Rodinné právo

Článok sa zaoberá koncepciou priznávania trov civilného konania podľa Civilného sporového poriadku (CSP), a to predovšetkým vzťahom zásady úspechu (§ 255 CSP), zásady zavinenia (§ 256 CSP) a moderačného oprávnenia súdu (§ 257 CSP). Analyzuje aj situácie, v ktorých zodpovednosť za trovy nesie viacero strán, prípady, keď zastavenie konania nezavinila žiadna zo strán, ako aj špecitiká pri čiastočnom úspechu. Osobitná pozornosť sa venuje zjavne bezdôvodným návrhom a spotrebiteľským sporom, kde sa zásada úspechu prelína s požiadavkou zvýšenej ochrany slabšej strany. Článok vychádza z právnej úpravy, judikatúry všeobecných súdov a ústavného súdu, či z komparatívnej literatúry.

Katedra občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Spoločnosť pre súkromné právo organizujú pravidelné Trnavské právnické debaty, ktoré sú zamerané na aktuálne otázky súkromného práva. Predloženie...

Dňa 10. februára sa v Aule Jána Pavla II. na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku uskutočnil prvý ročník medzinárodnej vedeckej konferencie "Spoločne pre DETI. Presadzovanie najlepšieho záujmu dieťaťa ako...

Predmetný článok sa zaoberá kritickým hodnotením nálezu Ústavného súdu PL. ÚS 12/01. V článku poukazujem na neudržateľný rozdiel medzi právom na život, ktoré podľa súdu patrí len narodeným osobám, pričom osobám nenarodeným svedčí len objektívna ústavná hodnota. Taktiež kriticky hodnotím argument z práva na súkromie a možnosť ženy zničiť iný život ako svoj. Ústavný súd, podľa môjho názoru, nekorektne pracoval s prameňmi medzinárodného práva vrátane práva civilného, ktoré mali potvrdiť jeho pozíciu voči právu na život. Článok nakoniec navrhuje možné právne riešenia, ktoré by zvýšili ochranu nenarodeným deťom.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2025 prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava"), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len "Listina") a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len "okresný súd") sp. zn. 7Pc 36/2021 z 20. septembra 2022, rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len "krajský súd") sp. zn. 8CoP 27/2022 zo 4. mája 2023 v spojení s dopĺňacím rozsudkom krajského súdu sp. zn. 8CoP 27/2022 z 1. júna 2023 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 6CdoR 1/2024 z 28. novembra 2024 a v časti proti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu ju prijal na ďalšie konanie.

Sloboda svedomia predstavuje jedno zo základných ľudských práv, ktoré tvorí jadro dôstojnosti ľudskej osoby. Jej význam spočíva v spojení morálnej autonómie človeka s jeho vonkajším prejavom v spoločnosti. V prípade dieťaťa nadobúda táto sloboda ešte osobitý rozmer. Existuje totiž rodič ako osoba, ktorej právny poriadok zveruje zodpovednosť za výchovu, starostlivosť a morálny rozvoj dieťaťa. Vzťah medzi právom dieťaťa na slobodu svedomia a právom rodiča vychovávať deti podľa vlastného presvedčenia preto predstavuje citlivý priestor, v ktorom môže nastať kolízia dvoch legitímnych hodnôt - autonómie dieťaťa a rodičovskej autority. Tento článok analyzuje právo dieťaťa na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva v interakcii s rodičovskými právami a povinnosťami. Pozornosť sústreďuje na limity rodičovskej autonómie, princíp najlepšieho záujmu dieťaťa a procesné štandardy pri zásahoch do slobody svedomia. Formuluje tiež metodiku trojstupňového testu (zákonnosť - legitímny cieľ - nevyhnutnosť a proporcionalitu). Cieľom článku je poskytnúť ucelený právny rámec a metodiku posudzovania takýchto zásahov.

Ochrana práv cestujúcich leteckou dopravou predstavuje jednu z kľúčových oblastí politiky Európskej únie, ktorej cieľom je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, mobility občanov či rovnakého prístupu k dopravným službám naprieč členskými štátmi. Príspevok predstavuje jednotlivé pravidlá práva Únie, ktoré sa v tejto oblasti uplatňujú, a objasňuje ich význam prostredníctvom relevantnej judikatúry Súdneho dvora.

Príspevok sa zaoberá problematikou záujmu maloletého dieťaťa v historicko-právnych súvislostiach, pozornosť ďalej sústreďuje na chápanie pojmu "najlepšie záujmy dieťaťa" v Dohovore o právach dieťaťa prijatého Organizáciou Spojených národov v roku 1989 a napokon sa venuje tomu, nakoľko takému poňatiu pojmu v Dohovore o právach dieťaťa zodpovedá pojem "záujem maloletého dieťaťa" v slovenskom zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Predkladaná štúdia sa zaoberá fenoménom posmrtnej reprodukcie, pričom osobitnú pozornosť venuje právnym, etickým a sociálnym otázkam, ktoré táto reprodukčná technológia vyvoláva. Analyzuje aktuálny právny rámec a prax vybraných krajín, pričom zdôrazňuje rozdiely v prístupe k posmrtnej reprodukcii v medzinárodnom kontexte. Práca sa kriticky zamýšľa nad otázkami súhlasu zomrelého, ochrany záujmov dieťaťa, etickej prípustnosti a spoločenského vnímania tohto typu reprodukcie. Súčasne navrhuje odporúčania pre právnu reguláciu, ktorá by lepšie reflektovala komplexnosť posmrtnej reprodukcie a zabezpečila rovnováhu medzi rešpektovaním vôle zosnulého, záujmami preživších rodinných príslušníkov a právami dieťaťa.

