Obchodné právo

Skutkový stav Súd prvej inštancie rozsudkom z 21. marca 2022 čiastočne vyhovel žalobe a žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 8 633,89 eur s príslušenstvom a...

Skutkový stav Súd prvej inštancie rozsudkom z 8. augusta 2023 žalobu o vylúčenie pohľadávky zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov...

Skutkový stav Súd prvej inštancie rozsudkom z 23. mája 2023 žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. Žalobca sa domáhal určenia, že jeho...

Pre-Pack Procedures in the Slovak Insolvency Law: On the applicability in standard bankruptcy, small bankruptcy and restructuring. On 1 April 2026, the long-awaited Directive harmonising certain aspects of insolvency law entered into force. EU Member States will have until 22 January 2029 to transpose the majority of its provisions into national law. The final legal framework in which pre-pack procedures will be harmonised across the EU differs in many respects from the original provision with which the European Commission presented them in the proposal for a directive harmonising certain aspects of insolvency proceedings in December 2022. Compared with the original legal framework, pre-pack procedures are no longer defined solely as pertaining to liquidation insolvency proceedings. Moreover, the achieved compromise has altered certain conditions governing their conduct and the legal position of creditors. This article maps the key differences in the proposed legal frameworks for pre-pack procedures and provides an analytical perspective on their applicability within the respective types of insolvency proceedings, namely standard bankruptcy, small bankruptcy, and restructuring.

Company Shares and Matrimonial Community Property on the Eve of Recodification. The draft of the new Civil Code introduces a specific regime governing a share in a company within the newly proposed system of matrimonial community property. Focusing on both the original and revised wording of Section 293(3) of the draft, this paper discusses the significant shift from the value of the share to the inclusion of the share itself in the spouses' common property, and assesses whether this change genuinely resolves the longstanding doctrinal and case-law tensions. The analysis demonstrates that the adoption of a unitary rule applicable to both partnerships and corporations, combined with the explicit exclusion of the other spouse's shareholder status, gives rise to conceptual and practical challenges. These include questions concerning the scope of required spousal consent, the exercise of corporate rights, and the options available in the judicial division of community property. Drawing on Slovak and Czech case law, as well as comparative insights from various legal systems, the article argues that the current draft unduly restricts party autonomy and weakens the non-shareholder spouse's protective position. The author therefore proposes legislative solutions that would allow either for joint ownership of a share or enable the other spouse to acquire shareholder status under defined conditions.

Nový zákon mení zápis firiem, zastupovanie aj formu dôležitých dokumentov.

Podnetom pre napísanie tohto príspevku bol nedávny rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/1/2024, v ktorom súd zaujal právny názor, že špecifiká nepriameho zastúpenia vylučujú, aby veriteľ (komitent) bez ďalšieho poveril tretiu osobu (komisionára) vymáhaním svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Cieľom tohto príspevku je kriticky analyzovať uvedený právny záver a zároveň komplexnejšie posúdiť možnosť poverenia nepriameho zástupcu vymáhaním pohľadávky, a to s dôrazom na rozlíšenie hmotnoprávnej a procesnoprávnej roviny tejto problematiky.

Viac ako 900 strán odborného výkladu, judikatúry a praktických skúseností na jednom mieste.

Zmena právnej formy predstavuje významný právny a ekonomický krok v živote obchodnej spoločnosti a družstva. Ide o transformáciu, kedy existujúca obchodná spoločnosť alebo družstvo zmení svoju právnu formu na inú, a to bez toho, aby zanikla. Predmetom príspevku je analýza právnej úpravy zmien právnej formy obchodných spoločností a družstiev podľa nového zákona č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev ("zákon o premenách"), ktorý nadobudol účinnosť 1. marca 2024. Ide o implementáciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2121 upravujúcu cezhraničné premeny, zlúčenia, splynutia a rozdelenia spoločností. Táto smernica zavádza nové pravidlá pre spoločnosti v EÚ, aby sa uľahčilo ich presúvanie sa do iných členských štátov. Autorka analyzuje súčasnú právnu úpravu zmeny právnej formy obchodných spoločností a družstiev, ktorou je vnútroštátna (domáca) zmena právnej formy a cezhraničná zmena právnej formy. Pomocou využitia metódy komparácie je poukázané na najzásadnejšie rozdiely v právnej úprave zmien právnej formy podľa predchádzajúcej právnej úpravy v Obchodnom zákonníku a podľa novej právnej úpravy v zákone o premenách. Poukazuje sa tiež na rozdiely medzi vnútroštátnou a cezhraničnou zmenou právnej formy obchodných spoločností a družstva. Osobitná pozornosť je venovaná ochrane zainteresovaných osôb.

Autorka v článku podrobuje kritickej analýze uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 42/2024 z 31.3.2025 (ZSP 35/2025) vo vzťahu k vyjadreniam týkajúcim sa formálnej a materiálnej kontroly pri zápise a výmaze spoločného zástupcu v zmysle § 114 ods. 3 OBZ v obchodnom registri na základe návrhu podľa zákona o obchodnom registri vrátane predĺženia zákonnej lehoty na zápis, resp. na odmietnutie vykonania zápisu do rozhodnutia príslušného súdu o návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktoré sa zapisovaného údaja týka. Okrem toho, autorka analyzuje účinky materiálnej publicity obchodného registra v prípade, ak je zápis spoločného zástupcu v obchodnom registri nesprávny. Obe problematiky sú posudzované v kontexte aktuálnej právnej úpravy obchodného registra, ako aj v kontexte právnej úpravy, ktorá nadobudne účinnosť 17. augusta 2026.

