Stavebné a pozemkové právo, kataster nehnuteľností

Pri vykonaní záznamu o vlastníckom práve k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností príklepom licitátora na dražbe na základe realizácie záložného práva prednostného veriteľa je potrebné do katastra nehnuteľností zapísať i zánik záložného práva ostatných záložných veriteľov. V prípade viacerých registrovaných záložných práv k tej istej nehnuteľnosti je pre postup orgánu katastra záväzné ich poradie zapísané v katastri nehnuteľností. Skúmanie identity a existencie zabezpečenej pohľadávky v súvislosti s poradím registrovaných záložných práv patrí v takomto prípade do právomoci civilného súdu (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. apríla 2022, sp. zn. 10 Sžrk 6/2020).

Autor sa v príspevku venuje otázke, či možno vydržať vlastníctvo nehnuteľnosti, ktorú držiteľ nadobudol na základe ústnej kúpnej zmluvy. Ide o otázku, ktorá sa v judikatúre najvyššieho súdu a ústavného súdu rozhoduje rozdielne. Autor v príspevku postupne analyzuje pojem "dobromyseľnosť", dôvody znovuzavedenia inštitútu vydržania do Občianskeho zákonníka v roku 1982, ďalej dôvody, pre ktoré nebola do nášho právneho poriadku prevzatá požiadavka platného právneho titulu ako podmienky vydržania, a napokon aj argumenty, ktorými najvyšší súd odôvodňuje záver, že vydržanie v takýchto prípadoch možné nie je. Na základe analýzy uvedených skutočností autor dospieva k opačnému názoru, teda že vydržanie v takýchto prípadoch nie je a priori vylúčené.

Spoluvlastníctvo predstavuje jeden z klasických inštitútov vecného práva, napriek tomu niektoré aspekty jeho normatívnej úpravy sú v odbornej spisbe reflektované len pomerne chabo. V príspevku analyzujeme normatívnu reguláciu práva spoluvlastníka na sprístupnenie zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorej účastníkom sám nebol, zo zbierky listín katastra nehnuteľností. Našej pozornosti neuniká ani problematika podmienok a rozsahu práva spoluvlastníka na sprístupnenie údaja o cene spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti zo zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, ktorej účastníkom nebol.  

Vo svojom príspevku autorka poskytuje analýzu inštitútu dodatočného povolenia stavby na území Slovenskej republiky v kontexte zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a prináša úvahy de lege ferenda.

Nová úprava díla (podle § 2586 – § 2635 občanského zákoníku) odstraňuje dualismus úpravy neobchodní a obchodní smlouvy o dílo.Za základ nové úpravy byla vzata úprava obchodního zákoníku s přihlédnutím k některým zahraničním úpravám, protože pojetí smlouvy o dílo v dřívějším občanském zákoníku bylo poplatné jeho původní koncepci z r. 1964 a vzoru občanského zákoníku z r. 1950.  

Príspevok sa zaoberá významoma dôvodnosťou nariadenia neodkladného opatrenia v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, kedy navrhovateľovi hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Spravidla ide o prípady, keď sa navrhovateľ (žalobca) prostredníctvompodaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil vlastníkovi nehnuteľnosti (žalovanému) povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťou. Účelom takéhoto neodkladného opatrenia je predovšetkým efektívne zastabilizovanie právneho stavu počas konania vo veci samej, a to prostredníctvom obmedzujúcej poznámky, zapísanej na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností.

