Článok sa venuje problematike povinností členov štatutárnych orgánov podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas a ich zodpovednosti v prípade porušenia týchto povinností. Osobitná pozornosť je venovaná povinnostiam členov štatutárnych orgánov v predúpadkovom stave obchodných spoločností. V článku sa venujeme vývoju právnej úpravy zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii týkajúcej sa zodpovednosti členov štatutárnych orgánov za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu riadne a včas, ako aj dopadu častej novelizácie na postup súdov a správcov v predmetnej oblasti. Poukazujeme na žalobu na doplnenie pasív, ktorá sa prijíma v Českej republike a ktorá môže slúžiť ako inšpirácia slovenskému zákonodarcovi. V neposlednom rade skúmame aj trestnoprávne aspekty zodpovednosti členov štatutárnych orgánov a snahu členov štatutárnych orgánov vyhýbať sa zákonom ustanoveným povinnostiam.
1. Povinnosti štatutárnych orgánov
Povinnosti a zodpovednosť štatutárnych orgánov sú témy, o ktorých sa už veľa napísalo, ale sú stále aktuálne a najmä v tomto krízovom období sú ešte aktuálnejšie. Mnohé podniky prechádzajú v týchto časoch existenčnými ťažkosťami a je otázne, aký bude výsledok ich zápasu o prežitie. Manažment obchodných spoločností sa dostáva pod veľký tlak a je nútený prijímať rozhodnutia, ktoré by mali smerovať k záchrane týchto podnikov a k zachovaniu pracovných miest. Mimo tlaku zo strany prijatých opatrení na boj proti COVID-19, ktoré v značnej miere spôsobili ekonomické problémy mnohým podnikom, sú členovia manažmentu spoločností povinní postupovať v súlade s predpísanou starostlivosťou.
Krízová situácia, do ktorej sa obchodná spoločnosť dostane, ovplyvňuje obsah zložiek fiduciárných povinností, resp. ich aplikáciu na krízový stav. V prvom rade sa obsah týchto povinností posúva smerom k zvýšenej povinnosti odvracať úpadok a pripraviť a plniť sanačný plán tak, aby došlo k záchrane podniku, ak to je možné. Preto sa musí spoločnosť snažiť o využitie všetkých dostupných schém verejnej podpory, ako aj o prípadnú neformálnu reštrukturalizáciu záväzkov obchodnej spoločnosti s cieľom preklenutia krízy. Štatutárny orgán musí prispôsobiť svoje obchodné vedenie zmenenej situácii.
1)
Členovia štatutárnych orgánov si musia uvedomiť, že v prípade, ak sa spoločnosť dostane do úpadku, táto skutočnosť sa netýka už len samotnej spoločnosti, resp. spoločníkov, ale zásadne aj veriteľov tejto spoločnosti. Havel poukazuje na to, že hoci má "
statutární orgán povinnost nalézt řešení již v době zárodků hospodářských problémů, tak české studie např. ukazují, že valná většina korporací, které následně skončí v insolvenčním řízení, jsou v zóně bankrotu již nejméně 3 roky předtím.
2)
Chceme-li analyzovat důvody pro tento stav, zpravidla zjistíme, že se jedná o případy osobního selhání vlastnického managementu, který není z různých důvodů schopen přiznat selhání či neúspěch."
3)
Je nevyhnutné venovať sa povinnostiam štatutárnych orgánov ešte pred tým, než sa dostávajú do hraničnej zóny predúpadku alebo priamo do úpadkovej situácie vpadnú, pretože často už v týchto momentoch niet cesty späť.2. Povinnosti členov štatutárnych orgánov pred úpadkom
Členovia štatutárnych orgánov sú v prvom rade povinní postupovať tak, aby bolo možné úpadku spoločnosti predísť. Sú povinní sledovať vývoj svojej finančnej situácie, stav svojho majetku a záväzkov, aby mohli včas zistiť hrozbu úpadku a prijať všetky potrebné opatrenia na odvrátenie hroziaceho úpadku.
4)
Ak štatutárny orgán zistí alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol zistiť, že spoločnosť je v kríze, je povinný v súlade s požiadavkami potrebnej odbornej alebo náležitej starostlivosti urobiť na jej prekonanie všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení.
5)
Právna úprava nemá osobitný sankčný mechanizmus pre prípad porušenia týchto povinností, a preto sa zodpovednosť člena štatutárneho orgánu za neriešenie hroziaceho úpadku bude spravovať v rámcoch právnej úpravy zodpovednosti člena štatutárneho orgánu za škodu voči spoločnosti, prípadne prostredníctvom tzv. externej zodpovedností za škodu, ktorá je zakotvená vo všeobecnej právnej úprave zodpovednosti za škodu v § 420 Občianskeho zákonníka.
6)
V tomto článku sa budeme prevažne venovať internej zodpovednosti štatutárnych orgánov, ktorá je upravená v zákone o konkurze a reštrukturalizácii a spojená s nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu včas, s presahom do trestnoprávnej oblasti.
Pri konkrétnom rozhodovaní majú štatutárne orgány využiť dostupné (skutkové aj právne) informačné zdroje a na ich základe dôkladne zvážiť možné výhody aj nevýhody existujúcich možností podnikateľského rozhodnutia. Splnenie tejto povinnosti je však nevyhnutné posudzovať z pohľadu
ex ante
, teda na základe skutočností, ktoré konateľovi boli a mali byť známe pri vynaložení potrebnej starostlivosti v čase, kedy došlo k danému rozhodnutiu. Napriek tomu, že konateľ by mal mať už pri úvahách o tom, či nejaký investičný plán uskutoční alebo nie, reálnu predstavu o financovaní či návratnosti zvažovanej investície (starostlivosť v sebe zahrňuje aj povinnosť byť informovaný o priebežných výsledkoch hospodárenia spoločnosti
7)
), nie je možné rozhodnutie konateľa posudzovať podľa skutočností, ktoré sa uskutočnili či vyšli najavo až
ex post
, teda až po tom, čo bolo skúmané podnikateľské rozhodnutie uskutočnené.
8)
Konateľ alebo člen predstavenstva