Ústavné právo

Príspevok je venovaný problematike právnej úpravy politických strán v 20. storočí na Slovensku a súvisiacim zmenám majetkových práv. Venuje sa najmä obdobiu na konci monarchie, počas trvania ČSR, Slovenského štátu, počas komunistického režimu a napokon demokratizačnému procesu a súvisiacim legislatívnym zmenám v oblasti právnej úpravy politických strán po novembri 1989. Cieľom príspevku je analyzovať a porovnať jednotlivé právne úpravy, ako aj myšlienky, ktoré sa za nimi skrývajú a poskytnúť tak obraz o vývoji právnej úpravy majetkového postavenia politických strán v 20. storočí. na území Slovenska.

Predmetný odborný príspevok sa zaoberá regionálnym prístupom k ochrane ľudských práv environmentálneho charakteru, ktorý sa stáva čoraz aktuálnejším v kontexte globálnych environmentálnych zmien a ich vplyvov na životné podmienky jednotlivcov a komunít. Cieľom je preskúmať právne rámce a politiky, ktoré podporujú ochranu životného prostredia ako neoddeliteľnú súčasť základných ľudských práv. Pozornosť sa zameriava na regionálne iniciatívy a spolupráce, ktoré sa snažia o integráciu environmentálnych otázok do ochrany ľudských práv. Výsledky súčasných vedeckých poznatkov naznačujú, že efektívna ochrana ľudských práv v oblasti životného prostredia si vyžaduje multidisciplinárny prístup a aktívne zapojenie medzinárodných organizácií.

Táto esej skúma úlohu inteligenčného kvocientu (IQ) a emocionálneho kvocientu (EQ) v rozhodovacom procese sudcov v kontexte ich nezávislosti a nestrannosti. V roku 1776, prijatím Constitution of Virginia, sa myšlienka deľby moci a nezávislého súdnictva po prvýkrát stala základným kameňom demokratických systémov. Táto esej analyzuje, ako inteligencia a emocionálne cítenie sudcov ovplyvňujú ich schopnosť plniť túto rolu. Inteligencia, definovaná ako schopnosť učiť sa, abstraktne myslieť a prispôsobiť sa neočakávaným situáciám, je nevyhnutná pre sudcov pri aplikácii práva, ktoré často obsahuje právne „medzery“ vyžadujúce kreatívne riešenia. Právnické vzdelanie a justičné skúšky sú prvými testami týchto schopností. Sudca musí byť schopný uvažovať mimo bežných rámcov, aby efektívne interpretoval zákon a zabezpečil spravodlivé riešenie sporov bez odopretia spravodlivosti. Avšak, samotná inteligencia nestačí na zabezpečenie nestranného a spravodlivého rozhodovania. Emocionálna inteligencia, a konkrétne empatia, umožňuje sudcom rozoznať a kontrolovať vlastné emócie, čo je kľúčové pri odolávaní vonkajším a vnútorným tlakom, vrátane korupcie a zaujatosti. Schopnosť vcítiť sa do situácie účastníkov sporov a pochopiť ich mentálny svet je nevyhnutná pre spravodlivé rozhodnutie. Tým sa sudcovia môžu vyhnúť rozhodovaniu podľa politických alebo iných vplyvov, ktoré by mohli narušiť dôveru v súdny systém. Esej ukazuje, že sudca musí disponovať vysokou racionálnou a emocionálnou inteligenciou na to, aby vykonával svoju funkciu efektívne a spravodlivo. Avšak, morálna úroveň sudcu je nakoniec kľúčovým faktorom, ktorý určuje jeho schopnosť rozhodovať nezávisle a nestranne.

Úvod V roku 2014 bol do slovenskej ústavy zavedený pojem predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Súdna rada Slovenskej republiky dostala za úlohu prijímať stanovisko, či kandidát alebo kandidátka na funkciu sudcu...

Úvod Výber konkrétneho volebného systému patrí k najdôležitejším politickým rozhodnutiam v reprezentatívnej demokracii. 1) Pri nezmenených preferenciách voličov totiž môžu rôzne volebné systémy produkovať rôzne volebné výsledky a v...

Úvod Ak boli nejaké slová, ktoré podľa mňa formovali ústavný vývoj Slovenskej republiky v roku 2023, osobitne, ale nielen, na jeseň pri menovaní vlády Slovenskej republiky (ďalej len "vláda"),...

Úvod Sudcovské rady nepatria v odbornej a vedeckej právnickej literatúre k podrobne spracovaným témam, okrem ojedinelých príkladov. Sudcovské rady sú pritom jediným, hoci osobitným, prejavom záujmovej samosprávy, ktorý má...

Úvod Právo na prístup verejnosti k informáciám je spolu so slobodou prejavu možné vnímať ako absolútny fundament základných ľudských práv a slobôd občanov. V podmienkach Slovenskej republiky je jeho...

Obmedzená skúsenosť s výkonom právomocí vlády Slovenskej republiky v režime čl. 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s faktickou dobou trvania takéhoto režimu vytvára situácie, na ktoré nemožno nachádzať ústavne jednoznačné odpovede a riešenia. Článok sa v tejto súvislosti zamýšľa nad možnosťami súdnej kontroly poverenej vlády bez dôvery a výkonu jej právomocí.  

Úvod   V úvode považujeme za potrebné priblížiť závery viažuce sa k problematike náhrady škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami, ktoré nepredstavujú nezákonné rozhodnutia podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú...

