Rodinné právo

Vznik Československa sa vyznačoval stavom právneho dualizmu, ktorého následky vyvolali nevyhnutnú potrebu unifikácie jednotlivých úsekov práva, vrátane práva manželského. Rozdiely v tejto oblasti pretrvávali až do roku 1949, kedy bol prijatý zákon č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve. Príspevok predkladá stručný ale ucelený náhľad do vývoja manželského majetkového práva v československom právnom poriadku od vzniku spoločného štátu až po vznik samostatných republík.

Príspevok sa zaoberá nedostatkami spojenými s prijatím zákona č. 181/2023 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Autorka článku poukazuje na aplikačné následky časového pôsobenia zákona, ktoré negatívne vplývajú na rodičov, resp. zákonných zástupcov, ktorým mala prijatá zákonná úprava pomôcť. 1)

V oblasti sociálnoprávnej ochrany detí sa stretávame s rôznymi výzvami a konfliktnými situáciami, ktoré vyžadujú citlivý prístup a efektívne riešenia. Jedným z nástrojov, ktorý môže v tomto kontexte poskytnúť hodnotné riešenia, je mediácia. Mediácia ako odborná metóda ponúka priestor na konštruktívny dialóg a spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami, ktorých konfliktné väzby sa týkajú najbližšieho rodinného kruhu.

 

Autorka sa v článku sústreďuje na aplikačné problémy určovania rodičovstva v kontexte asistovanej reprodukcie, pričom v týchto súvislostiach venuje osobitnú pozornosť určeniu a zapretiu otcovstva v prípade nezosobášených párov. Súčasne poukazuje na úskalia aktuálnej právnej úpravy a v logickej nadväznosti formuluje návrhy na zmenu legislatívy de lege ferenda. Cieľom je najmä poukázať na potrebu prijatia novej právnej úpravy v oblasti asistovanej reprodukcie v podmienkach Slovenskej republiky.

Právne vákuum na medzinárodnej aj úniovej úrovni v oblasti harmonizácie otázok týkajúcich sa surogačného materstva prináša množstvo právnych problémov pri využívaní tejto reprodukčnej techniky s cezhraničným prvkom. Štáty majú v zmysle noriem medzinárodného práva súkromného možnosť využiť dostupné mechanizmy na ochranu hodnôt, na ktorých stojí ich právny poriadok. Predložený článok skúma možnosti využitia výhrady verejného poriadku ako ochranného mechanizmu v kontexte surogačného materstva v rámci rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky aj iných členských štátov EÚ.

Štúdia pojednáva o zvrátení bezmála 50-ročného rozhodnutia vo veci Roe v. Wade rozsudkom Najvyššieho súdu USA, ktorým sa otvorila cesta pre zákaz interrupcií v jednotlivých štátoch USA. V ostatnom období sa čoraz častejšie spomína, že zamedzením vykonávaniu interrupcií hrozí nielen porušenie záväzkov USA z medzinárodného práva, ale dochádza tým aj k porušeniu základných práv a slobôd, osobitne k diskriminácii, ohrozeniu či porušeniu práva na život, na zdravie, k mučeniu, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu a trestaniu atď. Podobnou cestou sa vydalo Poľsko a zdá sa, že je, žiaľ, namieste v tejto súvislosti spozornieť.

Náhrada tzv. stratenej šance nie je v našich právnych podmienkach príliš známa, no napriek tomu sa s použitím tohto pojmu v praxi stretávame, a to najmä v medicínskych sporoch. Jej uplatnenie je možné vidieť predovšetkým v prípadoch neistej kauzality, ktorú je možné korigovať viacerými spôsobmi, pričom jedným z nich je práve teória straty šance. Ide o koncept, ktorý je výnimočný v tom, že prichádza so sui generis chráneným statkom, a to šancou. Nechráni sa teda život ani zdravie, ale chráni sa šanca jednotlivca, ktorá predstavuje novú nahraditeľnú a reparovateľnú ujmu. Spôsob použitia tejto teórie v praxi a jej prípadné možné uplatnenie v rámci slovenského deliktného práva sú síce zaujímavé, no prinajmenšom sporné.

Príspevok prináša prehľad legislatívnych zmien, ktoré sa od 1. januára 2023 prejavia v civilnom mimosporovom konaní týkajúcom sa maloletých, ako aj v rodinnom práve. Autor poukazuje aj na zmeny v obsahu vládneho návrhu, ktoré nastali v druhom čítaní rokovania Národnej rady SR, ktorá 4. októbra 2022 prijala zákon č. 338/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Civilný mimosporový poriadok.

Autorka skúma, či zásada „mater semper certa est“ platí vždy a za každých okolností, rozoberá, či je určenie materstva v súčasnej dobe tak jednoduché a isté, vzhľadom na to, že sa tradičné vzorce rodiny, ktoré platili počas dlhého obdobia, modifikovali a rozvíjala sa asistovaná reprodukcia. Následne zisťuje, či má byť skutočnosť pôrodu za každých okolností jedinou relevantnou okolnosťou pre určovaniematerstva, pričomtiež posudzuje rozsudky slovenských súdov, ktoré rozhodovali o určení materstva inak ako prostredníctvom zisťovania skutočnosti pôrodu.