Surogačné materstvo rieši viaceré nielen medicínske problémy s prirodzeným počatím dieťaťa a je tak možným vyústením vzniku biologického a sociálno-právneho rodičovstva. Prináša však aj mnohé problematické situácie a otázky, ktoré vznikajú v súvislosti so zodpovednosťou za škodu a nemajetkovú ujmu. Príspevok sa zaoberá niektorými z potenciálnych scenárov vzniku zodpovednosti a zamýšľa sa nad možnými formami a druhmi reparačných nárokov.

Vznik Československa sa vyznačoval stavom právneho dualizmu, ktorého následky vyvolali nevyhnutnú potrebu unifikácie jednotlivých úsekov práva, vrátane práva manželského. Rozdiely v tejto oblasti pretrvávali až do roku 1949, kedy bol prijatý zákon č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve. Príspevok predkladá stručný ale ucelený náhľad do vývoja manželského majetkového práva v československom právnom poriadku od vzniku spoločného štátu až po vznik samostatných republík.

Príspevok sa zaoberá nedostatkami spojenými s prijatím zákona č. 181/2023 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Autorka článku poukazuje na aplikačné následky časového pôsobenia zákona, ktoré negatívne vplývajú na rodičov, resp. zákonných zástupcov, ktorým mala prijatá zákonná úprava pomôcť. 1)

V oblasti sociálnoprávnej ochrany detí sa stretávame s rôznymi výzvami a konfliktnými situáciami, ktoré vyžadujú citlivý prístup a efektívne riešenia. Jedným z nástrojov, ktorý môže v tomto kontexte poskytnúť hodnotné riešenia, je mediácia. Mediácia ako odborná metóda ponúka priestor na konštruktívny dialóg a spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami, ktorých konfliktné väzby sa týkajú najbližšieho rodinného kruhu.

 

Autorka sa v článku sústreďuje na aplikačné problémy určovania rodičovstva v kontexte asistovanej reprodukcie, pričom v týchto súvislostiach venuje osobitnú pozornosť určeniu a zapretiu otcovstva v prípade nezosobášených párov. Súčasne poukazuje na úskalia aktuálnej právnej úpravy a v logickej nadväznosti formuluje návrhy na zmenu legislatívy de lege ferenda. Cieľom je najmä poukázať na potrebu prijatia novej právnej úpravy v oblasti asistovanej reprodukcie v podmienkach Slovenskej republiky.

Právne vákuum na medzinárodnej aj úniovej úrovni v oblasti harmonizácie otázok týkajúcich sa surogačného materstva prináša množstvo právnych problémov pri využívaní tejto reprodukčnej techniky s cezhraničným prvkom. Štáty majú v zmysle noriem medzinárodného práva súkromného možnosť využiť dostupné mechanizmy na ochranu hodnôt, na ktorých stojí ich právny poriadok. Predložený článok skúma možnosti využitia výhrady verejného poriadku ako ochranného mechanizmu v kontexte surogačného materstva v rámci rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky aj iných členských štátov EÚ.

Štúdia pojednáva o zvrátení bezmála 50-ročného rozhodnutia vo veci Roe v. Wade rozsudkom Najvyššieho súdu USA, ktorým sa otvorila cesta pre zákaz interrupcií v jednotlivých štátoch USA. V ostatnom období sa čoraz častejšie spomína, že zamedzením vykonávaniu interrupcií hrozí nielen porušenie záväzkov USA z medzinárodného práva, ale dochádza tým aj k porušeniu základných práv a slobôd, osobitne k diskriminácii, ohrozeniu či porušeniu práva na život, na zdravie, k mučeniu, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu a trestaniu atď. Podobnou cestou sa vydalo Poľsko a zdá sa, že je, žiaľ, namieste v tejto súvislosti spozornieť.

Náhrada tzv. stratenej šance nie je v našich právnych podmienkach príliš známa, no napriek tomu sa s použitím tohto pojmu v praxi stretávame, a to najmä v medicínskych sporoch. Jej uplatnenie je možné vidieť predovšetkým v prípadoch neistej kauzality, ktorú je možné korigovať viacerými spôsobmi, pričom jedným z nich je práve teória straty šance. Ide o koncept, ktorý je výnimočný v tom, že prichádza so sui generis chráneným statkom, a to šancou. Nechráni sa teda život ani zdravie, ale chráni sa šanca jednotlivca, ktorá predstavuje novú nahraditeľnú a reparovateľnú ujmu. Spôsob použitia tejto teórie v praxi a jej prípadné možné uplatnenie v rámci slovenského deliktného práva sú síce zaujímavé, no prinajmenšom sporné.

Príspevok prináša prehľad legislatívnych zmien, ktoré sa od 1. januára 2023 prejavia v civilnom mimosporovom konaní týkajúcom sa maloletých, ako aj v rodinnom práve. Autor poukazuje aj na zmeny v obsahu vládneho návrhu, ktoré nastali v druhom čítaní rokovania Národnej rady SR, ktorá 4. októbra 2022 prijala zákon č. 338/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Civilný mimosporový poriadok.

Autorka skúma, či zásada „mater semper certa est“ platí vždy a za každých okolností, rozoberá, či je určenie materstva v súčasnej dobe tak jednoduché a isté, vzhľadom na to, že sa tradičné vzorce rodiny, ktoré platili počas dlhého obdobia, modifikovali a rozvíjala sa asistovaná reprodukcia. Následne zisťuje, či má byť skutočnosť pôrodu za každých okolností jedinou relevantnou okolnosťou pre určovaniematerstva, pričomtiež posudzuje rozsudky slovenských súdov, ktoré rozhodovali o určení materstva inak ako prostredníctvom zisťovania skutočnosti pôrodu.