Nosnou témou článku je analýza vecného bremena v zákone č. 66/2009 Z. z. V prvej časti analyzujeme dôvody schválenia zákona č. 66/2009 Z. z. a stručne popisujeme predchádzajúcu právnu úpravu. V ďalšej časti analyzujeme ústavné podmienky obmedzenia vlastníckeho práva, pričom najväčší priestor venujeme odplatnosti vecného bremena. V závere článku uvádzame dôvody, ktoré svedčia v prospech právneho názoru, že odplata za vecné bremeno zriadené § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. má byť vo forme opakujúceho sa plnenia (renty – nájomného). The main topic of the article is the analysis of the easement in Act no. 66/2009 Coll. In the first part, we analyse the reasons for the approval of Act no. 66/2009 Coll. and we briefly describe the previous legislation. In the next part, we analyse the constitutional conditions for the restriction of property rights, with the greatest space devoted to the redemption of the easement. At the end of the article, we state the reasons that testify in favour of the legal opinion that the remuneration for the easement established by § 4 part 1 of Act no. 66/2009 Coll. It should be in the form of recurring performance (rent).

1. Úvod Posudzovanie platnosti súkromnoprávnych úkonov je typickou doménou súdov v civilnom sporovom konaní. Právna úprava vkladového konania na rozhraní správneho (verejného) a občianskeho (súkromného) práva však spôsobuje, že...

V príspevku sa zameriavame na hľadanie významu doložky „ako stojí a leží“ v právnej úprave a aplikačnej praxi. Základnou otázkou, ktorú chceme zodpovedať, je, či sa táto doložka vzhľadom na § 501 OZ môže použiť iba pri prevode vecí určených v súhrne alebo aj pri prevode inak vymedzených vecí.

Súdna prax, ako aj právna veda poskytujú relatívne bohaté stanoviská k vplyvu právneho posúdenia prejudiciálnej otázky v civilnom sporovom konaní zo strany spor rozhodujúceho súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia na eventuálne následné súdne konania. Uvedené nemožno konštatovať vo vzťahu k vplyvu právneho posúdenia prejudiciálnej otázky v civilnom sporovom konaní zo strany spor rozhodujúceho súdu na rozhodovacie procesy orgánov štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností v eventuálnom následnom katastrálnom konaní, a to najmä vo vkladovom konaní a v konaní o zázname. Autor v predmetnom príspevku analyzuje práve konzekvencie právneho posúdenia prejudiciálnej otázky v civilnom sporovom konaní zo strany spor rozhodujúceho súdu na rozhodovacie procesy okresného úradu vo vkladovom konaní a v konaní o zázname. Autor zároveň upozorňuje na riziká spojené s premietnutím stanovísk prezentovaných v súdnej praxi a v civilistickej procesnej spisbe ohľadom prejudiciálnej otázky na rozhodovacie procesy vo vkladovom konaní a v konaní o zázname.

Autorka sa v príspevku venuje problematike aplikácie právnej konštrukcie použitej v zákone č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, keď neprechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obcí ani pozemky zastavané, na ktorých sú umiestnené budovy a iné stavby a zariadenia, keďže pri výklade dochádza k rozdielnym názorom ohľadne rozsahu prechodu tohto majetku. The author pays attention to the problematic of the application of the legal structure, used in Act no. 138/1991 Coll. on the property of municipalities, when they do not transfer from the property of the Slovak Republic to the ownership of municipalities or built-up land on which buildings and other structures and equipment are located, as there are different opinions on the interpretation of the extent of the transfer of this property.

Právo stavby je věcným právem k cizímu pozemku. Je vždy dočasné. Nelze zřídit na dobu delší než 99 let. Vydržením se nabývá na dobu 40 let. Jde o oprávnění stavebníka mít na cizím pozemku stavbu, která již existuje, nebo stavbu, která bude teprve v budoucnu zřízena. Přitom je umožněno zřídit právo stavby i k sousednímu pozemku, má-li to posloužit k lepšímu využívání stavby. The right construction is a right in rem to a foreign land. It is always temporary. It can not be established for more than 99 years. The duration is 40 years. It is the right of the builder to have on a foregn land construction, which already exists or construction, which will only be established in the future. In addition, it is possible to have the right of construction to the neighboring land, if it is to serve to better use of the construction.

