Nosnou témou článku je analýza vecného bremena v zákone č. 66/2009 Z. z. V prvej časti analyzujeme dôvody schválenia zákona č. 66/2009 Z. z. a stručne popisujeme predchádzajúcu právnu úpravu. V ďalšej časti analyzujeme ústavné podmienky obmedzenia vlastníckeho práva, pričom najväčší priestor venujeme odplatnosti vecného bremena. V závere článku uvádzame dôvody, ktoré svedčia v prospech právneho názoru, že odplata za vecné bremeno zriadené § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. má byť vo forme opakujúceho sa plnenia (renty – nájomného).
The main topic of the article is the analysis of the easement in Act no. 66/2009 Coll. In the first part, we analyse the reasons for the approval of Act no. 66/2009 Coll. and we briefly describe the previous legislation. In the next part, we analyse the constitutional conditions for the restriction of property rights, with the greatest space devoted to the redemption of the easement. At the end of the article, we state the reasons that testify in favour of the legal opinion that the remuneration for the easement established by § 4 part 1 of Act no. 66/2009 Coll. It should be in the form of recurring performance (rent).
MAJERČÁK, T.: Inštitút vecného bremena v zákone o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky; Justičná revue, 73, 2021, č. 11, s. 1333 - 1348.
Úvod
V súčasnosti je veľmi aktuálna otázka odplatnosti za zákonné vecné bremeno v zákone č. 66/2009 Z.z., zvlášť po vydaní uznesenia Najvyššieho súdu SR z 30.11.2020, sp. zn. 8Cdo/17/2019, ato predovšetkým z dôvodu právnej istoty, spravodlivosti a ochrany vlastníckeho práva. Rozhodnutia krajských súdov aj okresných súdov zastávali iný právny názor, než je vyjadrený v uvedenom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
1)
. V článku analyzujeme inštitút vecného bremena č. 66/2009 Z.z., to znamená rozsah vecného bremena a či sú splnené ústavné podmienky obmedzenia vlastníckeho práva, keďže vlastníkom pozemkov ostáva holé vlastníctvo, lebo vlastník stavby má právo držať pozemok, užívať pozemok a vykonať na ňom stavby a úpravy, teda pozemkom disponuje výlučne vlastník stavby, okrem práva previesť vlastnícke právo na inú osobu.
Základná vedecká otázka, ktorá je riešená v tomto príspevku, je - či vecné bremeno zakotvené v
§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. je odplatné, alebo bezodplatné, ak je odplatné, tak či odplata je vo forme opakujúceho sa plnenia (renty) alebo za zriadené vecné bremeno patrí vlastníkom iba jednorazová odplata, a na ktoré pozemky sa vzťahuje vecné bremeno.
1 Základné východiská
Ústavodarca v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR hovorí, že
vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Obsah vlastníckeho práva je daný "odjakživa", od vzniku tohto právneho inštitútu, lebo obsah vlastníckeho práva sa z historického hľadiska nezmenil. Obsah vlastníckeho práva sav ére rímskeho práva súkromného vymedzil ako
uti, frui, habere (alt. possidere) a disponere
Ústavný súd toto členenie akceptoval pri vymedzení obsahu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ústavy: "Vlastník je oprávnený predmet svojho vlastníckeho práva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním."
3)
Všetci sme si rovní v právach. Nemôže mať väčšiu ochranu vlastnícke právo štátu, alebo právnických osôb zriadených štátom, alebo podnikateľských subjektov, ako vlastnícke právo fyzických osôb, v opačnom prípade by došlo k porušeniu čl. 12 ods. 1 a čl.20 ods. 1 Ústavy SR
4)
.
V súlade s princípom rovnosti a rovnocennosti ochrany vlastníckeho práva, ústavodarca v čl. 20 ods. 4stanovil, že
.
vlastnícke právo možno obmedziť,
ale iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhraduAby mohlo dôjsť k obmedzeniu vlastníckeho práva, musia byť kumulatívne splnené všetky štyri podmienky: a) verejný záujem, b) nevyhnutná miera, c) na základe zákona a d) za primeranú náhradu. Z uvedeného vyplýva, že ústavodarca vyžaduje jednu formálnu podmienku,
ktorou je podmienka zákona, a tri materiálne podmienky, ktorými sú - nevyhnutá miera obmedzenia, verejný záujem a primeraná náhrada. Ide o kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené súbežne, aby zásah do vlastníctva bol legitímny
5)
. Bez kumulatívneho splnenia týchto podmienok pri obmedzení vlastníckeho práva dochádza k porušeniu čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, ale aj čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.Čo sa týka § 4 zákona č. 66/2009 Z.z., tak zákonodarca zriadil vecné bremeno zákonom:
"Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok"
.2 Vývoj právnej úpravy a cieľ zákona č. 66/2009 Z.z.
Samotný predkladateľ zákona v dôvodovej správe uvádza, že do vlastníctva obce prešli stavby,
pod ktorými neboli majetkovoprávne vysporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom
. Zákonodarca sa pokúsil o riešenie tejto situácie viackrát.
Cieľom právnej úpravy bolo to, aby sa obce a samosprávne kraje stali vlastníkmi pozemkov pod stavbami, ktoré boli v ich vlastníctve
.Pokusom o riešenie aj tejto situácie bol zákon č. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb.o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ktorým zákonodarca chcel riešiť túto situáciu
výkupom,
ak by vlastníci nesúhlasili s vykúpením, tak by mohli obce pristúpiť k vyvlastňovaniu pozemkov zastavaných stavbami, ktoré boli vo vlastníctve obcí alebo štátu.
Ustanovenie § 141 stavebného zákona umožňovalo vo verejnom záujme vyvlastniť pozemky zastavané stavbami, ktoré boli pred 1.10.1995 vo vlastníctve štátu
a pri ktorých dosiaľ neprišlo k majetkovoprávnemu vyrovnaniu. Návrh na vyvlastnenie takýchto pozemkov mohla podať obec najneskôr do 31.12.2000
6)
. Predkladateľ návrhu zákona uvádza, že
obce toto ustanovenie nevyužívali
vzhľadom na zdĺhavý proces dodatočného vyvlastne