Autori sa sústreďujú na jednotlivé podvodné konania v bankovom sektore, ktoré sa čoraz častejšie realizujú prostredníctvom informačných technológií, najmä formou v príspevku popisovaného phishingu, smishingu, vishingu, pharmingu a neoprávneného prístupu do elektronického bankovníctva, realizovaného prostredníctvom vzdialeného prístupu, na ich typológiu a prevenciu, pričom tieto protiprávne konania realizované prostredníctvom informačných technológií, no realizovaných v rozpore so zákonom, nadobúdajú stále sotistikovanejšiu podobu. Z tohto dôvodu sa v aplikačnej praxi čoraz častejšie objavujú otázky týkajúce sa správnej právnej kvalifikácie jednotlivých skutkov a ich vzájomného súbehu s inými trestnými činmi.
The authors focus on various fraudulent activities in the banking sector that are increasingly carried out through information technologies, particularly in the form of phishing, smishing, vishing, pharming, and unauthorized access to electronic banking via remote access, as describedin the article. They examine their typology and prevention, noting that these information technologies, when usedin violation of the law, are becoming increasingly sophisticated. For this reason, in legal practice there are more frequent questions concerning the correct legal qualification of individual acts and their concurrence with other criminal offences.
PUTEROVÁ, N. - SZABOVÁ, E. - ŠANTA, J.: Bankové podvody v digitálnom prostredí; Justičná revue, 78, 2026, č. 8 - 9, s. 766 - 789.
Kľúčové slová:
podvod, krádež, banka, financie, kybernetický útok.
Key words:
fraud, theft, bank, finance, cyber-attack.
Právne predpisy/legislation:
zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon; Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV; Nariadenie (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o dgitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora (DORA).
Úvod
Finančné podvody páchané v digitálnom prostredí predstavujú významnú a dynamicky sa rozvíjajúcu oblasť počítačovej kriminality, ktorej rozsah a štruktúra sú úzko determinované technologickým pokrokom a prebiehajúcou digitalizáciou služieb. Rozvoj elektronického bankovníctva, bezhotovostných platobných nástrojov a nových digitálnych technológií vytvára nielen nové príležitosti pre legitímne ekonomické aktivity, ale zároveň aj priestor pre sofistikované formy trestnej činnosti.
V posledných desaťročiach sa spoločnosť a hospodárstvo čoraz výraznejšie presúvajú do digitálneho prostredia, čo prináša nielen nové príležitosti, ale aj nové riziká. Jedným z najvýznamnejších fenoménov, ktorý s touto digitalizáciou súvisí, je počítačová kriminalita ako široká kategória trestných činov páchaných prostredníctvom alebo proti informačným technológiám. Kyberpriestor tak umožňuje páchateľom konať efektívnejšie, často anonymne a s vysokou mierou technickej sofistikovanosti.
1)
Osobitný význam nadobúda táto problematika vo finančnom a bankovom sektore, ktorý je dlhodobo vystavovaný zvýšenému riziku podvodov a kybernetických útokov.
Počítačová kriminalita a kybernetické útoky sú preto čoraz častejšie analyzované aj v tomto kontexte. Kybernetická bezpečnosť tu nadobúda zásadný význam, keďže je nevyhnutná na ochranu finančných aktív, dôverných údajov a zabezpečenie kontinuity bankových transakcií.
2)
Tieto bezpečnostné výzvy úzko súvisia s technologickou transformáciou bankových služieb, ktorá sa významne urýchlila rozvojom internetových platforiem a finančných technológií. Rýchly rozvoj internetových služieb sa výrazne premietol aj do oblasti finančných technológií, pričom zásadné zmeny nastali najmä v oblasti mobilného bankovníctva. Mobilné bankovníctvo predstavuje výsledok pokročilého technologického vývoja, ktorý klientom umožňuje realizovať bankové operácie v digitálnom prostredí bez potreby priamej asistencie bankovej inštitúcie.
3)
Digitalizácia bankových služieb však zároveň vytvára nové príležitosti pre páchateľov trestnej činnosti. Osobitný význam pritom nadobúdajú prípady finančných podvodov, ktoré predstavujú jednu z najrozšírenejšícha najrýchlejšie sa rozvíjajúcich foriem počítačovej kriminality, s bezprostredným dopadom na jednotlivca, podniky aj celý finančný sektor.
4)
Rastúca sofistikovanosť týchto trestných činov zároveň vyvoláva zvýšené nároky na právnu reguláciu, ako aj na mechanizmy prevencie a represie.
V centre pozornosti týchto podvodných konaní sa nachádzajú predovšetkým spotrebitelia, ktorí v bankovom sektore predstavujú špecifickú a zároveň najzraniteľnejšiu skupinu. Často sa stávajú obeťami finančných podvodov v kontexte počítačovej kriminality, a to najmä v dôsledku kombinácie technologickej zložitosti a využívania techník sociálneho inžinierstva zo strany páchateľov. S ohľadom na rozsah a dynamiku tohto fenoménu je nevyhnutné venovať osobitnú pozornosť aj právnemu rámcu, ktorý tvorí základ pre jeho postihovanie a prevenciu.