Autor sa v tomto príspevku venuje analýze postupu okresného úradu, katastrálneho odboru, v konaní o návrhu na vklad a v konaní o zázname v prípade určitých druhov sporov o platnosť právneho úkonu, na základe ktorého bol podaný návrh na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností. Pri svojich úvahách autor vychádza z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol prezentovaný v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 229/2010 z 20.7.2011 (judikát č. R 81/2014) a ktorý sa týka postupu okresného úradu, katastrálneho odboru, v prípade vzniku sporu o platnosť odstúpenia od zmluvy, ktorou sa nakladalo s nehnuteľnosťou. S poukazom na zásadu materiálnej rovnosti autor uvádza, že predmetný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné aplikovať aj v súvislosti so sporom o platnosť právneho úkonu, ktorým si darca uplatnil právo na vrátenie daru, ktorým je nehnuteľnosť, a v prípade sporu o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou.

Dňa 14. marca 2018 sa Národná rada SR uzniesla na zákone č. 110/2018 Z.z., ktorým bol v rozsiahlej miere zmenený zákon č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej aj "ZoPS" alebo "zákon o pozemkových spoločenstvách") a ktorého väčšina ustanovení nadobudla účinnosť 1. júla 2018 (ďalej aj "novela"). Táto novela priniesla do života pozemkových spoločenstiev (ďalej aj "spoločenstvá") mnoho pozitívneho. V nasledujúcom článku sa však chceme zamerať práve na tie body novely, ktoré, podľa nášho názoru, môžu jej adresátom skôr uškodiť ako pomôcť, resp. na nedostatky či nesprávnosti, ktoré v tejto novele a dôvodovej správe k nej zákonodarca uvádza.

Nájom poľnohospodárskych pozemkov je právnickou obcou nezaslúžene opomínanou kapitolou záväzkového práva a namieste je požiadavka, aby neušiel záujmu rekodifikátorov súkromného práva. Príspevok pred hľadaním detailných riešení nedostatkov súčasnej právnej úpravy uprednostňuje ich zosumarizovanie s načrtnutím všeobecných východísk prípadných zmien.

Právna úprava nadobúdania vlastníctva nehnuteľností pri ich zmluvnom prevode de lege lata vyvolala mnohé polemiky, pričom jej nedostatky boli nielen v českej, ale aj našej odbornej literatúre pomerne dôkladne popísané a diskutované. Je dnes sotva sporné, že táto právna úprava vyžaduje určité upresnenia a najmä doplnenie právnej úpravy vo vzťahu k nadobúdaniu vlastníctva nehnuteľností, ktoré nie sú predmetom evidovania v katastri nehnuteľností, a vo vzťahu k nadobúdaniu nehnuteľností od nevlastníka, resp. od osoby, ktorá nie je oprávnená s nehnuteľnosťou nakladať. Návrh novely Občianskeho zákonníka z októbra 2018 predstavuje pokus o precizovanie právnej úpravy nadobúdania vlastníctva nehnuteľností pri ich zmluvnom prevode, no v niektorých smeroch sa javí byť nie dostatočne dôsledný a v iných smeroch je vhodnosť zvoleného riešenia diskutabilná

Jedným z oprávnení vlastníka veci je jeho právo s vecou nakladať. Toto oprávnenie vlastníka veci však môže byť obmedzené, a to napríklad predbežným opatrením, resp. neodkladným opatrením, ktorým súd nariadil zákaz nakladať s vecou. V aplikačnej praxi nie sú výnimočné prípady, keď je práve predbežným opatrením, resp. neodkladným opatrením súdu zakázané vlastníkovi nehnuteľnosti, resp. osobe, ktorá je v katastri nehnuteľností evidovaná ako vlastník nehnuteľností, nakladať s nehnuteľnosťou - takéto predbežné opatrenie súdu mohlo byť, resp. takéto neodkladné opatrenie súdu môže byť nariadené v období medzi uzatvorením určitej zmluvy, ktorou sa nakladá s nehnuteľnosťou, a rozhodnutím okresného úradu, katastrálneho odboru o návrhu na vklad práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a tiež môže byť nariadené ešte pred uzatvorením samotnej zmluvy, ktorou sa nakladá s nehnuteľnosťou. Autor analyzuje dôsledky nariadenia predbežného opatrenia, resp. neodkladného opatrenia súdu zakazujúceho nakladať s nehnuteľnosťou vo vzťahu k rozhodovaniu okresného úradu, katastrálneho odboru o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností. Osobitnú pozornosť venuje autor právnemu názoru, ktorý zaujal vo veci dôsledkov porušenia zákazu vyplývajúceho z takéhoto predbežného opatrenia, resp. neodkladného opatrenia súdu vo vzťahu k platnosti zmluvy, ktorým bol tento zákaz porušený, veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to vo svojom rozsudku sp. zn. 1 V Cdo 1/2017 z 27.4.2017.

