Ústavné právo

Silence after the sporting performance: the responsibility of sports organisations for human rights violations. In the submitted article, the author directs her attention to the question of whether sports organisations, as private entities exercising public functions, can and should bear direct responsibility for the protection of human rights. The analysis focuses on the interaction between lex sportiva and international human rights law, particularly through the lens of the UN Guiding Principles on Business and Human Rights and the European Sports Charter. By examining key judgments such as Mutu and Pechstein v. Switzerland and Semenya v. Switzerland , the paper explores how the European Court of Human Rights has gradually recognised the horizontal effect of human rights in sport and redefined the boundaries of sports autonomy. The author further identifies structural deficiencies within the Slovak sports system and emphasises the state's positive obligations to ensure effective oversight, transparency, and accessible remedies for athletes. Ultimately, the article argues for the transformation of the traditional notion of "autonomy of sport" into a model of responsible autonomy-one that aligns self-regulation with accountability and the fundamental respect for human dignity. Key words:  Human rights in sport, Lex sportiva, autonomy of sport, Court of Arbitration for Sport, European Court of Human Rights SZOMOLAIOVÁ, Cs.: Ticho po športovom výkone: zodpovednosť športových organizácií za porušenie ľudských práv. Právny obzor, 109, 2026, č. 2, s. 110 - 128. https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2026.2.02

Electoral deposit: the revision from a constitutional law perspective after twenty years. The subject of the article is electoral deposit in relation to elections to the National Council of the Slovak Republic. This institute has been out of the spotlight of Slovak constitutional law scholars for the past few years. However, it came to light again in 2025, when the Minister of the Interior presented proposals for fundamental changes to legal regulation of electoral deposit. The article not only describes the essence of electoral deposit, but also historical context of its introduction into legal order of the Slovak Republic, as well as the position of the Constitutional Court of the Slovak Republic towards it and practical impacts of that institute. Against the background of the proposed changes, the article provides, also based on a brief international comparison, an analysis of the constitutionality of electoral deposit and arguments in favor of its possible deletion from Slovak legal order, or at least its alternation with another institute that would not be in such significant tension with the constitutional principle of free competition of political forces.

Petície smerujúce k vyhláseniu celoštátneho referenda budú podliehať prísnejším pravidlám identifikácie podporovateľov. Vyplýva to z novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorú schválil parlament. Nová právna úprava nadobudne účinnosť 1. júna.

rozsudok z 8. januára 2026 k sťažnostiam č. 23538/14 a 23554/14 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie, právo na prístup k súdu), článku 6 ods. 1 Dohovoru (prezumpcia neviny) a článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru (právo na pokojné užívanie majetku) v kontexte preskúmania rozhodnutia sudcu, ktorý bol odsúdený za korupciu

rozsudok R.E. a ďalší proti Islandu z 13. januára 2026 k sťažnostiam č. 59809/19, č. 8034/20, č. 14407/20 a 17008/20 a rozsudok Z. proti Islandu z 13. januára 2026 k sťažnosti č. 3538/21 pre porušenie článku 3 Dohovoru (zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania), článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) a článku 14 Dohovoru (zákaz diskriminácie) v súvislosti so systémovými predsudkami alebo diskrimináciou pri riešení prípadov sexuálneho násilia

rozsudok z 22. januára 2026 k sťažnosti č. 10089/18 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie) a článku 6 ods. 2 Dohovoru (právo na prezumpciu neviny) v kontexte porušenia zásady nestrannosti a zásady prezumpcie neviny v prípade týkajúcom sa podvodu v oblasti sociálneho zabezpečenia

rozsudok z 13. januára 2026 k sťažnosti č. 2746/21 pre porušenie článku 10 Dohovoru (sloboda prejavu) v kontexte povinnosti zaplatiť odškodnenie jednotlivcom za odvysielanie nahrávania televíznych programov bez ich súhlasu

rozsudok z 15. januára 2026 k sťažnosti č. 13278/20 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na prístup k súdu) v súvislosti s preložením sudcu v rámci súdu bez jeho súhlasu

Európsky súd pre ľudské práva rozhodol 26. marca 2026 v prípade Kuruová a Horváthová proti Slovenskej republike o porušení základných práv garantovaných Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd konštatoval porušenie zákazu neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, ako aj zákazu diskriminácie (čl. 3 a čl. 14 Dohovoru).

