná voľba sa uskutoční 8. septembra 2026. Dôvodom je blížiace sa skončenie funkčného obdobia súčasného podpredsedu Mariána Trenčana.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zverejnil trojicu rozhodnutí týkajúcich sa opatrení prijatých Slovenskou republikou počas pandémie COVID-19. Súd odmietol sťažnosti podnikateľských subjektov, fyzickej osoby namietajúcej obmedzenia pohybu a tiež sťažnosť súvisiacu s prechodom škôl na online vyučovanie.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v rozhodnutí z 28. mája 2026 v prípade Krátky proti Slovenskej republike zamietol sťažnosť bratov Dávida a Dominika Krátkych, ktorí namietali porušenie práv v súvislosti s podmienkami výkonu väzby a doživotného trestu odňatia slobody vo viacerých väzenských zariadeniach na Slovensku. Rozhodnutie je konečné.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) konštatoval porušenie práva na slobodu prejavu podľa článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v prípade Trnka proti Slovenskej republike. Rozsudok sa týka hraníc politickej kritiky verejne činných osôb a posudzovania zásahov do slobody prejavu zo strany vnútroštátnych súdov.
- Článek
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí pléna 20. decembra 2023 prerokoval návrh prezidentky Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade čl. I, čl. II v časti zodpovedajúcej § 9 ods. 6 vete druhej zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a čl. III zákona č. 239/2023 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a prijal ho na ďalšie konanie.
- Článek
rozsudok z 19. marca 2026 k sťažnosti č. 70945/17 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie) v kontexte konania "o upozornení/výstrahe na porušenie zákona" (rappel a la loi)
- Článek
rozsudok z 30. marca 2026 k sťažnosti č. 35640/22 pre porušenie článku 3 Dohovoru (zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania) a článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) v kontexte neefektívneho vyšetrovania v prípade sexuálneho zneužívania dieťaťa
- Článek
rozsudok z 9. apríla 2026 k sťažnosti č. 6656/24 pre porušenie článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) v kontexte výhod matky pri nezákonnom premiestnení svojich detí s cieľom dosiahnuť ich zverenie do svojej výlučnej starostlivosti po rozvode manželstva
- Článek
Článok je zameraný na výkon kompetencií Súdnej rady Slovenskej republiky pri preverovaní sudcovskej spôsobilosti sudcov a kandidátov na funkciu sudcu z hľadiska priblíženia právnej úpravy, rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj požiadaviek na etickú výbavu členov súdnych rád.
Ministerstvo spravodlivosti SR navrhuje zmenu Ústavy: občania by mohli rozhodovať o konci parlamentu
Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Navrhované zmeny sa týkajú posilnenia prvkov priamej demokracie aj úpravy pravidiel odvolávania členov Súdnej rady SR.
- Článek
Článok sa zaoberá problematikou výhrady svedomia so zameraním na jej vnútroštátne a medzinárodné právne zakotvenie. Analyzuje podmienky, za ktorých môžu zdravotnícki pracovníci uplatniť výhradu svedomia a skúma právne i etické dôsledky takéhoto postupu. Osobitná pozornosť je venovaná vzťahu medzi slobodou svedomia a právom pacienta na prístup k zdravotnej starostlivosti.
- Článek
rozsudok z 26. marca 2026 k sťažnosti č. 29229/22 pre porušenie článku 3 Dohovoru (neprimerané policajné násilie)
- Článek
rozhodnutie z 5. februára 2026 k sťažnosti č. 17242/22 pre porušenie článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru (právo na pokojné užívanie majetku)
- Článek
rozsudok z 3. februára 2026 k sťažnosti č. 4100/24 pre porušenie článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) v kontexte ochrany dobrej povesti známeho obhajcu pred obvineniami klerika v živom televíznom prenose
- Článek
rozsudok z 3. februára 2026 k sťažnosti č. 44794/19 pre porušenie článku 6 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie) v kontexte disciplinárneho konania proti sudcovi pre nedostatočné plnenie sudcovských povinností
- Článek
rozsudok z 5. februára 2026 k sťažnosti č. 55026/22 pre porušenie článku 2 Dohovoru (právo na život) v kontexte rozhodnutia lekárov o ukončení liečby udržiavajúcej život pacienta
- Článek
rozsudok z 5. februára 2026 k sťažnosti č. 46238/20 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na prístup k súdu), článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) a článku 10 Dohovoru (právo na slobodu prejavu) v kontexte pozastavenia výkonu funkcie sudcu