Aj keď inštitút "katastrálnej" plomby patrí popri inštitútoch vkladu, záznamu, poznámky a opravy chyby v katastrálnom operáte k najdôležitejším inštitútom v rámci právnej úpravy katastra nehnuteľností, odborná literatúra vzťahujúca sa na tento inštitút je mimoriadne skromná. V predmetnom príspevku autor poukazuje na niektoré nepresnosti a nedostatky v právnej úprave inštitútu "katastrálnej" plomby de lege lata. Osobitnú pozornosť venuje otázke možnosti zrušenia plomby v prípadoch, keď okresný úrad, katastrálny odbor, zistí, že na základe predloženej verejnej listiny alebo inej listiny záznam nie je možné vykonať, a nedostatky, ktoré bránia možnosti vykonania záznamu, neboli v primeranej lehote ustanovenej okresným úradom, katastrálnym odborom, odstránené.

V súvislosti s rekodifikáciou občianskeho práva sa na Slovensku intenzívne diskutuje o otázke, či je potrebné sa v našom právnom poriadku vrátiť k princípu superficies solo cedit, ktorý bol z neho odstránený v roku 1950 (pozri teraz § 120 ods. 2 OZ). V príspevku sme sa pokúsili priblížiť tento problém zo zorného uhľa princípu akcesie, ktorý je jedným zo základných princípov ovládajúcich vecné práva v európskom súkromnom práve. Z princípu akcesie vo vzťahu k vlastníckemu právu k pozemku vyplýva, že všetko, čo vzíde na pozemku prirodzeným (rastlinstvo) alebo umelým spôsobom (stavby) a je so zemou trvalo spojené, je súčasťou pozemku. Opustenie superficiálnej zásady práve vo vzťahu k pozemku a stavbe spôsobuje v súdnej praxi rozdielne názory, či výsledok stavebnej činnosti možno vôbec kvalifikovať ako stavbu v zmysle § 119 ods. 2 OZ, ktorá nie je súčasťou pozemku, ale môže byť prí­slušenstvom pozemku alebo inej stavby (§ 121 ods. 1 OZ), alebo či nejde o stavbu v zmysle § 119 ods. 2 OZ, ktorá podľa § 120 ods. 2 OZ už môže byť súčasťou pozemku. Rozporné názory súdnej praxe v týchto veciach a z toho vyplývajúcu právnu neistotu považujeme za významný argument, ktorý podporuje prinavrátenie superficiálnej zásady do nášho občianskeho práva tak, ako sa to stalo v novom českom občianskom zákonníku.

Predmetom toho príspevku je analýza stanovísk Najvyššieho súdu SR k otázke možnosti zriadenia vecného bremena pôsobiaceho na strane oprávneného in personam v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorá má byť týmto vecným bremenom zaťažená. Prikláňame sa k záveru, že vecné bremeno pôsobiace na strane oprávneného in personam je možné zriadiť aj v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorá má byť týmto vecným bremenom zaťažená, a na podporu tohto záveru poukazujeme, okrem iných, na skutočnosť, že obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je odlišný od obsahu vlastníckeho práva a že vo viacerých zahraničných právnych úpravách je už zásada "nulli res sua servit" (t. j. zásada, podľa ktorej "nikomu neslúži vlastná vec") prekonaná.