Predmetný článok sa zaoberá kritickým hodnotením nálezu Ústavného súdu PL. ÚS 12/01. V článku poukazujem na neudržateľný rozdiel medzi právom na život, ktoré podľa súdu patrí len narodeným osobám, pričom osobám nenarodeným svedčí len objektívna ústavná hodnota. Taktiež kriticky hodnotím argument z práva na súkromie a možnosť ženy zničiť iný život ako svoj. Ústavný súd, podľa môjho názoru, nekorektne pracoval s prameňmi medzinárodného práva vrátane práva civilného, ktoré mali potvrdiť jeho pozíciu voči právu na život. Článok nakoniec navrhuje možné právne riešenia, ktoré by zvýšili ochranu nenarodeným deťom.

Článok je obsahovo zameraný na niektoré riziká, ktorým v súčasnosti čelí uplatňovanie slobody prejavu na sociálnych sieťach. Východiskom nášho výskumu je recentný rozsudok ESĽP vo veci Sanchez v. Francúzsko, v ktorom bol vyslovený názor, že politici s verejne dostupnými profilmi na sociálnych sieťach sú povinní bezodkladne a bez upozornenia odstraňovať nenávistné komentáre na svojich profiloch.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 20. novembra 2025 prerokoval sťažnosť Petičného výboru za referendum (ďalej len "sťažovateľ"), ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava"), na legitímne očakávanie podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, číslo spisu 2146-2025-KPSR zo 4. júna 2025.

Úvod Medzi právnikmi, a nielen medzi nimi, je notoricky známou skutočnosťou, že preambula Ústavy SR sa odvoláva na cyrilo-metodské duchovné dedičstvo. Tento pojem, ktorý sa aj v iných podobách...

Preklad výňatku, strán 47 - 51, z Príručky [judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva] k článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (z trestnoprávneho hľadiska).

Preklad kľúčovej témy (tzv. Key theme) - materiálu Európskeho súdu pre ľudské práva.

ÚVOD Malta je rozlohou aj počtom obyvateľov najmenší členský štát Európskej únie. Formovanie jej právneho systému a súdnictva výrazne ovplyvnili najmä niektoré etapy z jej bohatej a zaujímavej histórie....

Preklad prehľadu judikatúry (tzv. factsheet) - materiálu, ktorý zostavilo Tlačové oddelenie Európskeho súdu pre ľudské práva.

Článok podrobne analyzuje koncept národnej identity po schválení ústavného zákona č. 255/2025 Z.z. V prvej časti sa autor zamýšľa nad pôvodom identity a tvrdí, že tá pochádza zo samotných konceptov politiky, demokracie a štátnosti. V ďalších častiach článok pojednáva o funkciách ústavnej identity a o povahe národnej identity vyjadrenej v čl. 7 ods. 6 a ods. 7 ústavy a to aj v kontexte práva EÚ. Nemenej dôležitou časťou článku je diskusia o nadradenosti ústavy. A nakoniec autor polemizuje s niektorými prejavmi kritiky, ktoré voči novele ústavy odzneli vo verejnom priestore.

Napriek skutočnosti, že pravidlá rozpočtovej zodpovednosti sú na Slovensku účinné už takmer 14 rokov, Slovenská republika doposiaľ nečelila využitiu najprísnejšieho opatrenia, ktoré obsahuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. V roku 2025 však táto situácia s najväčšou pravdepodobnosťou nastane, pretože zabrániť jej môže len strata dôvery súčasnej vlády.

Článek je věnován citlivé otázce povinnosti podrobit se očkování proti stanovenému okruhu nemocí, které svojí podstatou představuje zásah do tělesné integrity a soukromí fyzických osob. Jakkoli ve společnosti převažuje souhlas a porozumění pro povinné očkování, existuje i skupina osob, které jej odmítají, s odkazem na výhradu víry a svědomí nebo i blíže neidentifikovatelných argumentů, a to je pak předmětem judikatury.