Principles of creation of business names of natural persons and legal entities

Business names are an integral part of business. They are one of the basic identification features of an entrepreneur and distinguish the entrepreneur in the economic competition. It is therefore extremely important to pay attention to compliance with legal requirements when creating trade names and using them in business transactions. The right creation of a trade name protects the rights of other competitors, consumers, and their owners themselves. In the article, the author analyzes the concept of a business name and the principles of its creation according to Slovak commercial law. It emphasizes the principles that natural persons and legal entities must observe when registering and using the names under which they conduct their business activities. The analysis of the related provisions of the Commercial Code is supplemented by the author’s illustrative examples of trade names for a better understanding of the issue, and the author’s interpretation of the law is based on (mainly) Slovak related jurisprudence.

Kľúčové slová: Obchodné meno, fyzická osoba – podnikateľ, právnická osoba – podnikateľ, základ obchodného mena, dodatok obchodného mena, zásada prednosti obchodného mena, zásada nezameniteľnosti obchodného mena, zásada pravdivosti obchodného mena

Key words: Trade name, natural person – entrepreneur, legal entity – entrepreneur, the basis of the trade name, the addition of the trade name, principle of priority of trade name, principle of non-interchangeability of trade name, principle of truth of trade name

I. ÚVOD

Obchodné meno je neodmysliteľnou súčasťou podnikania a ako jeden z hlavných identifikačných znakov podnikateľa plní viacero významných funkcií. Ide najmä o identifikačnú, rozlišovaciu, propagačnú a garančnú funkciu obchodného mena (a jeho majiteľa) v hospodárskej súťaži. Výber vhodného obchodného mena tak môže významným spôsobom ovplyvniť celkovú podnikateľskú činnosť, či už v pozitívnom alebo v negatívnom smere. Identifikačná funkcia obchodného mena slúži na identifikáciu podnikateľa na hospodárskom trhu. Rozlišovacia funkcia obchodného mena pomáha odlíšiť podnikateľské subjekty navzájom od seba a k jej naplneniu dochádza najmä v prípadoch, kedy majú podnikateľské subjekty rovnaký predmet podnikania. Obchodné meno je tiež súčasťou imidžu podnikateľa a jeho názov propaguje jeho podnikateľskú činnosť na trhu, čím dochádza k naplneniu propagačnej funkcie obchodného mena. A garančná funkcia obchodného mena garantuje obchodným partnerom a spotrebiteľom určitú kvalitu tovarov alebo služieb, ktoré podnikateľ ponúka.[1]

Či už pri tvorbe obchodného mena fyzickej osoby, pozostávajúceho obligatórne z jej mena a priezviska, alebo „fantazijného“ obchodného mena právnickej osoby, je treba dodržať niekoľko zásad vyplývajúcich či už priamo zo zákona, zo všeobecných zásad, na ktorých spočíva obchodný zákonník alebo ide o zásady vychádzajúce z obchodných zvyklostí. Týmto zásadám sa podrobne venujeme v našom príspevku.

Obchodné meno je v zmysle slovenskej právnej úpravy názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti.[2] V zmysle §3a ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník)[3] je obchodné meno jedným z hlavných identifikačných znakov podnikateľa.[4] Tvorí tak jeden zo základných predpokladov subjektu podieľať sa na podnikaní v rámci hospodárskeho trhu a čerpať práva, ktoré prislúchajú majiteľom obchodných mien. Obchodné mená sa tak spájajú (najmä) s obchodným – podnikateľským účelom.

Podnikateľom podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka je:

1. osoba zapísaná v obchodnom registri;
2. osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia;
3. osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov;
4. fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

Podnikateľmi tak môžu byť ako fyzické osoby, tak aj právnické osoby, a preto je potrebné rozlišovať obchodné mená fyzických osôb a obchodné mená právnických osôb z hľadiska ich tvorby, registrácie v príslušnom registri a ich použitia v obchodnom styku.[5]

Predložený príspevok je hĺbkovou analýzou procesu tvorby obchodných mien podnikateľov. Kladie sa pritom dôraz na zásady, ktoré musia fyzické osoby a právnické osoby pri registrácii a používaní názvov, pod ktorými vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť, dodržiavať. Výklad obchodného zákonníka a súvisiacich právnych predpisov (najmä zákon o obchodnom registri) je doplnený o praktické príklady, ktoré slúžia ako demonštrácia výkladu zásad tvorby obchodných mien. Analýza problematiky je doplnená o súvisiacu (najmä) slovenskú judikatúru. Článok je systematicky delený na dve časti, tvoriace samostatné kapitoly, ktoré za sebou nadväzujú podľa logickej nadväznosti, konkrétne: Obchodné mená fyzických osôb a Obchodné mená právnických osôb.

II. OBCHODNÉ MENÁ FYZICKÝCH OSÔB

1. Tvorba obchodných mien fyzických osôb

Fyzické osoby musia pri tvorbe obchodných mien dodržiavať určité zásady rovnako ako aj právnické osoby, a to aj napriek tomu, že tvorba obchodných mien je pre fyzické osoby v zákone pomerne stručne a relatívne striktne zadefinovaná. Podľa § 9 ods. 1 obchodného zákonníka „Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko (ďalej len „meno“). Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania.“

Obchodné meno fyzickej osoby je teda obligatórne tvorené jej menom a priezviskom. Musí pritom ísť o celé meno a celé priezvisko fyzickej osoby v plnom znení (napríklad „Eva Novotná“).[6] Meno a priezvisko podnikateľa musí byť pravdivé, nemožno ho nahradiť nejakou prezývkou, skratkou (napríklad „E. Novotná“), prípadne zdrobneninou mena alebo priezviska (napríklad „Evička Novotná“), keďže v základnej právnej úprave obchodného mena fyzickej osoby sa výslovne uvádza len „meno a priezvisko“. Rovnako tak, zásadu pravdivosti obchodného mena fyzickej osoby vychádzajúcu z prvej vety § 9 ods. 1 obchodného zákonníka „Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko“ treba dodržať aj v prípade, keď dôjde k zmene mena a/alebo priezviska.

