Príspevok sa zaoberá otázkou, či je pri postúpení bankovej pohľadávky potrebné, aby banka zasielala dlžníkovi osobitnú výzvu výlučne na účely § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Táto otázka nadobudla aktuálnosť najmä v súvislosti s rozsudkom veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 V Cdo 4/2025 z 30.7.2025, R 38/2025. V tomto judikáte dospel Najvyšší súd SR k záveru, že zákon takúto osobitnú výzvu vyžaduje a nemožno ju nahradiť výzvami podľa iných právnych predpisov. Konkrétne odkázal na § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31. októbra 2024 a § 565 OZ. S týmto právnym záverom sa nestotožňujeme. Konkrétne dôvody rozoberáme v článku, pričom ich priamo konfrontujeme s argumentmi Najvyššieho súdu SR. Zároveň v závere ponúkame odporúčania, ako vhodne aplikovať právne názory vyjadrené v R 38/2025, keďže bezbrehá aplikácia tohto rozhodnutia na všetky prípady (či už z hľadiska časového, alebo vecného) môže mať mimoriadne negatívne následky.
1. Úvod
1)
Tento príspevok sa zameriava na aspekt postupovania bankových pohľadávok, ktorý bol predmetom posudzovania vo veľkom senáte občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR.
2)
Výsledkom bol rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 V Cdo 4/2025 z 30.7.2025, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR (ďalej aj "zbierka") pod R 38/2025 s nasledujúcou právnou vetou:
"Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný."
3)
Bez toho, aby sme predbiehali obsah príspevku, už v úvode vyjadríme, že s právnym názorom vyjadreným v judikáte R 38/2025 nesúhlasíme. Podľa nášho názoru si postúpenie bankovej pohľadávky nevyžaduje osobitnú samostatnú výzvu iba na účely § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej aj "ZoB" alebo "zákon o bankách").
4)
Naše argumenty priblížime ďalej v tomto príspevku. V úvode načrtneme dôvody, ktoré opodstatňujú potrebu sformulovania nášho nesúhlasu a vyjadrenia opozitných argumentov k R 38/2025.
Nedodržanie kritérií stanovených v § 92 ods. 8 ZoB má podľa ustálenej judikatúry za následok absolútnu neplatnosť postúpenia pohľadávky (R 60/2018).
Judikát R 38/2025 má preto mimoriadny význam pre bankový sektor. Nielenže zasahuje do právnych vzťahov pri postupovaní pohľadávok do budúcna, ale jeho negatívny efekt spočíva v tom, že môže byť aplikovaný aj do minulosti na predošlé postúpenia pohľadávok.
Za dodržanie požiadavky písomnej výzvy podľa § 92 ods. 8 ZoB sa v bankovej praxi historicky považovalo aj zaslanie výzvy na predčasné splatenie dlhu podľa § 565 OZ.
5)
Preto sa možno domnievať, že osobitná výzva tak, ako ju požaduje R 38/2025, nebola implementovaná v rámci procesov pri postupovaní pohľadávok bánk. V dôsledku toho je záver vyplývajúci z R 38/2025 spôsobilý vyvolať negatívny "domino efekt" z hľadiska spätného skúmania platnosti postupovania pohľadávok na bankovom trhu.
Navyše, z procesnoprávneho hľadiska umocňuje význam predmetného judikátu fakt, že ide o rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Okrem toho, že po zaradení do zbierky tvorí súčasť ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP), je v zmysle § 48 ods. 3 CSP záväzný pre všetky senáty Najvyššieho súdu SR.
Pre zachovanie objektivity dodávame, že Ústavný súd SR uznesením sp. zn. II. ÚS 320/2026 z 2.6.2026 odmietol ústavnú sťažnosť proti R 38/2025, čím deklaroval, že právny názor veľkého senátu je ústavne udržateľný (čo ešte nemusí znamenať, že je aj správny). Keďže sa v rozhodnutí neuvádzajú žiadne ďalšie vecné argumenty, budeme sa ďalej bližšie zaoberať iba rozhodnutím R 38/2025.
2. Skutkový a právny rámec, ktorý viedol k vydaniu R 38/2025
Spor, z ktorého vzišiel judikát R 38/2025, sa týkal postúpenej bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, ktorú si voči dlžníkovi uplatňovala spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o., ako postupník. Pôvodným veriteľom pohľadávky bola spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s.
Okresný súd Lučenec žalobe prakticky v celom rozsahu vyhovel. V zanedbateľnej časti konanie zastavil po čiastočnom späťvzatí žaloby. S námietkou žalovaného o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu pre nedodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 ZoB sa vysporiadal tak, že za výzvu podľa dotknutého ustanovenia považoval výzvu na predčasné splatenie úveru podľa § 565 OZ. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný spotrebiteľ.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 11 Co Csp 11/2023 z 24.8.2023 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol. Na rozdiel od súdu prvej inštancie uzavrel, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. A to práve pre nedodržanie požiadaviek podľa § 92 ods. 8 ZoB. Konkrétne pre nezaslanie samostatnej výzvy. Odvolací súd vychádzal z dvoch rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, a to rozsudku pod sp. zn. 2 Cdo 266/2020 a uznesenia pod sp. zn. 4 Cdo 75/2020. V zmysle týchto rozhodnutí vyžaduje § 92 ods. 8 ZoB odoslanie osobitnej výzvy. Nemá teda stačiť, aby veriteľ zaslal spotrebiteľskému dlžníkovi upozornenie podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31. októbra 2024 a následne výzvu na predčasné splatenie úveru podľa § 565 OZ.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Jeho prípustnosť vyvodzoval z vád zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP a z vád právneho posúdenia podľa § 421 ods. 1 písm. b) a
Máte predplatné? Prihláste sa
Ups, zatiaľ ste si prečítali len začiatok...
Celý odborný obsah z tejto oblasti je dostupný predplatiteľom portálu.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu a získajte prístup na 10 dní zdarma, stačí sa len zaregistrovať.
Vďaka registrácii získate prístup aj k vybranému obsahu:
- Odborné články z časopisov
- Monitoring predpisov
- Moja kancelária – osobná zóna pre sledovanie vašich obľúbených kategórií portálu, autorov, predpisov
Chcete vedieť viac o predplatnom ?