  Právna úprava súdnych poplatkov, ktoré strany sporu platia v súvislosti s konaním o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je pomerne stabilná. V súčasnej podobe bola zavedená dnes už zrušeným zákonom o súdnych poplatkoch (zákon č. 140/1984 Zb.), ktorého právnu úpravu účinný zákon o súdnych poplatkoch (zákon č. 71/1992 Zb.) prevzal a zachoval tak rozdelenie platenia súdneho poplatku v tomto konaní do dvoch fáz – poplatok ex ante a poplatok ex post. Napriek tomu, že od účinnosti spomínaného zákona (1. januára 1985) uplynulo viac než 35 rokov, stále sa v praxi opakujú prípady, keď súdy vyrubujú súdne poplatky nesprávne, pričom rozdiel často predstavuje tisíce eur. Výrazne tým zasahujú do práva na súdnu ochranu strán sporu, pričom však musí všeobecný súd vždy prihliadať na rovnováhu medzi poskytnutím materiálnej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania a ochranou plynulého a riadneho výkonu spravodlivosti pred neuváženým, prípadne šikanujúcim výkonom práva spoplatňovaním úkonov súdneho konania.  

Úvod Ľudské tragédie a traumy, ktoré dokážu spôsobiť spory o deti pri rozvode alebo rozchode rodičov, sú častou témou, ku ktorej sú povolávaní vyjadriť sa a intervenovať mnohí odborníci. V súčasnosti sa tejto...

Inštitút náhrady trov konania plní viacero funkcií, o ktorých právna teória nemusí polemizovať, pretože sa považujú za ustálené. Je samozrejmé, že stále pretrvávajú rozdiely medzi sporovým a mimosporovým konaním, pokiaľ ide o uplatňovanie a priznávanie náhrady trov súdmi. Avšak tieto rozdiely sa do určitej miery zjemnili po účinnosti Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku, keďže predtým (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bola náhrada trov konania vo väčšine nesporových vecí úplne1 vylúčená, čo dnes už neplatí. Zmenili sa aj ďalšie ustanovenia týkajúce sa náhrady trov konania v sporových veciach, kam patrí tiež konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Avšak prax v tejto otázke zostala nezmenená, čo znamená, že zostala v prvom rade nejednotná – ako ukáže tento príspevok – a často nespravodlivá. Cieľom tejto state je teda zhrnutie súčasnej právnej úpravy, najmä jej slabých miest pripúšťajúcich nejednotný výklad, uvedenie príkladov z praxe, ktoré tento rozdielny prístup súdov dokladujú, a následne formulácia a odôvodnenie záverov s cieľom poskytnúť návod na zjednocujúce stanovisko k tejto otázke tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

Na první pohled by se mohlo zdát, že mlčenlivost a ochrana důvěrných informací funguje v mediaci vždy stejným způsobem. Není tomu tak. V případě rodinné mediace, specificky pak v rodinné mediaci, do níž je zapojován hlas a perspektiva dítěte, se objevují situace, které jsou pro obecnou mediaci zcela neznámé. Cílem tohoto textu je ukázat, že v rodinné mediaci zahrnující děti (child-inclusive mediation, dále jen „CIM“)[1] musíme z mnoha důvodů uvažovat o mlčenlivosti odlišně. Dosažení tohoto cíle bude jako jeden z pilířů sloužit Doporučení Rady Evropy R (98) 1 o rodinné mediaci (dále jen „Doporučení“), které se specificky věnuje i otázkám soukromí a důvěrnosti rodinné mediace. S použitím Svatošovy taxonomie důvěrnosti a mlčenlivosti[2] aplikované na Zásady III. (v.) a (vi.) Doporučení tak budeme argumentovat  v neprospěch mezi mediátory často tradovaného tvrzení, že „obsah mediace, její účel, principy i výkon mediátora, by měly být stále tytéž“.[3]

Autorka sa v článku zaoberá podstatou náhrady nemajetkovej ujmy sekundárnych obetí a najmä otázkou, ujmu na akom právnom statku má náhrada nemajetkovej ujmy kompenzovať. Kriticky sa snaží dôvodiť, prečo sa peniazmi vyvažuje nie smútok, emocionálna bolesť a utrpenie zo straty blízkeho, ale zásah do absolútneho osobnostného práva. V článku sa autorka takisto zamýšľa nad tým, ako sa má právne posúdiť situácia, ak sekundána obeť utrpí v dôsledku zásahu aj vážnu psychickú ujmu, a argumentuje v prospech existencie samostatného nároku na náhradu ujmy na zdraví, ktorý obstojí vedľa nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej ako následok straty blízkeho. V závere sa snaží vysporiadať s procesnými súvislosťami uplatňovania obidvoch druhov týchto práv v súdnom konaní.