§ 22 ods. 2, § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka § 135a ods. 1, 2 a § 265 Obchodného zákonníka Porušenie povinnosti konať v mene obchodnej spoločnosti v súlade so záujmami spoločnosti a s odbornou starostlivosťou podľa § 135a OBZ v situácii stretu záujmov medzi spoločnosťou a konateľom nezakladá samo osebe neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ ani dôvod jeho neúčinnosti podľa § 22 ods. 2 OZ. Také konanie zakladá zodpovednosť štatutárneho orgánu za škodu, pričom použitie § 22 ods. 2 OZ prichádza do úvahy len subsidiárne, ak konkrétny prípad nemožno posúdiť podľa osobitnej úpravy § 135a OBZ. Uznesenie Najvyššieho súdu SR , sp. zn. 2 Obdo 24/2024

§ 566 ods. 1 a 2, § 568 ods. 2, § 571 ods. 1 a 2 a § 265 Obchodného zákonníka Nárok na odplatu podľa § 571 ods. 2 OBZ mandatárovi nevzniká za obdobie faktickej nečinnosti ani v prípade, že jeho nečinnosť bola vyvolaná okolnosťami na strane mandanta, pokiaľ zmluva nezakladá paušálnu odplatu za disponibilitu alebo iný režim odmeňovania nezávislý od reálneho výkonu činnosti mandatára. Rozsudok Najvyššieho súdu SR , sp. zn. 5 Obdo 28/2024

§ 420 písm. e) a f) Civilného sporového poriadku § 152 ods. 9 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy Nie je porušením práva na zákonného sudcu, ak občianskoprávny spor, ktorý bol nesprávne zapísaný do registra "Cb", prejedná a rozhodne súd v zložení príslušnom pre obchodnoprávne spory a následne na základe odvolania aj odvolací súd príslušný na rozhodovanie o odvolaniach súdov kauzálne príslušných pre obchodnoprávne spory. Uznesenie Najvyššieho súdu SR , sp. zn. 4 Obdo 29/2023

Recodification of the Civil Code as an opportunity for the business environment. The article is devoted to the draft Civil Code from the perspective of creating a legal framework for entrepreneurial activity as a legal and political goal of the recodification of private law. Attention is paid to the questions of how the needs of entrepreneurs have changed in relation to the private law framework of entrepreneurship in more than 15 years since the elaboration of the legislative intention of the Civil Code and what impacts the legislative process on entrepreneurs has on the draft Civil Code in the absence of parallel elaboration of the directly affected legal regulation of commercial companies. In the specifics of the draft Civil Code, the article draws attention to the adoption of the concepts of entrepreneurship and entrepreneur, a new definition of the subject of civil law relations in relation to the issue of the application of the legal regulation of property rights to legal objects other than things.

Skutkový stav Súd prvej inštancie rozsudkom z 1. decembra 2021 konanie o zaplatenie sumy 1 000 000 Kč s príslušenstvom zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému priznal...

Skutkový stav Súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 2 692,50 eur s príslušenstvom rozsudkom z 10. februára 2023 zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku. Žalobca si nárok uplatňoval ako...

Skutkový stav Súd prvej inštancie rozsudkom z 28. októbra 2020 žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Predmetom konania bol nárok žalobcu na...

Európska komisia 18. marca 2026 zverejnila návrh nariadenia, ktorým sa má zaviesť nová právna forma – európska spoločnosť s ručením obmedzeným (tzv. EU Inc.). Iniciatíva vychádza zo Stratégie konkurencieschopnosti pre Európu, ktorú predstavil Mario Draghi, a v odbornej diskusii sa označuje ako „28. režim“. Cieľom návrhu je odstrániť fragmentáciu právnych úprav obchodných spoločností v rámci EÚ a vytvoriť jednotný, digitálny a flexibilný rámec pre zakladanie a fungovanie inovačných podnikov. Nový režim má umožniť podnikateľom jednoduchšie expandovať na jednotnom trhu bez potreby prispôsobovania sa 27 rôznym národným právnym úpravám.

Katedra občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Spoločnosť pre súkromné právo zorganizovali v rámci cyklu Trnavské právnické debaty v poradí druhú cielenú diskusiu zameranú na...

Príspevok sa zaoberá postavením digitálnych dôkazov v civilnom sporovom konaní a ich významom v podmienkach postupnej digitalizácie súkromnoprávnych vzťahov. Analyzuje možnosti a limity ich uplatnenia v rámci platnej procesnej úpravy Civilného sporového poriadku, ktorý nepozná osobitnú kategóriu digitálneho dôkazu, no umožňuje ich začlenenie prostredníctvom všeobecných ustanovení o dokazovaní. Pozornosť sa sústreďuje najmä na otázky autenticity, integrity a čitateľnosti digitálnych výstupov, ako aj na rozdelenie dôkazného bremena medzi sporové strany. Osobitná pozornosť je venovaná procesným úskaliam znaleckého dokazovania pri digitálnych dôkazoch, najmä v situáciách, keď posúdenie technických aspektov presahuje bežné poznatky súdu a strán. Analýza je doplnená o reflexiu relevantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR a o vývojové súvislosti vyplývajúce z návrhu nového Občianskeho zákonníka.