Okrem mena a priezviska, ktoré tvoria základ obchodného mena fyzickej osoby, môže obchodné meno vo svojom názve obsahovať aj dodatok, ktorý odlišuje osobu podnikateľa alebo druh podnikania. „Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania.“ Dodatky pri tvorbe obchodných mien fyzických osôb sú tak dobrovoľné[7] a možno ich deliť podľa toho, či odlišujú osobu podnikateľa alebo druh podnikania.Dodatky slúžiace na odlíšenie osoby podnikateľa obsahujú najčastejšie status, miesto podnikania, profesiu, akademický titul, prípadne iný údaj, ktorý má fyzickú osobu – podnikateľa odlíšiť od inej osoby s rovnakým menom. Môže ísť napríklad o dodatok „starší“ „mladší“ „syn“ a pod. v prípade, pokiaľ ide o podnikanie fyzických osôb rovnakého pohlavia v priamom rade (otec a syn, matka a dcéra), pričom obaja majú rovnaké meno a priezvisko (napríklad „Eva Novotná – ml.“). V prípade ak podnikatelia vykonávajú podnikateľskú činnosť v rámci rôzneho územia, môže sa použiť aj dodatok označujúci danú obec, prípadne územie, v ktorom fyzická osoba pôsobí (napríklad „Eva Novotná – Košice“). Takéto dodatky odlišujú konkrétnu osobu podnikateľa od iného podnikateľa. Druh podnikania sa identifikuje dodatkami pozostávajúcimi z označenia podnikateľskej činnosti, prípadne profesijnej oblasti, v ktorej podnikateľ pôsobí (napríklad„Eva Novotná – kvety“). Čo sa týka kombinácie oboch druhov dodatkov, podľa Suchožu by nebolo v rozpore so zákonom, ak by fyzická osoba – podnikateľ vo svojom obchodnom mene uviedla oba druhy dodatkov súčasne (napríklad „Eva Novotná staršia – kvety“).[8]

Na dodatok, ako súčasť obchodného mena fyzickej osoby, sa vzťahuje aj príslušná právna ochrana. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR, „dodatok k obchodnému menu fyzickej osoby, pokiaľ je v súlade s ustanovením § 9 ods. 1 obchodného zákonníka, tvorí neoddeliteľnú súčasť obchodného mena, a preto v jeho rámci požíva absolútnu právnu ochranu.“[9] Z uvedeného rozsudku vyplýva, že na dodatok sa bude vzťahovať absolútna právna ochrana obchodného mena v prípade, ak je v súlade s ustanovením § 9 ods. 1 obchodného zákonníka (t. j. taký dodatok, ktorý je obsiahnutý v obchodnom mene a odlišuje osobu podnikateľa alebo druh podnikania). Zastávame však názor, že právna ochrana sa v niektorých prípadoch môže vzťahovať aj na také dodatky, ktoré síce nie sú formálne obsiahnuté v obchodnom mene (t. j. nie sú oficiálne zapísané v príslušnom registri), avšak častým používaním v spojitosti s konkrétnym  obchodným menom môžu svojim spôsobom naplniť identifikačnú a odlišovaciu funkciu podnikateľa v hospodárskej súťaži. V tejto veci sa vyjadril aj Najvyšší súd v Českej republike v rozsudku Odo 298/2003. Predmetom konania bol spor v rámci posudzovania nekalej súťaže podľa § 47 obchodného zákonníka použitím dodatku „I.“ za obchodným menom dvoch podnikateliek s rovnakým predmetom podnikania. Žalobkyňa, fyzická osoba, používala za svojim obchodným menom (menom a priezviskom) „zvláštny“ dodatok „I.“, ktorý síce nebol zapísaný v obchodnom registri, no ako tvrdila žalobkyňa, napriek tomu dlhodobým použitím tohto dodatku v spojitosti s jej menom a priezviskom si nadobudol na príslušnom trhu rozlišovaciu spôsobilosť. Žalovaná používala toto označenie ako obchodné meno, ktoré mala zároveň zaregistrované v obchodnom registri. Keďže sporný dodatok „I.“, o ktorom žalobkyňa tvrdila, že je spájané na trhu s jej osobou, okrem nej používala aj iná právnická osoba a sama žalobkyňa tento dodatok nemala zaregistrovaný v obchodnom registri, súd prvého stupňa preto považoval tvrdenie o ohrození dodatku „I.“ ako zvláštneho označenia, spájaného na trhu s osobou žalobkyne, za nepreukázané. Odvolací súd síce pripustil, že celé označenie žalobkyne (Ing. L. Š. – I.) sa líši od žalovanej (I., s. r. o.), zdôraznil však, že z pohľadu tretích osôb – potencionálnych zákazníkov a obchodných partnerov je pre svoju „určitú neobvyklosť a originalitu“ zhodná časť názvu natoľko dominantným a upútavajúcim prvkom, že tento dodatok potlačuje význam ostatných častí obchodného mena. Zakladá to preto nebezpečenstvo vyvolania zámeny oboch podnikateľských subjektov a zároveň by použitie tohto dodatku mohlo vyvolávať dojem, že ide o totožný alebo inak prepojený subjekt. Najvyšší súd ČR zamietol dovolanie a potvrdil, že právnu ochranu používa aj zvláštne označenie (dodatok za menom a priezviskom podnikateľky)