Dokumenty

Čo robiť v situácii, keď sa zdá, že správne riešenie nemusí byť zároveň riešením zákonným? Kde sa končí sudcovský aktivizmus a začína prekračovanie hraníc právomoci? A kedy sa právo na informácie mení z nástroja verejnej kontroly na jeho zneužitie? Aj tieto otázky prináša aktuálne číslo časopisu Zo súdnej praxe (4/2026), ktoré ponúka pohľad na právne situácie, v ktorých jednoduché odpovede často neexistujú.

Osvedčovanie listín a podpisov na obciach a okresných úradoch sa po viac ako dvadsiatich rokoch riadi novými pravidlami. Zákon č. 78/2026 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách nadobúda účinnosť 1. septembra 2026. Jeho cieľom je odstrániť nejasnosti doterajšej právnej úpravy, zjednotiť postupy osvedčujúcich orgánov a posilniť právnu istotu občanov.

Právo sa mení vtedy, keď už existujúce pravidlá prestávajú poskytovať dostatočné odpovede na nové spoločenské a ekonomické výzvy. Aktuálne číslo časopisu Právny obzor 4/2026 prináša pohľad na viaceré takéto situácie – od hľadania efektívnejších riešení v insolvenčnom práve cez hranice dokazovania v trestnom konaní až po otázky integrity verejného obstarávania. Osobitnú pozornosť pritom venujeme aj pripravovanej rekodifikácii súkromného práva.

Skutkový stav Pôvodný žalobca sa domáhal voči žalovanému vydania rozkazu o vypratanie nehnuteľnosti o výmere 5 453 m2, ktorá je vedená v katastrálnom území obce Štúrovo. Svoju žalobu odôvodnil...

Skutkový stav Žalobca sa domáhal od žalovanej v 1. rade zaplatenia sumy 2 400 eur z titulu zmluvy o pôžičke, od žalovanej v 2. rade zaplatenia sumy 480 eur...

Skutkový stav Žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 3 792,00 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že 15. januára 2020 uzatvoril so žalovaným Smlouvu o úvěru...

Z odôvodnenia I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav 1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. septembra 2025 domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu...

Skutkový stav Súd prvej inštancie rozsudkom z 21. marca 2022 čiastočne vyhovel žalobe a žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 8 633,89 eur s príslušenstvom a...

Skutkový stav Súd prvej inštancie rozsudkom z 8. augusta 2023 žalobu o vylúčenie pohľadávky zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov...

Skutkový stav Súd prvej inštancie rozsudkom z 23. mája 2023 žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. Žalobca sa domáhal určenia, že jeho...

Skutkový stav Najvyšší súd SR (ďalej aj "najvyšší súd") rozsudkom z 30. apríla 2026, sp. zn. 3Tdo/42/2025, vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo 7. januára 2025, sp....

Skutkový stav Okresný úrad Galanta, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj "prvostupňový orgán") rozhodnutím číslo: ­OU-GA-PLO-2019/002162-04 zo 4. apríla 2019 (ďalej aj "prvostupňové rozhodnutie") rozhodol, že žalobkyňa nespĺňa podmienky...

Skutkový stav Všeobecnou správnou žalobou z 3. októbra 2022 podanou elektronicky na Krajskom súde v Žiline (ďalej aj "krajský súd") sa žalobkyňa domáhala preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-DK-PLO-2022/000431-056...

Systém deľby moci, ako jeden z kľúčových princípov demokratického štátu, hovorí jasne: právo tvorí zákonodarca, nie sudca. Súdna prax však z času na čas naznačuje, aká zraniteľná dokáže byť aktivita (ale aj pasivita) zákonodarcu v očiach súdnej moci. Tá ho niekedy doslova supluje v jeho normotvornej činnosti, a to s alibistickým odôvodnením, že ide o výklad, nie tvorbu práva. Hranica medzi tvorbou práva a jeho dotváraním zo strany súdu môže byť v konkrétnom prípade tak tenká, že ani siahodlhý akademický diskurz nepovedie ku konsenzu. Na druhej strane sú aj prípady, keď možno v jednoduchosti konštatovať "sudcovský aktivizmus par excellence". Predmetný článok poskytuje analýzu uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 2 Tost 39/2012, v ktorom uvedený senát, podľa nášho názoru, excesívne prekročil rámec svojej kompetencie a svojou právnou vetou právo nie vyložil či dotvoril, ale vytvoril. Úvodom ozrejmujeme, že z hľadiska správnosti či skôr vhodnosti nemáme absolútne žiadne výhrady k právnej vete daného rozhodnutia a s jej obsahom sa plne stotožňujeme. Avšak, ako sa hovorí, "ide o princíp...". O princíp legality, princíp deľby moci a napokon princíp právnej istoty.