Formy počítačovej kriminality s dôrazom na finančné podvody
Finančné podvody spojené s počítačovou kriminalitou predstavujú jednu z najrozšírenejších foriem ekonomickej kriminality v digitálnom priestore.
5)
Ich osobitosť spočíva v prepojení tradičných prvkov majetkových trestných činov zameraných na neoprávnené obohatenie s využitím moderných informačno-komunikačných technológií, ktoré slúžia ako prostriedok na samotné páchanie trestnej činnosti.
Pojem "finančný podvod" nie je v Trestnom zákone (ďalej len "TZ") explicitne definovaný. Z hľadiska hmotného práva ide spravidla o konanie napĺňajúce znaky trestného činu podvodu podľa § 221 TZ, pričom ani formálne naplnenie jeho obligatórnych znakov nemusí viesť k trestno-právnej zodpovednosti, ak ide o čin nepatrnej závažnosti v zmysle § 10 ods. 2 TZ. Z hľadiska skúmania tzv. materiálneho korektívu zakotveného v tomto ustanovení by boli rozhodujúce najmä spôsob vykonania činu a jeho následky. S prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti, ktoré zohľadňujú banky, by vzniknuté protiprávne konanie mohlo byť v bankovom prostredí riešené internými nástrojmi banky, bez ďalšieho postupu smerujúceho k vyvodzovaniu trestnej zodpovednosti.
Rozvoj informačných a komunikačných technológií zásadným spôsobom zmenil charakter a metódy páchania finančných podvodov. V súčasnosti prevažná časť týchto trestných činov prechádza do digitálneho prostredia, ktoré páchateľom poskytuje vyšší stupeň anonymity a zároveň umožňuje zasiahnuť oveľa širší okruh potenciálnych obetí.
Tieto tendencie sa osobitne prejavujú v bankovom sektore, ktorý sa vyznačuje vysokou mierou digitalizácie a rozsiahlym spracovaním citlivých osobných a finančných údajov. V dôsledku toho sa bankový sektor stáva čoraz častejším cieľom kybernetických útokov mierených priamo na klientov finančných inštitúcií. Útoky majú spravidla podvodný charakter a využívajú techniky sociálneho inžinierstva, ktoré možno definovať ako súbor metód a postupov, prostredníctvom ktorých útočníci cielene manipulujú jednotlivcami s cieľom dosiahnuť svoje strategické zámery. V zahraničnej literatúre sú takéto formy kriminality označované ako "cyber-enabled crimes", teda trestné činy, ktorých tradičný
modus operandi
je výrazne zefektívnený digitálnymi technológiami.
6)
Sociálne inžinierstvo predstavuje formu psychologickej manipulácie, ktorej cieľom je prinútiť obeť vykonať určitý úkon alebo poskytnúť dôverné informácie.
7)
Osoby využívajúce tieto praktiky sú označované ako sociálni inžinieri.
8)
Psychologické pôsobenie však nie je jediným nástrojom páchateľov. Paralelne s ním dochádza aj k zneužívaniu technických zraniteľností informačných systémov.
Medzi najčastejšie formy počítačovej kriminality v bankovom prostredí patria phishing, smishing, vishing, ako aj sofistikované podvodné stratégie založené na zneužití vzdialeného prístupu.
Phishing
Phishing predstavuje špecifickú techniku kybernetického podvodu, pri ktorej páchateľ prostredníctvom elektronickej komunikácie cielene manipuluje obeť tak, aby mu dobrovoľne poskytla citlivé osobné alebo finančné údaje. Ide o formu sociálneho inžinierstva, ktorá spája psychologické mechanizmy nátlaku s technickými prostriedkami, pričom jej hlavným cieľom je získanie informácií umožňujúcich neoprávnený prístup k účtom, platobným kartám či iným chráneným dátam.
9)
Podľa štúdie ENISA predstavuje phishing najrozšírenejšiu formu sociálneho inžinierstva.
10)
Táto technika bola po prvý raz podrobne charakterizovaná už v roku 1987,
11)
avšak k výraznejšej expanzii došlo až o niekoľko rokov neskôr, keď v roku 1995 vznikol softvér AOHell, ktorý bol koncipovaný s automatizovaným mechanizmom umožňujúcim neoprávnené získavanie prihlasovacích údajov a informácií o kreditných kartách. Tento nástroj umožnil hromadné cielenie na používateľov služby America Online (AOL - v tom čase najväčšieho poskytovateľa internetové
Máte predplatné? Prihláste sa
Ups, zatiaľ ste si prečítali len začiatok...
Celý odborný obsah z tejto oblasti je dostupný predplatiteľom portálu.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu a získajte prístup na 10 dní zdarma, stačí sa len zaregistrovať.
Vďaka registrácii získate prístup aj k vybranému obsahu:
- Odborné články z časopisov
- Monitoring predpisov
- Moja kancelária – osobná zóna pre sledovanie vašich obľúbených kategórií portálu, autorov, predpisov
Chcete vedieť viac o predplatnom ?