Konkurz a reštrukturalizácia

Úvod Civilný sporový poriadok ako procesný kódex umožňuje zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom po splnení zákonom predvídaných skutočností, ktoré je v rámci návrhu potrebné preukázať. Kým však dôjde k právoplatnému...

Nielen právnická osoba, ale aj fyzická osoba sa počas svojej existencie, ako aj výkonu podnikateľskej činnosti môže dostať do negatívnej ekonomickej, resp. hospodárskej situácie. Dôvody pre vznik tejto nepriaznivej situácie...

Otázka, či sa financujúci subjekt (banka) musí obávať, že by sa vzhľadom na zmluvné dojednania mohol dostať do postavenia spriaznenej osoby úpadcu, a teda jeho pohľadávka by bola v konkurze považovaná za podriadenú pohľadávku, je aktuálne predmetom diskusií v súvislosti s krízovým financovaním podnikov. Táto otázka má ale vzhľadom na používanie obdobnej formulácie kvalifikovanej účasti v korporačnej úprave (krízové financovanie, zákaz vrátenia vkladu, významná obchodná transakcia) zásadný dopad aj nad rámec konkurzného práva. V článku sú ponúknuté argumenty, prečo spriaznenou osobou nie je, ak má pri trhovo štandardných formách zabezpečenia zmluvne dojednanú možnosť ovplyvňovať konanie dlžníka alebo spoločníka s účasťou presahujúcou 5 % podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach.

Príspevok sa zaoberá inštitútom dočasnej ochrany podnikateľských subjektov, ktorý zaviedol „zákon č. 62/2020 Z. z.“ počas pandémie, v komparácii so „zákonom č. 421/2020 Z. z.“, ktorý prináša tento inštitút už ako univerzálny nástroj na prekonanie dočasných problémov pri prevádzkovaní podniku. Autor sa snaží predovšetkým zistiť, či obmedzenia veriteľov pri vymáhaní pohľadávok počas dočasnej ochrany sú dostatočne vyvážené k obmedzeniam dlžníka a teda, či sledujú záujem veriteľov.

Započítanie je jedným zo spôsobov zániku záväzkov. Nedávny rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 31/2020 z 25. 11. 2020 prináša odpovede na viaceré otázky týkajúce sa započítania v insolvenčnej situácii dlžníka. Zároveň však nastoľuje aj niekoľko sekundárnych otázok, predovšetkým môže vznikať pochybnosť, či je započítanie v insolvenčnej situácii vôbec možné. V príspevku sa pokúšame retrospektívnou optikou objasniť pravidlá ovplyvňujúce započítanie v insolvenčnej situácii, ktorá ešte nebola zistená, najmä tým, že ich konfrontujeme s pravidlami pre započítanie použiteľnými pre započítanie v konkurze. Tento diskurz je zároveň zasadený do rámca insolvenčných pravidiel Európskej únie.

Jedným z nových právnych inštitútov implementovaných do právneho poriadku Slovenskej republiky prijatých počas boja s pandémiou spôsobenou COVID-19 je dočasná ochrana podnikateľov, nazývaná tiež neformálna reštrukturalizácia. Predkladaný príspevok má informačný charakter vo vzťahu k tomuto inštitútu insolvenčnej legislatívy, a to najmä s prihliadnutím na aktuálnu právnu úpravu účinnú od 1. januára 2021. V úvode oboznamuje čitateľov všeobecne s prijatím dočasnej ochrany podnikateľov v apríli 2020. Následne sa venuje aktuálnym zmenám v účele dočasnej ochrany a v príslušnosti súdov pri jej poskytovaní. Komparačne poukazuje na zmeny vo všeobecných i osobitných náležitostiach žiadostí o poskytnutie dočasnej ochrany v porovnaní s právnym stavom z roku 2020. Venuje sa aj novoprijatým ustanoveniam o úverovom financovaní a predlžovaní dočasnej ochrany. V závere sa zaoberá zrušením i jednotlivými formami zániku dočasnej ochrany podnikateľov.

