Stavebné a pozemkové právo, kataster nehnuteľností

Doložka "ako stojí a leží" - právna úprava a aplikačná prax

JUDr. Alexander Bröstl ml.

Vydáno: 16. 09. 2021 31 minút čítania

V príspevku sa zameriavame na hľadanie významu doložky „ako stojí a leží“ v právnej úprave a aplikačnej praxi. Základnou otázkou, ktorú chceme zodpovedať, je, či sa táto doložka vzhľadom na § 501 OZ môže použiť iba pri prevode vecí určených v súhrne alebo aj pri prevode inak vymedzených vecí.

1. Úvod

V kontraktačnej praxi je častou požiadavkou úplné vylúčenie prevodcovej zodpovednosti za vady scudzovanej veci. V zmluvných podmienkach sa na tento účel formulujú dojednania typu

"vec sa prenecháva ako stojí a leží"

. Tento pomerne zaužívaný spôsob sa opiera o ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré je v ňom začlenené v rámci všeobecnej úpravy zodpovednosti za vady, a to konkrétne o § 501 OZ, ktorý je od roku 1991 nezmenený v nasledujúcom znení: "

Ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ za jej vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ výslovne vymienil

." Žiadne iné zákonné ustanovenie formuláciu "ako stojí a leží" nepoužíva.

Sporné však je, či sa citované ustanovenie má aplikovať len pri prevode vecí určených v súhrne alebo aj v prípadoch jednotlivej veci, pri ktorej chcú strany vylúčiť zodpovednosť prevodcu za jej vady. ¹⁾

V úvodnej časti príspevku sumarizujeme vnímanie doložky "ako stojí a leží" v odbornej literatúre a v rozhodovacej činnosti súdov. Osobitná pasáž príspevku je venovaná veciam určeným v súhrne, resp. kúpe

per aversionem,

²⁾ historickej právnej úprave a jej dnešnej normatívnej podobe zakotvenej v § 501 OZ. Záverečná časť príspevku sa venuje použitiu doložky "ako stojí a leží" v prípadoch, v ktorých je úmyslom zmluvných strán vylúčiť zodpovednosť za vady jednotlivej prevádzanej veci, pričom sa vysporiadavame s argumentmi, ktoré jej použitie takýmto spôsobom nepripúšťajú.

2. Doložka "ako stojí a leží" v súčasnej právnickej spisbe a súdnej praxi

V rámci domácej odbornej literatúry a judikatúry sú pozorovateľné rôzne prístupy k účelu či aplikácii § 501 OZ. Najvýraznejší dopad na prax má najmä diskusia o tom, na prevod akých vecí sa predmetné ustanovenie má vzťahovať, s ňou sa potom nevyhnutne spája vymedzenie pojmu "veci prevádzané v súhrne".

2.1 Právnická spisba

Popri prípustnosti aplikácie § 501 OZ pri prevode individuálne určených vecí (resp. prípustnosti pri prevode iných vecí ako vecí určených v súhrne) je v komentárovej literatúre analyzovaný samotný pojem "prevod vecí v súhrne". I. Fekete v rámci komentára k tomuto ustanoveniu uvádza charakteristiku tzv. úhrnkovej kúpy (

emptio per aversionem

); ³⁾ k aplikácii doložky "ako stojí a leží" pri prevode individuálne určenej veci stanovisko nezaujíma. J. Krajčo rovnako popisuje definičné znaky takéhoto prevodu ⁴⁾ a aplikáciu § 501 OZ pri prevodoch individuálne vymedzených vecí vylučuje. Podobne predmetné ustanovenie interpretuje aj J. Czirfusz, ktorý zdôrazňuje, že použitie doložky "ako stojí a leží" alebo obdobnej formulácie v zmluve, ktorej predmet nie je určený súhrnom, ⁵⁾ nespôsobuje vylúčenie zodpovednosti prevodcu. Naopak, pri určení veci úhrnom nastáva vylúčenie zodpovednosti za vady automaticky, bez toho, aby to zmluvné strany v zmluve uviedli. ⁶⁾

Z internetových prameňov môžeme spomenúť príspevky

Možnosti aplikácie doložky týkajúcej sa prenechania veci "ako stojí a leží"

na advokátskom blogu ⁷⁾ a

Predaj veci podľa § 501 OZ

na portáli lexforum.sk. ⁸⁾ V prvom z nich si autori všímajú, že z textu historických právnych úprav platných na našom území (ABGB a Občiansky zákonníkz roku 1950) výslovne vyplývalo, že sa vzťahujú na predaj veci v súhrne a pojem "vec" používajú v množnom čísle; pri súčasnej úprave oba tieto atribúty chýbajú, z čoho môže vyplýv

Máte predplatné? Prihláste sa