Právo na informace patří mezi nejdůležitější politická práva obsažená v Listině základních práv a svobod (čl. 17 odst. 5) vzhledem k tomu, že představuje jeden z nejdůležitějších a nejefektivnějších nástrojů kontroly veřejné moci. Žadatele o informaci lze, s jistým zjednodušením, rozdělit do dvou skupin: na tzv. hlídací psy demokracie (hromadné sdělovací prostředky, skutečné aktivisty a neziskové organizace), kteří s informace pro kontrolu veřejné moci opravdu využívají, druhý pól představují notoričtí stěžovatelé, kverulanti a tzv. "vexator litigiosus", lidi, kteří mají potěšení z toho, že vedou spory (zaznamenán byl případ žadatele, který podal 1 000 žalob o poskytnutí informace, třebaže byl vícekrát upozorněn, že mu nemůže nebo nesmí být poskytnuta).

Pre-Pack Procedures in the Slovak Insolvency Law: On the applicability in standard bankruptcy, small bankruptcy and restructuring. On 1 April 2026, the long-awaited Directive harmonising certain aspects of insolvency law entered into force. EU Member States will have until 22 January 2029 to transpose the majority of its provisions into national law. The final legal framework in which pre-pack procedures will be harmonised across the EU differs in many respects from the original provision with which the European Commission presented them in the proposal for a directive harmonising certain aspects of insolvency proceedings in December 2022. Compared with the original legal framework, pre-pack procedures are no longer defined solely as pertaining to liquidation insolvency proceedings. Moreover, the achieved compromise has altered certain conditions governing their conduct and the legal position of creditors. This article maps the key differences in the proposed legal frameworks for pre-pack procedures and provides an analytical perspective on their applicability within the respective types of insolvency proceedings, namely standard bankruptcy, small bankruptcy, and restructuring.

Machinations in Public Procurement - Reflections de lege lata and de lege ferenda. The article addresses the issue of machinations in the public procurement process. Machinations represent a disruption of public procurement mechanisms, which may result in different forms of liability, namely administrative or criminal. The article focuses on procedures and acts contra legem that significantly (not only administratively) distort economic competition within the public procurement process. In conclusion, the authors present proposals pro futuro.

Testimony of a Cooperating Person in Criminal Proceedings: Truthfulness and the Limits of Its Evidentiary Significance. The testimony of a cooperating person represents a specific evidentiary source in criminal proceedings, as its epistemic function is directly linked to the author's personal interest in obtaining a criminal law benefit. While the legitimacy of this institute within the Slovak legal order is not disputed, its evidentiary assessment raises questions concerning the limits of its independent probative weight. The article proceeds from the thesis that incentivised testimony entails a structurally increased risk of distortion of factual findings and therefore requires qualitative limits derived from the principle nemo debet esse testis in propria mercede, the case law of the European Court of Human Rights, and the constitutional framework of criminal procedure. Particular attention is devoted to the distinction between credibility and truthfulness and to the material understanding of a fair trial. The article was finalised in the context of the decision of the Constitutional Court of the Slovak Republic (Order No. PL. ÚS 2/2026 of 11 February 2026), which suspended the effectiveness of Section 119(6) of the Criminal Procedure Code as introduced by Act No. 416/2025 Coll. This intervention reopened the question of how the evidentiary significance of cooperating testimony should be normatively framed within the system of free evaluation of evidence. In response to the resulting normative uncertainty, the article provides doctrinal clarification and outlines de lege ferenda proposals aimed at enhancing legal certainty, transparency of judicial reasoning, and material fairness while preserving the legitimacy of the institute itself.

Company Shares and Matrimonial Community Property on the Eve of Recodification. The draft of the new Civil Code introduces a specific regime governing a share in a company within the newly proposed system of matrimonial community property. Focusing on both the original and revised wording of Section 293(3) of the draft, this paper discusses the significant shift from the value of the share to the inclusion of the share itself in the spouses' common property, and assesses whether this change genuinely resolves the longstanding doctrinal and case-law tensions. The analysis demonstrates that the adoption of a unitary rule applicable to both partnerships and corporations, combined with the explicit exclusion of the other spouse's shareholder status, gives rise to conceptual and practical challenges. These include questions concerning the scope of required spousal consent, the exercise of corporate rights, and the options available in the judicial division of community property. Drawing on Slovak and Czech case law, as well as comparative insights from various legal systems, the article argues that the current draft unduly restricts party autonomy and weakens the non-shareholder spouse's protective position. The author therefore proposes legislative solutions that would allow either for joint ownership of a share or enable the other spouse to acquire shareholder status under defined conditions.

V dňoch 14. - 22. novembra 2025 sa v priestoroch Hotela Magnólia v Piešťanoch uskutočnil jubilejný 30. ročník medzinárodného podujatia Jesenná škola práva. Nosnou témou bol "Záujem, rozum a vôľa v práve". Tieto tri pojmy spolu úzko súvisia, sú prepojené, no v určitom zmysle si konkurujú a môžu si dokonca priamo odporovať. Cieľom podujatia bolo priniesť nové poznatky budúcim právnikom, doktorandom, ale aj účastníkom z aplikačnej praxe, prehĺbiť pochybnosti v určitých oblastiach, ktoré mali účastníkov priviesť k hlbšiemu uvažovaniu nad rôznymi témami, ale aj rozšíriť medzinárodnú právnu spoluprácu. Účastníci Jesennej školy práva prišli z viacerých európskych krajín, najväčšie zastúpenie medzi účastníkmi mali Slovensko, Česko a už tradične Poľsko.