Medzi členskými štátmi Európskej únie sú rozdiely, pokiaľ ide o rozsah konaní, ktoré sú dostupné dlžníkom vo finančných ťažkostiach pri prístupe k reštrukturalizácii, a preto bolo potrebné túto oblasť harmonizovať. Príspevok sa zaoberá novoprijatou smernicou o reštrukturalizácii a insolvencii a jej vplyvom na existujúcu právnu úpravu reštrukturalizácie v slovenskom právnom poriadku. Autor v príspevku rozoberá najvýznamnejšie zmeny, ktoré prináša táto smernica a analyzuje efektivitu týchto ustanovení z pohľadu ochrany veriteľov a samotného dlžníka. There are differences between EU Member States as regards the range of the procedures available to debtors in financial difficulties in order to restructure themselves and it was therefore necessary to harmonize this area. The paper deals with the newly adopted The Directive on Preventing Restructuring Frameworks and its impact on the existing restructuring legislation in the Slovak legal order. The author discusses the most important changes brought by this directive and analyses the effectiveness of these provisions from the point of view of the protection of creditors a debtor itself. 1) 2)

Článok sa venuje problematike povinností členov štatutárnych orgánov podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas a ich zodpovednosti v prípade porušenia týchto povinností. Osobitná pozornosť je venovaná povinnostiam členov štatutárnych orgánov v predúpadkovom stave obchodných spoločností. V článku sa venujeme vývoju právnej úpravy zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii týkajúcej sa zodpovednosti členov štatutárnych orgánov za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu riadne a včas, ako aj dopadu častej novelizácie na postup súdov a správcov v predmetnej oblasti. Po­ukazujeme na žalobu na doplnenie pasív, ktorá sa prijíma v Českej republike a ktorá môže slúžiť ako inšpirácia slovenskému zákonodarcovi. V neposlednom rade skúmame aj trestnoprávne aspekty zodpovednosti členov štatutárnych orgánov a snahu členov štatutárnych orgánov vyhýbať sa zákonom ustanoveným povinnostiam.

Začiatkom júla tohto roka vzniklo registráciou na Ministerstve vnútra SR občianske združenie Správcovia konkurznej podstaty SR (SKP SR). Jeho zakladateľmi sú samotní správcovia konkurzných podstát pôsobiaci na Slovensku. Cieľom bolo...

Príspevok je zameraný na otázky dopadov transpozície smernice o reštrukturalizácii a insolvencii na zodpovednosť členov štatutárnych orgánov vo fáze hroziaceho úpadku obchodnej spoločnosti. Štatutárne orgány majú pri hrozbe úpadku venovať náležitú pozornosť záujmom veriteľov, držiteľov majetkovej účasti a iných zainteresovaných strán, prijať opatrenia na zabránenie úpadku a zabrániť zámernému alebo hrubo nedbanlivému správaniu, ktoré ohrozuje životaschopnosť podniku. Transpozícia tejto požiadavky na štatutárne orgány by mala v rámci právnej úpravy zohľadniť povinnosti náležitej, resp. odbornej starostlivosti člena štatutárneho orgánu. Jej naplnenie potom bude podliehať zodpovednostnému režimu porušenia požadovanej starostlivosti členom štatutárneho orgánu v zmysle § 135a a § 194 ods. 5 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ“). 

V rámci konkurzného konania dochádza k postupnému uspokojovaniu riadne prihlásených pohľadávok. Tieto pohľadávky sú uspokojované podľa skupiny, do ktorej patria. Do skupiny nezabezpečených pohľadávok zaraďujeme aj tzv. podriadené pohľadávky, ktoré sú, okrem iného, spojené aj so spriaznenými osobami. Uvedená zákonná subordinácia pohľadávok spriaznených veriteľov však môže narážať na princíp rovnosti účastníkov konkurzného konania.1) In bankruptcy proceedings, duly registered creditor's claims are gradually satisfied. These claims are settled by the group to which they belong. The group of unsecured claims also include the so-called subordinated claims, which are inter alia related to related parties. However, that legal subordination of related creditors' claims may run counter to the principle of equality of creditors in insolvency proceedings.

Individuálny vs. spoločný záujem veriteľov v reštrukturalizačnom konaní. Článok bol spracovaný v rámci projektu APVV160553 Premeny a inovácie konceptu kapitálových spoločností v podmienkach globalizácie (PIKAP) a nadväzuje a rozpracúva...

