Prinavrátením právnických osôb do nášho právneho poriadku bola právna teória, no najmä aplikačná prax postavená pred mnohé doteraz pre ňu neznáme právne problémy. Fyzické osoby, ktoré sú tradičným subjektom práva, v zásade nie sú "právne zaujímavé" a koncept ich právnej subjektivity sa ani nemenil. To sa už nedá povedať o právnických osobách, ktoré dlhodobo v právnej teórii a osobitne v právnej praxi vzbudzovali neustálu pozornosť.
Smrť obchodných spoločností a ich resuscitácia v judikatúre ústavného súdu SR
doc. JUDr.
Milan
Ďurica
PhD.
Krajský súd Banská Bystrica
Novodobý historický vývoj obchodných spoločností v skratke
Dominujúcim1) subjektom medzi právnickými osobami sú obchodné spoločnosti, čiastočne aj družstvá, ktorých právnu úpravu obsahuje Obchodný zákonník. Renesancia obchodných spoločností začala na Slovensku ich masívnym zakladaním v počte, ktorý určite prevyšoval potreby našej vznikajúcej a postupne rozvíjajúcej sa trhovej ekonomiky. Primárnou motiváciou pre zakladanie obchodných spoločností bola eufória z možnosti súkromne podnikať a sekundárnou určite aj privatizácia štátneho majetku. Vznik obrovského počtu obchodných spoločností, s absolútnou prevahou spoločností s ručením obmedzeným, je možné označiť ako prvé vývinové obdobie v našej novodobej histórii. Toto obdobie poskytlo priestor pre aplikačnú prax registrových súdov, ktoré však kapacitne nezvládali vybavovať v primeraných lehotách početné návrhy na zápis do obchodného registra. Právna teória a aplikačná prax dostávali mnohé inšpiračné impulzy, ktoré sa týkali zakladateľov, zakladateľských dokumentov, obchodného mena, základného imania obchodných spoločností, ich zápisu alebo nezápisu do obchodného registra. Druhé vývinové obdobie bolo poznačené najmä personálnymi zmenami, a to predovšetkým štatutárnych orgánov obchodných spoločností, ale aj zmenami spoločníkov (akcionárov). V tomto období sme kreovali judikatúru týkajúcu sa vylučovania spoločníkov v spoločnosti s ručením obmedzeným, zrušenia ich účasti v spoločnosti, zvolávania mimoriadnych valných zhromaždení akciových spoločností, neplatnosti uznesenia valných zhromaždení, zneužívajúceho výkonu práva minoritnými akcionármi a pod. Judikatúra dávala inšpiratívne podnety pre právnu teóriu. Tretie vývinové štádium, a to je zatiaľ najdlhšie, je obdobie zrušenia a zániku obchodných spoločností.
Všetky tieto tri obdobia išli ruka v ruke so vznikom a vývojom trhovej ekonomiky. Obchodné spoločnosti sa zakladali aj "do rezervy" pre účely privatizácie a masívne rozširujúceho sa súkromného podnikania. Po skončení privatizácie začali mocenské boje v spoločnostiach, čo vyvolalo zmeny v štatutárnych orgánoch, vo vlastníkoch spoločností, vo vylučovaní spoločníkov v spoločnostiach, v prevodoch podielov a akcií. Neúspech v podnikaní sa prejavil v ekonomickej smrti spoločnosti, vzdaním sa funkcie členstva v štatutárnych a dozorných orgánoch, v zrušení účasti v spoločnosti alebo len vo faktickom ukončení pôsobenia v obchodnej spoločnosti. Následne sa ukázalo, že máme vysoký počet obchodných spoločností, z ktorých mnohé ani nezačali vykonávať svoju podnikateľskú činnosť a mnohé neuspeli v trhovom prostredí v konkurenčnom boji a zaplavili konkurzné súdy na dlhé roky ako úpadcovia v konkurzných konaniach.
Tieto vývinové štádiá obchodných spoločností sa prejavili v nestálych zmenách Obchodného zákonníka, v jeho druhej časti. Časť zmien vyplývala aj z potreby aproximácie práva EÚ. Zmeny vyvolané uvedenými pohybmi sa premietli do právnej úpravy predbežnej spoločnosti, základného imania, vkladov spoločníkov, zániku účasti spoločníka, v podmienkach pre prevod obchodného podielu, pre prevod akcií, núteného výkupu akcií, zvolávania mimoriadneho valného zhromaždenia a pod. Zásadne sa zmenila aj procesná úprava zápisov do obchodného registra, ktorá takmer úplne opustila priestor Občianskeho súdneho poriadku. Tretie vývinové štádium sa prejavilo predovšetkým v právnej úprave zrušenia obchodných spoločností a v podmienkach pre výmaz obchodných spoločností. Tretie štádium aktivovalo aj zmeny v konkurznom práve, ktoré je hlavným zdrojom a akcelerátorom zániku obchodných spoločností. Jednou z takýchto zmien je aj zavedenie inštitútu "dodatočnej likvidácie". Aktivity smerom k zrušeniu a zániku obchodných spoločností v ostatnom období výrazne podnietili aj daňové licencie.2)
Dodatočná likvidácia obchodných spoločností
Jedným z problémov, ktoré aplikačná prax a ex post aj zákonodarca museli riešiť, bolo objavenie majetku po zániku obchodných spoločností. V špecifických podmienkach Slovenska, najmä pre nedokonalú evidenciu majetku, ale aj pre jeho zatajenie dlžníkom, často dochádzalo k situáciám, že obchodná spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra a po jej výmaze bol objavený ďalší majetok. Tento nežiaduci stav bo