Tento článok je reakciou na článok Tomáša Ľalíka Svojvoľné odvolávanie členov súdnej rady: problémy a perspektívy riešenia. Plne uznávajúc dôležitosť otázky odvolávania členov Súdnej rady článok ponúka rozdielny uhol pohľadu na niektoré podstatné súvislosti tohto problému. Rovnako poukazuje aj na niektoré opomínané súvislosti, ktoré netreba pri tejto téme prehliadať. Článok tiež prináša aj širšie zamyslenie nad inštitútom odvolania z funkcie v slovenskom ústavnom systéme a na jeho prepojenie s inštitútom zániku funkcie ex lege.

Autori v článku analyzujú prelomové unesenie Ústavného súdu SR PL. ÚS 3/2024 z 28. februára 2024, ktorým tento súd prvýkrát pozastavil účinnosť neplatného právneho predpisu. Kriticky rozoberajú niektoré argumenty ústavného súdu a, naopak, poukazujú na argumenty, ktoré, podľa nich, súd dostatočne v odôvodnení nezohľadnil. Konkrétne ide o princíp spolupráce medzi ústavnými orgánmi, preventívny aspekt pri následnej kontrole ústavnosti a neplatný právny predpis ako predmet prieskumu ústavného súdu. V poslednej časti sa zamýšľajú nad možnosťou použitia § 70 zákona o ústavnom súde v konaní o súlade právnych predpisov. In the paper, the authors analyse the shift of the Slovak Constitutional Court in the decision PL. ÚS 3/2024 from February 28, 2024. In this decision for the first time the court suspended the effectiveness of an invalid legal regulation. The authors critically examine some of the arguments of the court and, on the contrary, point to arguments that the court did not sufficiently take into account in the reasoning. Specifically, the paper outlines the principle of cooperation between constitutional authorities, the preventive aspect in the ex post judicial review, and an invalid legal regulation as the subject of a review by the court.In the last part, the authors reflect on the possibility of applying the § 70 of the Act on the Constitutional Court in the proceeding.

Príspevok sa zaoberá ostatnou novelou Ústavy Slovenskej republiky, ktorá medzi ústavné práva zakotvila "právo na hotovosť". Poukazuje na právnu úpravu, ktorá túto oblasť upravovala pred prijatím novely Ústavy SR a čo sa zmenilo jej prijatím. Následne poukazuje na nedostatky samotného procesu prijímania a snaží sa o základný výklad nového ustanovenia Ústavy SR, ako aj jeho vzťah k ostatným relevantným právnym predpisom.

Úvod Predpokladom demokratického uplatňovania moci v modernej spoločnosti je informovanosť jednotlivých občanov o veciach verejného záujmu. Informovanosť jednotlivcov sa zabezpečuje dvoma spôsobmi. Osoby majú právo na sprostredkované informácie, ktoré im...

Expozícia Skôr narodení si veľmi dobre pamätáme časy, keď mnohým z nás vyhŕkli z očí slzy šťastia nad triumfami našich (v tom čase) československých športovkýň na olympijských hrách či...

Predmetná štúdia pojednáva o možnostiach zavedenia povinného očkovania proti COVID-19. Aj keď táto povinnosť v slovenskom právnom poriadku nefiguruje, v budúcnosti ju nemožno vylúčiť. Okrem toho je diskusia zaujímavá aj z pohľadu komparatívneho ústavného práva, pretože viacero krajín povinnosť očkovania proti COVID-19 v čase vrcholiaceho boja proti pandémii zaviedlo. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli poukázať na možnosti a limity zavedenia tejto povinnosti a to prizmou legality a proporcionality, ktoré musí každá povinnosť splniť v zmysle ústavy. Štúdia analyzuje aj možnú náboženskú výnimku z povinného očkovania.

Komentár podáva prehľad rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkali preferenčných kvót kandidátov zastupujúcich národnostné menšiny v celkovom kontexte tzv. uzatváracej klauzuly (minimálny počet hlasov, ktoré musí kandidujúci subjekt vo voľbách získať). Priklonil sa v nich k názoru, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd nezaväzuje zmluvnú stranu k tomu, aby vo voľbách zabezpečila pozitívnu diskrimináciu menšín. Komentovaný prípad rieši otázku zodpovednosti štátu za porušenie pozitívnej diskriminácie menšín v prípade jej aplikácie v celoštátnych voľbách v Maďarsku.

  Úvod Je alebo nie je predseda vlády Slovenskej republiky členom vlády? Na prvé počutie sa táto otázka môže javiť zbytočná a možno až čudná. Ani autor tohto článku by...

Cieľom tohto príspevku je zamyslieť sa nad právnou úpravou výberových konaní na funkciu sudcu majúcou pôvod v novej vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 307/2022 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu, účinnej od 15. septembra 2022, z pohľadu jej kompatibility s právom Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ v oblasti ochrany osobných údajov, ako aj z pohľadu toho, či skvalitnila a zefektívnila výberové konania na funkciu sudcu.

V priebehu 20. storočia sa zásadným spôsobom zmenilo postavenie mužov a žien v organizácii rodinného života. Muž už prestáva byť výlučným živiteľom rodiny a žena zabezpečovateľkou chodu domácnosti.Na túto pôvodnú organizáciu života rodiny však reagovali štáty zavádzaním pozitívnej diskriminácie žien.Po zmene v organizácii života práve táto pozitívna diskriminácia žien stráca svoj zmysel a účel. Paradoxne však vyvoláva diskrimináciu mužov, na čo však legislatíva štátov nereaguje a preto sa množia rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré vyhovujú sťažnostiam mužov. Príspevok poskytuje na pôdoryse rozhodnutia Veľkej komory vo veci Beeler proti Švajčiarsku prehľad o vývoji judikatúry v tejto oblasti, v kontexte postupného odstraňovania diskriminácie mužov a zabezpečovania rodovej rovnosti pri zanikaní rodinných stereotypov.