Globalizácia v súčasnosti narástla do takých rozmerov, že je kľúčová v cezhraničnom obchodovaní a investovaní. Otvorené hranice, právo slobodne sa usadiť a podnikať v rámci EÚ vytvárajú novodobý fenomén v oblasti podnikania, a to, že spoločníci čoraz častejšie presúvajú registrované sídlo spoločnosti mimo domicilu majiteľa, prípadne sa zoskupujú do medzinárodných holdingov a vytvárajú akúsi sieť spoločností vo viacerých krajinách. Vo svetle insolvenčného práva sa to odráža v tom, že pri riešení úpadku jednej spoločnosti sa musíte vysporiadať s viacerými medzinárodnými prvkami, keďže spoločnosť má administratívny aparát v jednom štáte a majetok s väčšinou veriteľov v druhom štáte. Veľa insolvenčných konaní tak nadobudne cezhraničný charakter. Z dôvodu zvýšenia počtu cezhraničných úpadkov na úrovni EÚ bolo v roku 2015 prijaté nové nariadenie (EÚ) o insolvenčnom konaní1) (ďalej aj "nové nariadenie EÚ"), ktoré nahradilo pôvodné nariadenie (ES) o konkurznom konaní z roku 20002) (ďalej aj "pôvodné nariadenie EÚ"). Hlavným cieľom nového nariadenia EÚ bolo odstrániť problémy pri cezhraničných úpadkoch, najmä v súvislosti s definovaním centra hlavného záujmu spoločnosti a vyriešenia problému s určením jurisdikcie súdu a aplikovateľného práva. Keďže uvedená problematika je veľmi rozsiahla, v článku sme sa zamerali na právnu úpravu určovania comi na úrovni EÚ len pri právnických osobách, s ohľadom na ďalší vývoj riešenia cezhraničného úpadku po prijatí nového nariadenia EÚ.3)

Nasledujúce riadky sú venované problematike žalôb proti konkurzným, resp. reštrukturalizačným správcom pri uplatňovaní nárokov vzniknutých v rámci konkurzného konania z dôvodu, že správca svoju funkciu nevykonával zákonom predpokladaným spôsobom, na základe čoho - či už veriteľovi alebo tretím stranám (či samotnému úpadcovi) - vznikla škoda tým, že správca porušil zákonom alebo súdom uloženú povinnosť. V týchto prípadoch je vždy potrebné uvedomiť si, kto za určitú škodu nesie zodpovednosť a ako daný subjekt žalovať, pričom dlhodobo zostávala otvorená otázka právneho režimu takéhoto zodpovednostného vzťahu vo vzťahu k aplikácii Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Základný režim týchto nárokov sa v dobiehajúcich konkurzoch po­dľa predchádzajúcej právnej úpravy spravuje § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ZKV"), v prípade konkurzov vedených podľa aktuálne účinnej právnej úpravy je to podľa zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ZoS") pri aplikácii zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ZKR"). Spracované prípadové štúdie, založené na právoplatných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, dávajú odpovede práve na naznačené otázky.

Azda najvýznamnejšou novelou posledného obdobia v oblasti súkromného práva bola dlhšie pripravovaná novelizácia Obchodného zákonníka. Jej súčasťou bola aj novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, netrpezlivo očakávaná laickou aj odbornou verejnosťou. Vzhľadom na množstvo zmien v konkurznom aj reštrukturalizačnom konaní nie je možné postihnúť v tomto príspevku všetky, preto si autori vybrali jeden nový inštitút z konkurzného a jeden z reštrukturalizačného konania. Cieľom autorov je predstaviť tieto nové inštitúty a očakávania, ktoré boli s nimi spájané, ako aj porovnať možné reálne dopady a následky, ktoré môžu priniesť. Zároveň chcú poukázať aj na možné výkladové problémy a problémy s aplikáciou týchto nových ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii v praxi.

Súčasťou konkurzného konania je tzv. speňažovanie majetku, ktorého účelom je získanie peňažných prostriedkov na uspokojenie veriteľov. Tento proces je priamo upravený v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a zahŕňa tak speňažovanie hnuteľných, ako aj nehnuteľných vecí. Zákon dáva správcovi možnosť výberu spôsobu ako majetok speňažiť. Takúto voľnosť však správca konkurznej podstaty nemá v prípade nehnuteľného majetku, kde všeobecne platí, že nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu možno speňažiť len dražbou. Aj z tohto pravidla však existujú výnimky, ktorými sa práve v tomto článku chcem venovať.