Banka

Príspevok sa zaoberá otázkou, či je pri postúpení bankovej pohľadávky potrebné, aby banka zasielala dlžníkovi osobitnú výzvu výlučne na účely § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Táto otázka nadobudla aktuálnosť najmä v súvislosti s rozsudkom veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 V Cdo 4/2025 z 30.7.2025, R 38/2025. V tomto judikáte dospel Najvyšší súd SR k záveru, že zákon takúto osobitnú výzvu vyžaduje a nemožno ju nahradiť výzvami podľa iných právnych predpisov. Konkrétne odkázal na § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31. októbra 2024 a § 565 OZ. S týmto právnym záverom sa nestotožňujeme. Konkrétne dôvody rozoberáme v článku, pričom ich priamo konfrontujeme s argumentmi Najvyššieho súdu SR. Zároveň v závere ponúkame odporúčania, ako vhodne aplikovať právne názory vyjadrené v R 38/2025, keďže bezbrehá aplikácia tohto rozhodnutia na všetky prípady (či už z hľadiska časového, alebo vecného) môže mať mimoriadne negatívne následky.

Autori sa sústreďujú na jednotlivé podvodné konania v bankovom sektore, ktoré sa čoraz častejšie realizujú prostredníctvom informačných technológií, najmä formou v príspevku popisovaného phishingu, smishingu, vishingu, pharmingu a neoprávneného prístupu do elektronického bankovníctva, realizovaného prostredníctvom vzdialeného prístupu, na ich typológiu a prevenciu, pričom tieto protiprávne konania realizované prostredníctvom informačných technológií, no realizovaných v rozpore so zákonom, nadobúdajú stále sotistikovanejšiu podobu. Z tohto dôvodu sa v aplikačnej praxi čoraz častejšie objavujú otázky týkajúce sa správnej právnej kvalifikácie jednotlivých skutkov a ich vzájomného súbehu s inými trestnými činmi.

Predložený článok sa venuje analýze politicky exponovaných fyzických osôb,  ktoré si podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyžadujú zvýšenú starostlivosť pomocou nástrojov KYC (Know Your Customer) a KYT (Know Your Transaction) na základe AML (Anti-Money Laundering) regulácie zo strany povinnej osoby.

Autor v článku analyzuje problematiku vyčísľovania nákladov bánk, spojených s vypočítaním predčasnej splátky úveru na bývanie v kontexte zákonnej limitácie uplatnenia týchto nákladov voči klientovi maximálne v rozsahu 1 % z predčasne splatenej sumy.