Ústavodarca v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR hovorí, že
vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Obsah vlastníckeho práva je daný "odjakživa", od vzniku tohto právneho inštitútu, lebo obsah vlastníckeho práva sa z historického hľadiska nezmenil. Obsah vlastníckeho práva sav ére rímskeho práva súkromného vymedzil ako
uti, frui, habere (alt. possidere) a disponere
2)
.
Ústavný súd toto členenie akceptoval pri vymedzení obsahu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ústavy: "Vlastník je oprávnený predmet svojho vlastníckeho práva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním."
3)
Všetci sme si rovní v právach. Nemôže mať väčšiu ochranu vlastnícke právo štátu, alebo právnických osôb zriadených štátom, alebo podnikateľských subjektov, ako vlastnícke právo fyzických osôb, v opačnom prípade by došlo k porušeniu čl. 12 ods. 1 a čl.20 ods. 1 Ústavy SR
4)
.
V súlade s princípom rovnosti a rovnocennosti ochrany vlastníckeho práva, ústavodarca v
čl. 20 ods. 4stanovil, že
vlastnícke právo možno obmedziť,
ale iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu
.
Aby mohlo dôjsť k obmedzeniu vlastníckeho práva, musia byť kumulatívne splnené všetky štyri podmienky: a) verejný záujem, b) nevyhnutná miera, c) na základe zákona a d) za primeranú náhradu. Z uvedeného vyplýva, že ústavodarca vyžaduje jednu formálnu podmienku,
ktorou je podmienka zákona, a tri materiálne podmienky, ktorými sú - nevyhnutá miera obmedzenia, verejný záujem a primeraná náhrada. Ide o kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené súbežne, aby zásah do vlastníctva bol legitímny
5)
. Bez kumulatívneho splnenia týchto podmienok pri obmedzení vlastníckeho práva dochádza k porušeniu
čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, ale aj
čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.
Čo sa týka § 4 zákona č. 66/2009 Z.z., tak zákonodarca zriadil vecné bremeno zákonom:
"Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok"
.
2 Vývoj právnej úpravy a cieľ zákona č. 66/2009 Z.z.
Samotný predkladateľ zákona v dôvodovej správe uvádza, že do vlastníctva obce prešli stavby,
pod ktorými neboli majetkovoprávne vysporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom
. Zákonodarca sa pokúsil o riešenie tejto situácie viackrát.
Cieľom právnej úpravy bolo to, aby sa obce a samosprávne kraje stali vlastníkmi pozemkov pod stavbami, ktoré boli v ich vlastníctve
.
Pokusom o riešenie aj tejto situácie bol zákon č. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
50/1976 Zb.o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ktorým zákonodarca chcel riešiť túto situáciu
výkupom,
ak by vlastníci nesúhlasili s vykúpením, tak by mohli obce pristúpiť k vyvlastňovaniu pozemkov zastavaných stavbami, ktoré boli vo vlastníctve obcí alebo štátu.
Ustanovenie § 141 stavebného zákona umožňovalo vo verejnom záujme vyvlastniť pozemky zastavané stavbami, ktoré boli pred 1.10.1995 vo vlastníctve štátu
a pri ktorých dosiaľ neprišlo k majetkovoprávnemu vyrovnaniu. Návrh na vyvlastnenie takýchto pozemkov mohla podať obec najneskôr do 31.12.2000
6)
. Predkladateľ návrhu zákona uvádza, že
obce toto ustanovenie nevyužívali
vzhľadom na zdĺhavý proces dodatočného vyvlastne