Postavenie správcu v oddlžení fyzickej osoby

Dňa 1. marca 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 377/2016 Z. z., ktorým sa inštitút oddlženia fyzickej osoby, upravený v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako "ZKR" alebo "Zákon o konkurze a reštrukturalizácii"), úplne transformoval a novelizoval, pričom primárnym cieľom zákonodarcu pri koncipovaní tejto novely bolo vytvorenie právneho inštitútu, ktorý mal predstavovať pre dlžníkamožnosť zbaviť sa svojich dlhov a začať opätovne "fungovať" bez demotivujúcej vidiny ich celoživotného splácania.

Je potrebné zdôrazniť, že súčasný inštitút oddlženia je koncipovaný tak, že oddlženie prichádza do úvahy aj v prípade, že nedôjde ani len k čiastočnému uspokojeniu pohľadávok veriteľov, čím sa táto právna úprava stala výrazne "prodlžníckou" a záujmy dlžníka sú v konečnom dôsledku nadradené záujmom veriteľov. Z uvedeného vyplýva, že inštitút oddlženia fyzických osôb zohráva významnú ekonomickú a sociálnu funkciu. Predstavuje nástroj boja proti nadmernému zadlženiu obyvateľstva, ktoré by v opačnom prípade mohlo viesť k sociálnej exklúzii jednotlivcov a domácností, strate ekonomickej aktivity a prehĺbeniu chudoby. Oddlženie má prispievať k sociálnej inklúzii a umožniť fyzickým osobám návrat do bežného hospodárskeho a spoločenského života, čím v konečnom dôsledku podporuje stabilitu ekonomického prostredia ako celku. ¹⁾

V súlade s platnou právnou úpravou sa možno oddlžiť dvoma spôsobmi, a to buď konkurzom podľa štvrtej časti Zákona o konkurze a reštrukturalizácii alebo splátkovým kalendárom. Voľba spôsobu oddlženia je ponechaná výlučne do dispozície samotného dlžníka, pričom insolvenčný súd ani veritelia nie sú oprávnení túto dlžníkovu voľbu modifikovať.

Esenciálnym procesným subjektom nevyhnutným pre úspešný proces oddlženia je správca. Zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako "Zákon o správcoch") definuje správcu ako osobu (fyzickú či právnickú), ktorá je zapísaná do zoznamu správcov. Právna doktrína chápe správcu ako špecificky procesný subjekt, ktorý v sebe kombinuje prvky verejnoprávneho orgánu a podnikateľského subjektu, ktorý koná v záujme veriteľov s cieľom ich čo najvyššieho uspokojenia, preberá na seba v zákonom stanovenom rozsahu výkon dispozičných oprávnení namiesto dlžníka a spravuje v zákonom stanovenom rozsahu jeho majetok, a pritom musí zachovávať nestrannosť a nezávislosť a úzko spolupracovať so súdom. ²⁾

Cieľom predkladaného článku je vykonať systematickú analýzu právneho postavenia správcu v procese oddlženia fyzickej osoby z pohľadu právneho stavu , a to nielen s prihliadnutím na platné ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ako aj Zákona o správcoch, ale aj so zreteľom na súvisiacu judikatúru všeobecných súdov a Ústavného súdu SR. V rámci analýzy sú identifikované kľúčové aplikačné problémy, ktoré vznikajú v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti v oddlžení fyzických osôb. Na základe poznatkov z aplikačnej praxe článok zároveň formuluje návrhy , ktorých cieľom je legislatívne spresnenie niektorých aspektov výkonu funkcie správcu, zníženie právnej neistoty účastníkov konania a zvýšenie efektivity inštitútu oddlženia.

Analýza je rozdelená na jednotlivé tematické celky, ktoré sa zaoberajú spôsobom ustanovenia správcu, rozsahom jeho právomocí, mechanizmami súdneho dohľadu, ako aj otázkami jeho odmeňovania. Osobitná pozornosť je venovaná interpretácii praktických otázok, ktoré nie sú výslovne riešené platnou právnou úpravou.