Individuálny vs. spoločný záujem veriteľov v reštrukturalizačnom konaní.

The basic prerequisite for the success of the restructuring is an approved restructuring plan, the acceptance and confirmation of which by court must meet the legal criteria. One of the criteria is the compliance of the restructuring plan with the common interest of the creditors, which is however not defined by law. However, the interests of individual creditors are different, while the shareholders as creditors are in a different position in the process of restructuring. The article is focused on criteria that are applied to a test of creditors´ common interest in respect of conflicts of interest between creditors, and a relationship between the test of creditors´ common interest and the test of the best interest of creditors. With regard to the process of approving the restructuring plan, we also focused on the nature of the creditor´s community and on the legitimacy of the way in which the restructuring plan is approved, whether the creditors with different interests are obliged to be loyal to each other in that community. The article analyzes at the same time the legal nature of the restructuring plan. The article is based on the decisions of the Constitutional Court of the SR (hereinafter referred to as the "Constitutional Court").

"Život" spoločnosti sa neodohráva len v rámci vzťahov medzi jej spoločníkmi a riadiacimi orgánmi, ale aj vo vzťahoch s ďalšími zainteresovanými skupinami, ktoré majú záujem o dianie v spoločnosti. Za zainteresovanú skupinu alebo za záujmovú skupinu je považovaný každý jednotlivec alebo skupina, ktorá môže ovplyvniť spoločnosť alebo môže byť spoločnosťou ovplyvnená. Záujmová skupina môže byť určená pomocou skutočných alebo potenciálnych škôd alebo prínosov, ktoré pocíti ako dôsledok konania alebo absencie konania spoločnosti.¹⁾,²⁾ Veritelia, zamestnanci a spotrebitelia ako osoby patriace do záujmovej skupiny pôjdu do vzťahov so spoločnosťou len, ak budú predpokladať výsledok prospešný aj pre nich³⁾ ; korporátne transakcie by mali byť prospešné pre všetky zúčastnené strany. Cieľ spoločnosti, ktorým je uspokojovanie záujmov rôznych záujmových skupín, je v konečnom dôsledku prospešný samotnej spoločnosti. Ako uvádza prof. Malý⁴⁾, otázkou je, či majú mať všetky záujmové skupiny rovnaké práva, alebo niektoré z nich sú významnejšie.

V určitom štádiu existencie spoločnosti dochádza k ohrozeniu alebo k takmer úplnému zmareniu uspokojenia záujmových skupín. Takéto štádium eskaluje konflikt medzi zainteresovanými osobami. V čase straty ekonomickej rovnováhy spoločnosti je nevyhnutné korigovať práva a povinnosti vybraných záujmových skupín. V stave otriasajúceho sa ekonomického zdravia spoločnosti, keď je ďalší osud spoločnosti neistý, nastupujú rôzne mechanizmy, ktorých cieľom je ochrana veriteľov.⁵⁾

Do popredia vystupujú záujmy veriteľov pred záujmami spoločníkov, a v prípade vhodnosti, respektíve pri naplnení definičných znakov hrozby úpadku alebo úpadku spoločnosti nastupuje povinnosť dlžníka iniciovať konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie.

Takéto štádium existencie spoločnosti nepochybne znamená, že jej majetok nebude postačovať na uspokojenie jej všetkých veriteľov. Zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR) z tohto dôvodu zabezpečuje, že spoločníci ako spriaznené osoby⁶⁾ nemôžu byť uspokojení (inak počas existencie spoločnosti, ktorá nie je úpadku sú chránení "štítom spoločnosti" s určitými informačnými výhodami) skôr ako ostatní veritelia. Z toho pramení aj základná funkcia procesov konkurzu a reštrukturalizácie, a to zabrániť tomu, aby boli veritelia uspokojovaní individuálne, a tým dochádzalo k zníženiu majetku na úkor ďalších veriteľov. Dochádza k zmene štruktúry, keď sa veritelia stávajú vlastníkmi majetku spoločnosti, ktorý po speňažení slúži na uspokojenie (čiastočné, pomerné) ich pohľadávok. Veritelia sú tak postavení pred problém koordinácie, ktorý je riešený cez osobitnú kontrolnú štruktúru.⁷⁾ Podľa ZKR je táto štruktúra tvorená schôdzou veriteľov a veriteľským výborom. Veritelia majú vplyv na formu riešenia úpadku dlžníka, či dôjde k likvidačnému konkurzu, v ktorom dôjde k speňaženiu majetku podliehajúcemu konkurzu, alebo či vstúpia do procesu reštrukturalizácie a dajú prostredníctvom schválenia reštrukturalizačného plánu dlžníkovi ešte príležitosť na pokračovanie v podnikateľskej činnosti.

Pre "predbankrotové" obdobie je zväčša charakteristické vyrovnávanie sa s konfliktom záujmov medzi spoločníkmi a veriteľmi, vo fáze procesu konkurzu a reštrukturalizácie .⁸⁾ V predkladanom príspevku sa sústredíme predovšetkým na konflikt záujmov veriteľov pri schvaľovaní reštrukturalizačného plánu, keďže jeho schválenie je podmienené ochotou veriteľov a prijatím v každej skupine potrebnou väčšinou ich hlasov. Zameriame sa na pojem spoločný záujem veriteľov v konfliktom prostredí procesu schvaľovania reštrukturalizačného plánu. Či je možné pri konflikte záujmov veriteľov odvodiť ich spoločný záujem a aké kritériá sa na vyhodnotenie spoločného záujmu veriteľov aplikujú v praxi. Zohľadňujeme aj skutočnosť, že samotní spoločníci môžu byť v postavení veriteľov.

Reštrukturalizácia, tak ako aj konkurz, predstavuje kolektívne uspokojovanie veriteľov. V rámci tohto kolektívneho uspokojovania dochádza k súbehu viacerých veriteľov a stretu ich individuálnych záujmov. individuálny veriteľ nemá dôvod akceptovať ukrátenie uspokojenia svojej pohľadávky v prospech uspokojenia iných subjektov.⁹⁾ Snaha o maximalizáciu individuálneho uspokojenia jedného veriteľa môže vyvolať konflikt medzi veriteľmi, nakoľko žiaden z veriteľov nemá záujem pomerne sa deliť s ďalšími veriteľmi, respektíve vzdať sa uspokojenia časti svojej pohľadávky v prospech ďalších veriteľov dlžníka. Takéto individuálne presadzovanie vlastných záujmov nekorešponduje so zmyslom a účelom konkurzu a reštrukturalizácie, ktorých základnou črtou je práve zabrániť individuálnemu uspokojeniu v prospech uspokojenia kolektívneho.¹⁰⁾ Reštrukturalizácia súčasne predstavuje ochranu dlžníka pred zástupmi jeho veriteľov, keď svojimi účinkami bráni individuálnemu uspokojovaniu veriteľov prostredníctvom zákazu začať exekúciu, resp. prostredníctvom príkazu jej prerušenia, nepripustením výkonu za bezpečovacích práv, ale aj prostredníctvom zákazu započítania pohľadávok voči dlžníkovi, čo je však aj v záujme veriteľov na dosiahnutie ich vyššieho uspokojenia.¹¹⁾

Konflikt medzi individ