Autorka sa v článku zaoberá nevyhnutnosťou vybraných zmien súčasnej právnej úpravy určovania a zapierania otcovstva. Pozornosť sústreďuje predovšetkým na úskalia a nedostatky aktuálnej právnej úpravy.V štrukturálnej nadväznosti formuluje návrhy na zmenu legislatívy de lege ferenda.

Právnu prax čoraz viac zamestnávajú manželské majetkové veci s cudzím prvkom. Vo vzťahu ku všetkým trom pilierom medzinárodného práva súkromného (medzinárodná právomoc, kolízne právo, uznanie a výkon cudzích rozhodnutí) sa ich riešenie často nezaobíde bez problémov. V tomto príspevku sa sústredíme na tri parciálne tematiky, pri ktorých vznikajú, resp. môžu vznikať ťažkosti v právnom posúdení: manželská zmluva, zmena štatútu a prekážka res iudicata mocou cudzieho rozhodnutia. Zatiaľ čo prvé dve tematiky súvisia s kolíznym právom, tretia patrí do oblasti uznania a výkonu cudzích rozhodnutí. Pri manželskej zmluve sa zameriavame na kolíznoprávne posúdenie jej platnosti a účinkov. Pamätáme aj na situáciu, keď je v nej obsiahnutá voľba práva. Následne sa dotýkame otázky, kedy a za akých podmienok má faktická zmena v kritériu hraničného určovateľa vplyv na určovanie rozhodného práva – jav zvaný zmena štatútu. Nakoniec upozorňujeme na situáciu, keď cudzie len naoko rozvodové rozhodnutie potenciálne vytvára pre konania na slovenských súdoch prekážku rozhodnutej manželskej majetkovej veci.

Autorka sa v príspevku venuje problematike vysporiadania dlhu spolu s príslušenstvom splatným v budúcnosti, výška ktorého nie je fixne stanovená a nie je možné jeho výšku jednoznačne stanoviť ku dňu vyporiadania BSM až do zaplatenia celého dlhu. In the article, the author deals with the issue of debt settlement together with accessories due in the future, the amount of which is not fixed and its amount cannot be unambiguously determined on the day of settlement of undivided co-ownership of spouses until the entire debt is paid.

Súčasne spoločensko-ekonomické, sociálne a politické podmienky a zmeny v spoločnosti si vyžadujú nový prístup ku konfliktom a k spôsobu riešenia sporov v oblasti súkromnoprávnych vzťahov. Zákonom č. 420/2004 Z. z. o mediácii sa upevnila pozícia inštitútu mediácie ako legitímneho nástroja na riešenie sporov. Ako jedna z mimosúdnych metód upravených zákonom prispieva k rýchlejšiemu prístupu k spravodlivosti občanov. Úlohou mediácie nie je nahradiť fungujúci systém súdnictva, ale vytvoriť podporu k tomuto systému iným prístupom k riešeniu sporov. Jedným z hlavných cieľov zákonodarcu pri formalizovaní mediácie ako mimosúdnej psychosociálnej metódy je okrem zefektívnenia postupov pri riešení sporov aj snaha vrátiť zodpovednosť za vyriešenie sporu do rúk tým, ktorých sa spor bezprostredne týka. Výsledkom mediácie podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii je dohoda, ktorá má písomnú formu a je pre osoby zúčastnené na mediácii záväzná. Za podmienok ustanovených uvedeným zákonom zároveň môže byť priamo vykonateľná, ak je spísaná vo forme notárskej zápisnice, schválená ako súdny zmier pred súdom, rozhodcovským orgánom. Cieľom príspevku je poukázať na obsah rodičovskej dohody, ktorá je výsledkom mediácie a ktorá odráža potreby, záujmy a možnosti účastníkov dohody pretvorené do vzájomných práv a povinností a z tohto dôvodu je pre účastníkov viac akceptovateľná a napĺňaná. Ďalej v príspevku poukážeme na rozdiel v obsahu dohody uzatvorenej rodičmi v mediácii a dohody uzatvorenej priamo na súde, resp. schválenej súdom tak, ako ju v procese schvaľovania deklarujú súdy. V úvahách de lege ferenda sa zamyslíme nad novými prístupmi v rozhodovacej činnosti súdov, pri schvaľovaní rodičovskej dohody, resp. dohody uzatvorenej rodičmi maloletého dieťaťa v mediácii a možnosťami vykonateľnosti dohody, ktorá je výsledkom mediácie a nie je schválená ako súdny zmier pred súdom s poukázaním na zásady súkromného práva a samotné prirodzené právo zakotvené v preambule a čl. 12 ods. 1 Ústavy SR.

TURČAN, M.: K najnovšej libertariánskej polemike o evikcionizme. Právny obzor, 104, 2021, č. 1, s. 54 - 65. Key words: abortion, right to life, ownership, negative rights, liberty Úvod...