Dokumenty

Európsky súd pre ľudské práva 22. januára 2026 vyhlásil dva významné rozsudky proti Slovenskej republike, ktoré sa týkajú trestných konaní a ochrany práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Skutkový stav Žalobkyňa sa podanou žalobou ako právny nástupca spoločnosti ČSAD Ostrava, a.s., domáhala priznania nároku na náhradu škody v zmysle špeciálnej úpravy zákona č. 514/2003 Z. z. o...

Aktuálne číslo časopisu Zo súdnej praxe 6/2025 potvrdzuje, že právo je živým organizmom, ktorého podoba sa formuje nielen v zákonodarných sálach, ale predovšetkým v súdnych rozhodnutiach a ich odbornej reflexii. Práve prepojenie normatívneho rámca s judikatúrou a právnou doktrínou tvorí nosnú líniu tohto vydania.

Z odôvodnenia I. Ústavná sťažnosť a napadnuté rozhodnutie 1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 19. augusta 2024 domáhala vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 20 ods....

Skutkový stav Z administratívnych spisov Úradu verejného zdravotníctva SR (ďalej aj "žalovaný") a Ministerstva zdravotníctva SR (ďalej aj "Ministerstvo zdravotníctva" alebo "odvolací orgán") vyplýva, že žalobca zaslal žalovanému 7....

Skutkový stav Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností. Svoju žalobu odôvodnili tým, že po nebohom poručiteľovi prebehlo dedičské konanie. Po predbežnom vyšetrení boli k...

Vzatie do väzby a jej ďalšie trvanie je z hľadiska procesného práva viazané tak na formálne, ako aj materiálne podmienky väzby. Z formálneho hľadiska musí byť splnená podmienka vznesenia obvinenia (a, samozrejme, začatia trestného stíhania). Materiálne hľadisko vyžaduje (i) kvalifikované podozrenie, že skutok, ktorý má znaky konkrétneho trestného činu, sa stal, a je dôvodný predpoklad, že ho spáchal obvinený, (ii) dôvodnú obavu z tzv. útekového, kolúzneho, pokračovacieho konania, a (iii) nemožnosť náhrady väzby (subsidiarita). To všetko sú podmienky vyplývajúce priamo a výslovne z § 71 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej aj "Trestný poriadok" alebo "TP"). Judikatúra však nad to všetko vyvodzuje ďalšiu podmienku, a to urýchlenosť konania, resp. absenciu nedôvodných prieťahov tak v prípravnom konaní, 1) ako aj v konaní pred súdom, 2) ktoré môžu vo svojich dôsledkoch viesť k prepusteniu obvineného/obžalovaného z väzby, hoci by boli splnené všetky podmienky trvania väzby. Je potrebné podotknúť, že ani podmienka subsidiarity väzby nebola prvotne explicitne uvedená ako podmienka väzby (k jej zakotveniu došlo až zákonom č. 308/2021 Z. z. 3) ), napriek tomu z nej judikatúra vychádzala. 4) Otázkou, na ktorú poskytuje odpoveď tento príspevok, je, či takouto ďalšou podmienkou, ktorá nevyplýva z Trestného poriadku explicitne, môže byť aj očakávaný (predpokladaný) trest pre prípad uznania viny. Základná téza príspevku preto znie, že predpokladaný trest tvorí materiál­nu podmienku väzby.

Skutkový stav Žalobkyňa v 1. rade právne zastúpená žalobkyňou v 2. rade podala 30. marca 2022 žiadosť o sprístupnenie informácie podľa § 16 zákona č. 211/2000 Z. z. o...

Skutkový stav Súd prvej inštancie rozsudkom zo 17. februára 2022 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 36 179,26 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobca sa domáhal uložiť...

Skutkový stav Súd prvej inštancie uznesením z 21. januára 2023 konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom zastavil a žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal nárok na náhradu trov...

Skutkový stav Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zverejniť na svojom webovom sídle znenie rozsudku okresného súdu a znenie...

Skutkový stav Súd prvej inštancie rozsudkom z 3. októbra 2019 zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal primerané zadosťučinenie vo výške 75 000 eur od žalovaného, ktorý mu mal spôsobiť ujmu...

Skutkový stav Najvyšší súd SR (ďalej aj "najvyšší súd") rozsudkom z 2. júla 2025, sp. zn. 1Tdo/41/2024, rozhodol tak, že "I. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku z...

Predkladaný zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie „Programy restoratívnej justície v teoretických súvislostiach“ konanej dňa 13.11.2025 predstavuje vedecký výstup z projektu VEGA č. 1/0633/25 s dátumom realizácie 2025 – 2027. 

Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti v roku 2026 organizuje sériu odborných webinárov zameraných na aktuálne témy kybernetickej bezpečnosti, umelej inteligencie a riadenia rizík. Webináre reflektujú praktické aj legislatívne požiadavky na bezpečné používanie AI, kybernetickú odolnosť, incident management a ďalšie kľúčové oblasti významné pre fungovanie moderných organizácií.

Publikácia Spotrebitelia a obchodníci na digitálnom trhu. Právne a ekonomické aspekty sa zameriava na analýzu vplyvu digitálnej transformácie na fungovanie jednotného digitálneho trhu Európskej únie, so zvláštnym dôrazom na vzťah...

Ministerstvo vnútra SR predložilo na rokovanie vlády návrh nového zákona o medzinárodnej ochrane, ktorým sa má nahradiť doterajší zákon o azyle z roku 2002. Návrh zákona reaguje na prijatie Reformy azylovej a migračnej politiky Európskej únie a predstavuje zásadnú zmenu slovenského azylového systému.

Prezident SR vymenoval Teréziu Mecelovú do funkcie podpredsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. K vymenovaniu došlo po skončení funkčného obdobia doterajšej podpredsedníčky Andrey Moravčíkovej, ktoré uplynulo 8. októbra 2025.

Najnovšie číslo časopisu Súkromné právo otvárame symbolicky – pohľadom na rok rekodifikácie. 

Článok sa zaoberá elektronickým doručovaním v civilnom konaní so zameraním na "konkurenciu" medzi formálne chápanou fikciou doručenia a materiálnou požiadavkou reálnej informovanosti adresáta. Analyzuje vzťah Civilného sporového poriadku a zákona o e-Governmente, pričom poukazuje na kogentnú povahu doručovania do aktivovanej elektronickej schránky a na význam § 32 a § 33 zákona o e-Governmente pre vznik a prelomenie fikcie doručenia. Na základe judikatúry Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR rozpracúva kritériá, za ktorých je uplatnenie fikcie doručenia ústavne akceptovateľné, a zaoberá sa otázkou, ako majú súdy pristupovať k tvrdeniam o technických výpadkoch systému elektronických schránok. Pozornosť venuje aj situáciám, keď procesná strana (príp. účastník) taktizuje pri preberaní elektronických zásielok alebo sa s obsahom rozhodnutia oboznámi nahliadnutím do elektronického spisu, pričom formálne prevzatie odkladá. V komparatívnej rovine článok vychádza zo skúseností Českej republiky s fikciou doručenia pri dátových schránkach a zdôrazňuje potrebu rovnováhy medzi právnou istotou, efektívnosťou konania a ochranou práva na spravodlivý proces. V závere formuluje návrhy de lege ferenda smerujúce k lepšiemu prepojeniu Civilného sporového poriadku a zákona o e-Governmente, k precizovaniu pravidiel pre technické výpadky a k obmedzeniu procesného taktizovania pri elektronickom doručovaní.