Nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka

V predmetnom náleze Ústavný súd³⁾Slovenskej republiky, presnejšie jeden z jeho senátov, konštatoval, že Tento nález by mohol a mal byť odrazovým mostíkom k širšej odbornej diskusii na tému nadobudnutia nehnuteľnosti,⁴⁾ ktorá je predmetom evidovania v katastri,⁵⁾ od nevlastníka, zasadenú do kontextu problematiky materiálnej publicity katastra.⁶⁾

Jeden zo senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky dospel k názoru, že za určitých okolností môže byť pri zmluvnom prevode nehnuteľnosti evidovanej v katastri prelomená zásada "nemo plus iuris". Spôsob, akým senát Ústavného súdu Slovenskej republiky dospel k takémuto záveru, a najmä odôvodnenie odklonu od "doterajšej judikatúry ústavného súdu", považujeme za veľmi nešťastný. Skôr však, ako pristúpime k analýze uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16. marca 2016, sp. zn. I. ÚS 549/2015, všimnime si aktuálnu rozhodovaciu prax našich všeobecných súdov vo veciach sporov o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá vo všeobecnsti dosiaľ vykazovala značnú mieru stability.

Slovenské všeobecné súdy v súčasnosti pri derivatívnom spôsobe nadobudnutia nehnuteľnosti preferujú skôr ochranu "skutočného vlastníka" pred osobou, ktorá konala v dobrej viere v správnosť údajov katastra. V súdnej praxi bolo totiž opakovane konštatované, že absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky, a to ani vtedy nie, keď bolo na jeho základe vydané rozhodnutie o povolení vkladu.⁷⁾ Popri rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky možno v tomto smere spomenúť aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach, v ktorom sa konštatuje, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva a že na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani zápis do katastra nehnuteľností,⁸⁾ či rozsudok Okresného súdu Prievidza, v ktorom tento súd poznamenal, že vzhľadom na neplatnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti sa kupujúci nestal a ani nemohol stať platným vlastníkom nehnuteľnosti.⁹⁾ Takýto právny názor v minulosti zaujal aj Ústavný súd Slovenskej republiky.¹⁰⁾ Zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra formou vkladu teda nemá podľa súdnej praxe bez ďalšieho sám osebe konštitutívne účinky. K nastúpeniu konštitutívnych účinkov vkladu má totiž byť podľa doterajšej súdnej praxe potrebný popri vklade aj platný právny úkon - dobrá viera v správnosť zápisu vlastníckeho práva v katastri zo strany osoby, ktorá mala v zmysle zmluvy o prevode nehnuteľnosti nadobudnúť nehnuteľnosť, je v tom